Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/49/2017 z 29. 5. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2018, sp. zn. 10Sžk/49/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200003.1 Najvyšší súd | 10Sžk/49/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:2016200003.1 | 2018-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 140 zákona č. 50/1976 Zb., § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09557705-f237-47b9-b54d-572c28f40371 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200003.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200003
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2016200003.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Eleny Berthotyovej PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej
veci žalobkyne: 123, s.r.o., Trstínska 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 658 076, zastúpená: JUDr. Natália
Kubáňová, Zsigmonda Móricza 5707/8, 929 01 Dunajská Streda, pracovisko: Alžbetínske námestie
1203, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Trnava, odbor výstavby
a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
TT-OVBP2-2015/029433/Pl zo dňa 26. októbra 2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/2/2016-82 zo dňa 29. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

A)
1. Rozhodnutím č. OSaŽP/29845-61341/2015/Bč zo dňa 04.08.2015 Mesto Trnava, stavebný úrad, ako
prvostupňový správny orgán, zamietlo podľa § 62 ods. 4, § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) žalobkyni
žiadosť o povolenie umiestnenia 4 ks reklamných stavieb - obojstranných billboardov - samostatne
stojacich popri miestnej komunikácii na Cukrovej ulici, rozmerov 5200 x 2500 mm, navrhovaných osadiť
v k. ú. Y. na parcele č. 3486/119 v meste Trnava.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhované umiestnenie reklamných stavieb na pozemku parc. č.
3486/119 v k. ú. Y. je v rozpore s koncepciou, ktoré je súčasťou záväznej časti územného plánu mesta
Trnava, pretože sa reklamné stavby umiestňujú na plochu funkčne vymedzenú ako A 04 rodinné domy
a bytové domy v zmiešanej zástavbe a A 01 nízkopodlažná zástavba - rodinné domy, mestské formy.
Navrhované stavby sú tak v rozpore s územných plánom mesta Trnava.

B)
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/029433/Pl zo dňa 26.10.2015 zamietol
odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
4. V odôvodnení žalovaný uviedol, že stavby 4 samostatne stojacich obojstranných reklamných
billboardov na Cukrovej ulici, by narúšali krajinný ráz prostredia a estetický vzhľad krajiny a architektúry
a súčasne by boli lokalizované v prostredí s oddychovo-relaxačným potenciálom. Preto ich umiestnenie



by bolo v rozpore so súčasne platnou a záväznou časťou územného plánu mesta Trnava. K iným
reklamných stavbám na Cukrovej ulici sa žalovaný nevyjadril, pretože nie sú predmetom tohto konania.

II.
Konanie na krajskom súde

5. Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Podľa názoru krajského súdu je bez pochybností zrejmé, že sa žalovaný v rozpore s ustanovením § 47
ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie
žalobkyne, ktorú nebolo možné považovať za zjavne nerelevantnú. Konkrétne s námietkou týkajúcou sa
povolenia iných reklamných stavieb tretieho subjektu v lokalite, charakter ktorej podľa správneho orgánu
v tomto prípade bol dôvodom zamietnutia obdobnej žiadosti žalobkyne. Námietka žalobkyne smerovala
k porušeniu jedného zo základných pravidiel fungovania štátnej správy demokratického štátu - princípu
rovnosti, ktorý je úzko spätý s princípom legitímneho očakávania a zákazom diskriminácie, a ktorý v
praxi rozhodovacej činnosti správneho orgánu znamená, že za rovnakej (obdobnej) skutkovej a právnej
situácie sú aj rozhodnutia správneho orgánu voči rozdielnym subjektom rovnaké (obdobné). Vysvetlenie
dôvodov, prečo napriek tomuto princípu žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobkyne
zamietol, keď podľa jeho vyjadrení existencia iných reklamných stavieb v danej lokalite nebola sporná, je
predpokladom nielen presvedčivosti, ale aj preskúmateľnosti rozhodnutia a odstránenia pochybností a
svojvôli pri rozhodovaní. Skutočnosť, že sa k tejto námietke žalovaný nevyjadril z dôvodu odporujúceho
logike veci (že ide o stavby, ktoré nie sú predmetom tohto konania), vrhá na rozhodnutie negatívne svetlo
a naznačuje dôvodnosť pochybností žalobkyne o objektívnom prístupe k jej žiadosti.

7. K veci ďalej krajský súd uviedol, že hoci oba vo veci rozhodujúce správne orgány vo svojich
rozhodnutiach konštatovali nesúlad navrhovaných reklamných stavieb s územným plánom mesta,
nemožno si nevšimnúť, že dôvod tohto nesúladu nie je v rozhodnutiach totožný (podľa rozhodnutia
stavebného úradu je dôvodom umiestňovanie stavieb na plochu vymedzenú pre rodinné domy a bytové
domy v zmiešanej zástavbe, resp. pre rodinné domy, mestské formy, podľa rozhodnutia odvolacieho
orgánu ide o umiestňovanie v prostredí s oddychovo-relaxačným potenciálom), pričom žalovaný odklon
od argumentácie stavebného úradu žiadnym spôsobom nevysvetlil, čo vzbudzuje pochybnosti o reálnom
charaktere daného územia a jeho zaradení do zonácie územného plánu.

8. Krajský súd žalobkyni ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania v
súlade s ust. § 167 ods. 1 S.s.p..

III.
Konanie na kasačnom súde

A)
9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že
krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačnú sťažnosť odôvodnil
tým, že tvrdenia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nie sú rozporné a nepovažuje ich ani
za také, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o reálnom charaktere územia a jeho zaradení do zonácie
územného plánu.

10. Žalovaný trval na tvrdeniach, ktoré uviedol už v predchádzajúcich stupňoch konaniach, a preto
navrhol kasačnému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

B)
11. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že správny orgán pochybil, pretože
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navyše rozhodnutie Mesta Trnava je nepreskúmateľné, nejasné,
prieči sa zákonu a aj postup správnych orgánov je v rozpore so Správnym poriadkom. Na základe



uvedeného sa stotožnila s napadnutým rozsudkom krajského súdu, a preto navrhla kasačnému súdu,
aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.05.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

13. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, ktorým podľa § 62 ods. 4, § 140 Stavebného zákona zamietol žiadosť žalobkyne
o povolenie umiestnenia 4 ks reklamných stavieb - obojstranných billboardov - samostatne stojacich
popri miestnej komunikácii na Cukrovej ulici, rozmerov 5200 x 2500 mm, navrhovaných osadiť v k. ú.
Y. na parcele č. 3486/119 v meste Trnava, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,
najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)
sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil
krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté
v administratívnom spise.

Podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.



Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

14. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj
administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.

15. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, ako aj žalobkyne, podľa ktorého je odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti vysporiadania sa s námietkami žalobkyne týkajúcich sa
povolenia iných reklamných stavieb v danej lokalite nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

16. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a správny orgán vydal správne a zákonné rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán má uviesť všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri
vydávaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Ak aplikoval aj správnu úvahu, to znamená, že vybral jednu z viacerých možností, je nutné
starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť za najvhodnejšiu. Ak v priebehu konania
podali účastníci námietky alebo návrhy, či už k procesným úkonom vykonaným správnym orgánom
alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia povinný
uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal, aké navrhnuté dôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo
vykonanie dôkazov vykonaných navrhnutých účastníkmi konania odmietol. Rozhodnutie, ktorému
chýbajú základné náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku, je rozhodnutím nepreskúmateľným.
Rozhodnutie musí vyzerať tak, aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté
rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za
nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje
skutočnosti predostierané účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými
dôkazmi vyvrátené. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačný súd dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, v súvislosti s námietkou žalobkyne týkajúcej sa iných reklamných
stavieb v danej lokalite, ku ktorej žalovaný uviedol, že sa k iným stavbám nevyjadruje, pretože nie
sú predmetom tohto konania, je nepreskúmateľné pre neuvedenie dôvodov. Vysvetlenie dôvodov,
prečo žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa, žiadosť žalobkyne zamietol, keď v danej lokalite
sa nachádzajú iné reklamné stavby, je predpokladom presvedčivosti a preskúmateľnosti daného
rozhodnutia a odstránenia svojvôle správnych orgánov pri rozhodovaní.

18. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republike
publikované pod č. R 3/2014 z ktorého vyplýva, že za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno
považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal.

19. Podstata precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych
očakávaní), uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti
správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch,
pričom ide nielen o extrémne odklony (napr. jednému účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci a za
tých istých podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter
(napr. výška uloženej pokuty za ten istý skutok páchateľovi s podobnou charakteristikou by mala byť
podobná).



20. Kasačný súd si po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov rovnako ako krajský súd
všimol rozdielne konštatovanie dôvodu nesúladu navrhovaných reklamných stavieb s územných plánom
mesta. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odklon od argumentácie prvostupňového správneho orgánu
žiadnym spôsobom nevysvetlil, a preto je rozhodnutie žalovaného aj v tejto časti nepreskúmateľné.

21. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa, ktoré sa zhodujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného sa krajský súd v
rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo
na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako
bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni,
ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal
(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení
s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením krajského súdu.

23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.