Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/191/2012 z 30. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. januára 2013, sp. zn. 20Co/191/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8211207998.1 Krajský súd Prešov | 20Co/191/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8211207998.1 | 2013-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd4a72d4-cf6d-4c5b-a78e-63326fd237ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211207998.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/191/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211207998
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8211207998.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851
01 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanému K. J., bytom E. X, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO:
42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, Advokátska kancelária, Nám. SNP 7, Stropkov,
o zaplatenie 699,21 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1C
224/2011-48 zo dňa 4.5.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

II. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 40,03 Eur na účet JUDr.
Ambróza Motyku do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v predmetnej veci domáhal zaplatenia 699,21 Eur s príslušenstvom. Do konania vstúpil
vedľajší účastník a namietal premlčanie.

Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil
a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia 141,53 Eur postupom podľa §
146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vo vzťahu k
žalovanému rozhodol, že náhradu trov konania nepriznáva z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.

Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.



Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil
(§146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené
skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami
na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý
sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby
má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne
vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne
zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania.

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania
protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych
právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac
zastúpeného advokátom, ktorého trovy navrhované v žalobe vo výške 211,89 Eur prevyšujú trovy
konania na strane vedľajšieho účastníka.

Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne
o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík
(smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí
aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s
rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky
obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj
význam.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých



zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.

Argumentácia odvolateľa o neúčelnosti úkonu prevzatie a príprava právneho zastúpenia z dôvodu
podaného obdobného vyjadrenia ako v iných veciach na prvostupňovom súde je alogickou pri
dôslednom uplatňovaní ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej
veci bol zastúpený advokátom. Používanie rovnakého textu podania právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka nie je dôvodom pre nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkon prevzatie a prípravy
právneho zastúpenia úspešnému vedľajšiemu účastníkovi. Už splnomocnením advokáta sa realizuje
základné právo účastníka na právnu pomoc v konaní pred občianskoprávnym súdom. Z článku 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc
vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže
poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním. Opodstatnenosť úkonu prevzatia a
prípravy právneho zastúpenia pred rozhodnutím vo veci samej je nepochybná, keďže účastník v konaní
má právo byť právne zastúpený právnym zástupcom, ak tento prevzal jeho zastupovanie v spore. V
množstve súdnych sporov už pomoc pri vstupe do konania pre žalobcu môže pôsobiť odradzujúco v tom
zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť. Zmyslom
práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto namietanie úkonu prevzatie
a prípravy právneho zastúpenia v súvislosti so vstupom účastníka do konania nemá opodstatnenie.
Pokiaľ právny zástupca vedľajšieho účastníka žalovaného riadne prevzal zastupovanie vedľajšieho
účastníka žalovaného z jeho konania (prípadne konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného)
nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady
právneho zastúpenia spojené s týmto úkonom považovať za neúčelné. Odvolacie námietky žalobcu sú
neopodstatnené.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 40,03 Eur za právny úkon vyjadrenie k podanému odvolaniu v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm.
b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (25,73 Eur + 7,63 Eur + 20% DPH).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.