Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/11/2016 z 28. 3. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2017, sp. zn. 10So/11/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200398.1 Najvyšší súd | 10So/11/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:7014200398.1 | 2017-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f1fec8b-475c-4bf8-975a-b72e2d7e3ba4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200398.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200398
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200398.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľa P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., právne zastúpeného JUDr. Jánom Šofrankom,
advokátom so sídlom Moyzesova 50, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 5Sd/23/2014-22 zo dňa 10. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/23/2014-22 zo dňa
10. novembra 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.
marca 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 20.07.2010 starobný dôchodok v sume 89,20
€ mesačne, postupne zvýšený na 113,90 € od 01.01.2014. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu
opravný prostriedok, pretože nesúhlasí s krátením dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Zistil, že navrhovateľovi bol
rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: VS-31.901/ZS-2-97 zo dňa 24.06.1997
priznaný príspevok za službu od 16.05.1997 vo výške 6 713 Sk mesačne podľa § 119 a § 120 zákona č.
410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov PZ Slovenskej republiky v spojení s § 84 a § 85 Výnosu
Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dm 16.12.1991, ktorý sa považuje od 01.04.1998 za výsluhový príspevok.
Ďalej zistil, že personálnym rozkazom riaditeľa Odboru kriminálnej polície KR PZ v Košiciach zo dňa
09.04.1997 č. 252/1997 bol navrhovateľ dňom 15.05.1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru SR.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-31.901-10/2013-VZ zo dňa
24.06.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.02.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa
ustanovenia § 38, § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zhodnotením doby
náhradnej vojenskej služby od 01.04.1974 do 29.08.1974 v I. kategórii funkcií a doby služobného pomeru
príslušníka PZ od 01.09.1974 do 15.05.1997 v I. kategórii funkcií, od 01.02.1999 do 31.12.1999 v I.
kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.01.2010 v III. pracovnej kategórií.



Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa správne pri výpočte výšky starobného dôchodku
navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotila doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a tento vyčíslila v súlade s § 66 cit. ods. 1 cit.
zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t. j. 626,80351766
eur mesačne; navrhovateľ do vzniku nároku na starobný dôchodok získal celkom 39 rokov a 161 dní
dôchodkového poistenia.

Rovnako správne odporkyňa aplikovala aj čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79, v zmysle
ktorého, keďže navrhovateľ dostáva aj výsluhový dôchodok za tú istú sociálnu udalosť, starobný
dôchodok v uvedenej výške krátila o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky
trvania služobného pomeru.

Starobný dôchodok navrhovateľa bol vypočítaný správne a v súlade s príslušnými platnými právnymi
predpismi, ako aj v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vydanými v obdobných prípadoch (napr. 1So/34/2014), preto krajský súd napadnuté
rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak,
že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že predmetné
rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, pretože v jeho výroku nie je uvedený žiadny prameň
vnútroštátneho práva, na základe ktorého odporkyňa vykonala krátenie starobného dôchodku, čo je
v rozpore s ustanovením § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie vydané v skutkovo rovnakom prípade (sp. zn.
10Sd/151/2013), kedy Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie.

Ďalej uviedol, že suma starobného dôchodku zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým
je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a je určená ako
súčin starobného dôchodku a koeficientu určeného ako podiel obdobia, kedy neboli odvádzané
finančné prostriedky do systému sociálnej poisťovne, čiže suma starobného dôchodku mesačne je
určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia
(vrátane doby služby) mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku mesačne. Preto mal byť
starobný dôchodok vypočítaný uvedeným spôsobom a nie ako to uviedla odporkyňa v preskúmavanom
rozhodnutí.

Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo
zmenil tak, že vráti odporkyni rozhodnutie zo dňa 10.03.2014 č. XXX XXX XXXX X na ďalšie konanie
pre nesprávne právne posúdenie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za
opodstatnené. Má za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite
právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Námietku
navrhovateľa, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedený prameň vnútroštátneho práva, na základe ktorého
bolo odporkyňou vykonané krátenie starobného dôchodku, považuje za právne irelevantnú, pretože
rozhodnutie odporkyne obsahuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok v súlade s § 209 ods. 3 zákona c. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení.

Krajský súd ustálil, že odporkyňa pri vydaní rozhodnutia postupovala v súlade s právnymi predpismi
a ustálenou súdnou praxou najvyššieho súdu. Odporkyňa vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná
aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. Trvá preto na vecnej správnosti



napadnutého rozhodnutia a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského
súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s.
p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s.
p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.03.2017
(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to
najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť tohto rozhodnutia odporkyne.

Podľa obsahu spisu predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 10. marca 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 20.07.2010 starobný
dôchodok v sume 89,20 € mesačne, postupne zvýšený na 113,90 € od 01.01.2014.

Rozsahom podaného opravného prostriedku je ako súd prvého stupňa, tak aj súd odvolací viazaný,
to znamená, že predmetom súdneho prieskumu v odvolacom konaní v zásade nemôžu byť námietky,
ktoré neboli uplatnené v opravnom prostriedku a na prípadné vady konania sa prihliada iba v prípade,
ak ide o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V opravnom prostriedku
navrhovateľ nenamietal, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedený žiadny prameň vnútroštátneho
práva, na základe ktorého odporkyňa vykonala krátenie starobného dôchodku, naopak, uviedol, že
odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti, na základe ktorých mu bol starobný dôchodok
priznaný, ako aj samotný spôsob jeho výpočtu, namietal len spôsob jeho krátenia. Dôvodil tým, že v jeho
prípade nejde o súbeh dôchodkov z jedného systému a preto suma jeho dôchodku mala byť vypočítaná
bez krátenia.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že odporkyňa postupovala v súlade so
zákonom a ustálenou judikatúrou, keď najskôr vypočítala teoretickú sumu dôchodku aj s prihliadnutím
na dobu výkonu služby, a takto vypočítaný dôchodok následne krátila v zmysle čl. 33 Dohovoru č. 128,
pretože ak by ku kráteniu nedošlo, bola by navrhovateľovi tá istá doba služby zohľadnená dva krát - aj pre
výsluhový príspevok, aj pre starobný dôchodok. Takýto postup vyplýva napr. z judikátu najvyššieho súdu,
uverejneného v Zbierka stanovísk NS a súdov SR 5/2011 pod č. 55. V odôvodnení tohto rozhodnutia je o.
i. uvedené, že „z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu
nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a
to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného
za výsluhový dôchodok. ... že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za
službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 10. marca 2014 za vydané v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu ako vecne
správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l O.s.p. tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov
nepatrí zo zákona.



S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.