Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Sd/23/2014 z 4. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. februára 2015, sp. zn. 21Sd/23/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200132.2 Krajský súd Banská Bystrica | 21Sd/23/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014200132.2 | 2015-02-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f229a9a-1156-4142-bf05-05a9e67b24a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200132.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Sd/23/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200132
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200132.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci navrhovateľky: Y.
M., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, H. H., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni ústrediu
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14.10.2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14. októbra 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 30.09.2013, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia pri konštatovanej 35%-tnej miere zníženej
pracovnej schopnosti navrhovateľky v porovnaním so zdravou fyzickou osobou navrhovateľku neuznal
invalidnou, v dôsledku čoho jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože so zamietnutím jej žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku nesúhlasila. Poukázala na svoje dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti, pre ktoré bola
opakovane dlhodobo práceneschopná. Konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti i obmedzenia, ktoré z
nich vyplývajú.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že jej zdravotný stav
sa nezlepšuje. V poslednej dobe už ani nechodí k neurológovi, navštevuje len ambulanciu chronickej
bolesti. V prípade potreby je hospitalizovaná za účelom infúznej liečby a rehabilitácie, čo jej troška
pomôže. Okrem karpálnych kanálov trpí aj bolesťami lakťov. Ani po operácii karpálneho kanála
nie je stav dobrý, trpí stálymi bolesťami, slabosťou rúk. Podľa MR vyšetrenia krčnej chrbtice jej
neurochirurg doporučil operáciu. Reumatologickým vyšetrením jej bola diagnostikovaná počínajúca
osteoartróza a vertebrogénny algický syndróm polytopný s koreňovou symptomatológiou. Predložila
aktuálne ortopedické, reumatologické, endokrinologické a algeziologické nálezy.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že
zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli opakovane posudzované posudkovými lekármi s nezmeneným
posudkovým záverom v tom zmysle, že aktuálne je jej pracovná schopnosť znížená o 35%, čo invaliditu
nepodmieňuje.



Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ustanovením § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (§ 71 ods. 5, 6,
7, 8 citovaného zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., oddielu E položky 3 písm. b) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s
miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového
korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20% až 35%. Rozhodujúce je
funkčné postihnutie. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien sa porovnáva, či ich rozsah a
výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené
degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ani skutočnosť, či
bola na končatine alebo chrbtici vykonaná operácia, alebo súvislosť s úrazom.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala prvýkrát o priznanie invalidného
dôchodku žiadosťou z 03.09.2008. V tom čase bolo za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označené
ochorenie podporného a pohybového aparátu, dorzalgie, so zaradením pod kapitolu XV., oddiel E,
položky 3 písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti
bol stanovený 20%, to znamená, že jej invalidita nevznikla a jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku
bola zamietnutá.

Aktuálne požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 30.09.2013 a žiadala ho priznať
od uvedeného dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový
lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 30.09.2013 vychádzal
okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, cievnych, endokrinologických,
alergologických vyšetrení, z CT a MR vyšetrenia C a LS chrbtice a za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľky označil dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu so zaradením pod
kapitolu XV., oddiel E, položky 3., písm. b). Pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 55 ročná navrhovateľka, vyučená šička,
posledné roky pracujúca ako sanitárka sa v posleldných rokoch lieči pre ochorenie pohybového
aparátu, s častejšími recidívami od roku 2011, kedy si jej stav pre neúspech ambulantnej liečby
vyžiadal ústavné preliečenie. Dokumentované sú viacetážové degeneratívne zmeny, čiastočné aj
úplné vyklenutie platničiek v krčnej aj driekovo-krížovej časti chrbtice. Pre zistenie poklesu zárobkovej
činnosti je rozhodujúci funkčný nález s prejavmi nervového a svalového dráždenia a s obmedzením
pohybu v postihnutom úseku, ktorý bol v čase posudzovania v štádiu akútneho zhoršenia. Tento stav



posudkový lekár nepovažoval za trvalý, konštatoval, že odbornými nálezmi nebol zistený úbytok svalov,
porucha funkcie zvieračov a dominuje subjektívne udávaná trvajúca bolestivosť. Pridružené ochorenia
navrhovateľky - varixy dolných končatín, periférnu hypotyreózu či astmu bronchiále nepovažoval za
posudkovo významné. Varixy dolných končatín sa neprejavujú porušením prietoku v hlbokom venóznom
systéme, sú bez zápalových prejavov a iných komplikácií. Periférna hypotyreóza bez strumy je
kompenzovaná substitučnou liečbou. Astma bronchiále je na liečbe stabilizovaná, prechodné zhoršenie
pľúcnych funkcií bolo uvádzané vo vyšetrení v apríli 2013 v relapse záchvatu, s doporučením úpravy
terapie, ktorej efekt nebolo možné v čase posudzovania vyhodnotiť. Toto posúdenie zdravotného
stavu navrhovateľky, ktoré posudkový lekár pobočky nezmenil ani po podaní odvolania, pretože neboli
navrhovateľkou predložené žiadne nové dôkazné prostriedky, bolo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici v rámci odvolacieho správneho konania. V posudku z 29. 01.2014 vychádzal okrem vlastného
klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako posudzovateľ i
z doplnených neurologických, endokrinologických, ortopedických a pľúcnych vyšetrení z priebehu
rokov 2012 až 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení
rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, i vo vyjadrenej percentuálnej miere jej zníženej
pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľka je od roku 2008 v intenzívnejšej liečbe
neurológa pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice. V roku 2009 jej bol zistený syndróm karpálneho
kanála obojstranne, výraznejší vpravo, ktorý bol operačne riešený so zlepšením ťažkostí na pravej
ruke. V roku 2009 sa pridružili aj bolesti v driekovej chrbtici, pri RTG potvrdených degeneratívnych
zmenách v zmysle osteochondrózy a spondylartrózy. U navrhovateľky je problematická analgetická
konzervatívna liečba pre zažívacie ťažkosti, preto sú pri zhoršení bolesti riešené infúznou liečbou počas
hospitalizácií. Pre zhoršenie cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu v roku 2012 ako aj
pre vznik akútneho lumboischiadického syndrómu s prejavmi koreňového dráždenia L5-S1 vľavo bola
v roku 2012 hospitalizovaná na neurologickej klinike, stav sa po príslušnej liečbe zlepšil a k ďalšiemu
zlepšeniu došlo po periradikulárnej liečbe pod CT kontrolou. Vzhľadom na miernu funkčnú poruchu
chrbtice operačná liečba nebola indikovaná. Uvedenému stavu zodpovedá priznaný percentuálny pokles
jej pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, v čom bolo zohľadnené
jej vzdelanie a práca, ktorú vykonáva. Periférnu hypotyreózu na substitučnej liečbe považoval za dobre
ovplyvnenú, kompenzovanú, bronchálna astma je na liečbe inhalačnými kortikoidmi stabilizovaná, s
preukázanou len ľahkou redukciou vitálnej kapacity, bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, s akútnym
zhoršením pri zápale priedušiek, ktorý sa na liečbe upravil. Tieto ochorenia preto nepovažoval za
posudkovo významné.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami
navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou
úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila,
preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich
záverov.

V nadväznosti na uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté
rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pretože zákon pre vznik invalidity poistenca predpokladá pokles jeho pracovnej schopnosti
pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej
poisťovne, ktorý bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods.
5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného
stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie, t.j. na konkrétne zhodnotenie miery zníženej



pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených
zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie
ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré s ohľadom na jeho funkčné prejavy správne zaradil
pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej
schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia zohľadniac jej kvalifikáciu a
doposiaľ vykonávanú prácu. Iné zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre toto
ochorenie do úvahy neprichádzalo, pretože z odborných nálezov nevyplynulo trvalé ťažké postihnutie
funkcie s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice a výraznou poruchou svalového korzetu, s často
recidujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Posudkový lekár správne posudkovo
nezohľadnil pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, pretože ani u jedného z nich nebol zistený
taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam tak, ako to z vyššie citovaných posudkov v
podrobnostiach vyplynulo.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, ktorý považoval krajský súd za správne a úplne
zistený dospela odporkyňa k správnemu záveru, že invalidita navrhovateľky nevznikla a z uvedeného
správne vyvodila, že jej nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok. Správne preto jej žiadosť o
priznanie invalidného dôchodku zamietla. Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohli ovplyvniť
ani odborné lekárske nálezy predložené navrhovateľkou na pojednávaní pred krajským súdom, pretože
nedokumentovali iný, prípadne závažnejší stav jej zdravotných ťažkostí, ktoré by okrem zisteného
funkčného postihnutia zodpovedali aj požiadavke dlhodobého liečbou neovplyvniteľného zdravotného
stavu. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na Klinike algeziológie vyplynulo, že po aplikovanej liečbe
došlo k zmierneniu bolestí navrhovateľky, k zlepšeniu dynamiky chrbta, hospitalizácia splnila očakávané
ciele. Z endokrinologického nálezu vyplynul nezmenený stav, so zistením poddávkovania substitučnej
liečby, ktorá bola upravená. Reumatologickým vyšetrením bola zistená okrem vertebrogénneho
algického syndrómu polytopného s koreňovou symptomatológiou aj počínajúca osteoartróza bez
akýchkoľvek známok artritídy, či defigurácie alebo obmedzenia na veľkých a malých zhyboch, s
hybnosťou v plnom rozsahu. Z ortopedického vyšetrenia vyplynuli bolesti navrhovateľky v C aj LS oblasti
chrbtice, bolesti oboch lakťov aj zápästí s tŕpnutím do dlane s tým, že bol vykonaný obstrek ľavého lakťa.
Tŕpnutie do dlane súvisí so zisteným karpálnym tunelom vpravo po operácii (s čiastočným zlepšením),
vľavo s plánovanou operáciou, t.j. s možným zlepšením stavu.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.