Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/17/2017 z 28. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. septembra 2017, sp. zn. 1Sa/17/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200320.1
Krajský súd Košice | 1Sa/17/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200320.1 | 2017-09-28 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2166fea0-4419-4a22-aee8-147b2f6520d1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200320.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200320.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: I.. T. M., U.. T. XX, L.,
práv. zast.: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, Námestie osloboditeľov 1, Michalovce, proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2017/007452/GEC zo dňa 20.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu   z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou žalobcu napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej
správy č. G.-L.-G.-XXXX/XXXXXX zo dňa 22.08.2016, ktorým tento uznal žalobcu vinným zo spáchania
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 24.08.2015 okolo
16:45 hod. na S. Š., v chatovej oblasti U. R., stredisko B. vykýval dva kusy zabetónovaných železných
stĺpikov a jeden kus zabetónovaného železného stĺpika vytiahol z betónu, čím takto poškodením betónu
úmyselne spôsobil poškodenej B. Š. škodu podľa odborného vyjadrenia v sume 97,50 eur, a za ktorý
priestupok žalobcovi uložil pokutu vo výške 100,- eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške
16,- eur, pričom poškodenú B.Í. Š. odkázal z jej nároku na náhradu škody na súd. V odôvodnení svojho
rozhodnutia žalovaný uviedol, že: „Obvinený podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že predmetné stĺpy boli zabetónované mimo pozemku
poškodenej a zasahovali do príjazdovej cesty vedúcej k chatám a takto tvorili prekážku na komunikácii.
Obvinený ďalej uviedol, že nič nenasvedčovalo tomu, že by tieto stĺpy niekomu patrili, ale aj napriek
tomu sa šiel opýtať, či nepatria poškodenej a ak jej patria, aby túto prekážku odstránili sami, pretože
sa pomaly stmievalo a touto neosvetlenou prekážkou na ceste by mohlo dôjsť ku škodám na majetku
a taktiež k úrazom. V chate však nikto nebol, preto sa obvinený rozhodol v rámci bezpečnosti na
ceste túto prekážku odstrániť. To, že stĺpy skutočne patrili poškodenej, sa dozvedel až neskôr, keď
za ním prišla policajná hliadka, aby podal vysvetlenie. Obvinený je toho názoru, že žiaden priestupok
nespáchal, pretože v záujme bezpečnosti na ceste odstránil nezákonne postavenú prekážku. V ďalšej
časti odvolania obvinený namietal, že nebol prizvaný k obhliadke miesta priestupku, hoci sám na nej
trval. Obvinený ďalej namietal, že poškodená drobnú stavbu ohlásila až 25.08.2015, pričom skutok sa
mal stať 24.08.2015, z čoho vyplýva, že poškodená vykonávala stavbu bez príslušného zákonného
postupu, teda v čase priestupku bola táto stavba v rozpore s právnym poriadkom a ako taká nemôže
požívať právnu ochranu a navyše zasahovala do cesty, teda nebola celým jej objemom na pozemku
poškodenej. Na základe uvedených skutočností obvinený v závere odvolania žiadal, aby príslušný orgán
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. Poškodená k odvolaniu obvineného



uviedla, že ho považuje za účelové, tendenčné a nepravdivé s cieľom dosiahnuť to, aby nebol uznaný za
vinného zo spáchania priestupku. Poškodená ďalej uviedla, že stĺpy, ktoré aj v súčasnosti tvoria hranicu
jej pozemku, nepredstavujú žiadnu prekážku v prístupovej komunikácii, čo vyplýva aj z kamerového
záznamu, teda obvinený nebol nútený zmeniť smer jazdy a plynule prešiel ďalej a v čase, keď tadiaľ
obvinený prechádzal, t.j. cca o 16:45 hod. dňa 24.08.2015, bol krásny slnečný deň, teda nie je pravda,
že sa stmievalo. Poškodená nevidí dôvod, aby boli stĺpy svetelne označené, keďže sú zjavne viditeľné.
To, že stĺpy netvoria prekážku v prístupovej komunikácii, potvrdili aj príslušníci policajnej hliadky, ktorých
privolal obvinený a na ich otázku, či mal nejaký problém prejsť autom popri jej chate a či sa mu
zdá, že práve prechádzajúce autá sú nejako obmedzené v prejazde, obvinený mlčal. Argumentáciu
obvineného, že v čase spáchania skutku poškodená ešte nemala súhlas Obecného úradu B. na
umiestnenie drobnej stavby, poškodená považuje za nepodstatnú, nakoľko obvinený v tom čase o
tom nemal ako vedieť a napriek tomu jej spôsobil svojím konaním škodu. Poškodená k písomnému
vyjadreniu priložila fotografie, z ktorých vyplýva, že medzi jej stĺpmi a prístupovou komunikáciou je
ešte minimálne 1 m voľného priestoru a že stĺpy sú plynule napojené na jej 45 ročný živý plot a
susedovu bielu bránku. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, ako
príslušný odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom
konaní v celom rozsahu, preskúmal celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh
prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho orgánu, pričom sa stotožnil s právnym
názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade
s právnymi predpismi. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie,
ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo
v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo
o trestný čin. Podľa ust. § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z
nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 32 ods. 1
zákona o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podľa § 32 ods. 2 zákona o správnom konaní rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch
sa priestupku proti majetku dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou,
spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto
konanie pokúsi. Po preskúmaní odvolania obvineného a predloženého spisového materiálu odvolací
orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 47 ods.
3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia
vychádzal z priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru F. č. G.-L.-G.-XXX/XXXX-U.,
súčasťou ktorého sú výpovede obvineného, poškodenej, úradný záznam, zápisnica u obhliadky miesta
priestupku, fotodokumentácia, vyčíslenie škody a odborné vyjadrenie spol. T. P..D..G.. č. XXX/XXXX.
Vychádzal tiež zo zápisníc o prejednávaní priestupku zo dňa 21.10.2015, 06.07.2016, 20.07.2016 a
22.08.2016, súčasťou ktorých sú výpovede obvineného a poškodenej, ktorá trvala na nároku na náhrade
škody vo výške 666 (zrejme eur, poznamenáva súd), prvostupňový správny orgán pri určení výšky škody
vychádzal z odborného vyjadrenia T. P..D..G.., kde bola výška škody stanovená na sumu 97,55 €. Po
zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, ktorými sú výpovede poškodenej
a obvineného, ktorý sa k poškodeniu cudzej veci priznal a aj napriek tomu, že tvrdil, že skutku sa
dopustil preto, že stavba zasahovala do krajnice a obmedzovala vodičov a zároveň bola postavená na
obecnom pozemku, dospel k záveru, že obvinený sa priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
o priestupkoch dopustil tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého
majetku. Na základe uvedeného bol obvinený uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a v zmysle platných ustanovení zákona o priestupkoch mu bola
uložená sankcia a povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku. Prvostupňový
správny orgán podľa § 70 ods. 2 odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na príslušný
súd, nakoľko s odborným vyjadrením spol. T., P..D..G.., v ktorom bola škoda vyčíslená na 97,50 €
nesúhlasila a trvala na náhrade škody vo výške 666 €. Prvostupňový správny orgán sa usiloval o
zistenie pravdy, čo najväčšmi zodpovedajúcej skutočnosti a o čo najpresnejšie zistenie skutkového



stavu veci. Na vydanie rozhodnutia o uznaní viny sa vyžaduje istota a presvedčenie správneho orgánu
o tom, že skutok bol spáchaný obvineným. Ak by však mal správny orgán akékoľvek pochybnosti o
spoľahlivosti zisteného stavu veci, nemôže uznať obvineného vinným a musí prihliadnuť na pravidlo v
pochybnostiach v prospech obvineného. Rozhodnutím správny orgán zasahuje do právnych pomerov
osôb, preto musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci a v súlade
so zásadou materiálnej pravdy upravenou v § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní. Podľa § 12 zákona
o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na
spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na
pohnútky a na osobu páchateľa. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací
orgán konštatuje, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému
správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové relevantné dôkazy v predmetnej veci.
Odvolací orgán je tiež toho názoru, že ak sa aj obvinený domnieval, že stavba poškodenej zasahovala
do krajnice a obmedzovala vodičov a zároveň bola postavená na obecnom pozemku, nemal ju
svojvoľne odstrániť, ale sa mal v uvedenej veci obrátiť na súd, ktorý je príslušným orgánom na vydanie
predbežného opatrenia na odstránenie veci. Poškodenie betónu následkom vykývania dvoch kovových
stĺpov a vytiahnutia jedného kovového stĺpu bolo preukázané vykonanou obhliadkou miesta priestupku
zo strany Obvodného oddelenia PZ F. dňa 24.08.2015. Na základe vyššie uvedených skutočností sa
odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo
doručené žalobcovi dňa 01.03.2017.

2. Včas podanou žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 02.05.2017, sa žalobca domáhal
zrušenia žalovaného rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe uviedol,
že predmetné stĺpy boli zabetónované mimo pozemku poškodenej a zasahovali do príjazdovej cesty
vedúcej k chatám a takto tvorili prekážku na komunikácii, preto sa rozhodol v rámci bezpečnosti na
ceste túto prekážku odstrániť. To, že stĺpy patria poškodenej, sa žalobca dozvedel až neskôr, keď za
ním prišla policajná hliadka. V ďalšej časti žaloby žalobca namieta, že nebol prítomný pri obhliadke
miesta priestupku, hoci vo svojej výpovedi trval na tom, že chce byť osobne účastný na obhliadke
miesta priestupku a tiež namietal, že v čase spáchania priestupku bola táto stavba v rozpore s právnym
poriadkom a ako taká nemôže užívať právnu ochranu. Žalobca má za to, že priestupok proti majetku, zo
spáchania ktorého bol obvinený, nebol náležite prejednaný a závery sú iba jednostranne prezentované
v prospech poškodenej. Spočiatku bolo konanie objektívne zhodnocované a boli požadované náležitosti
od poškodenej, aby deklarovala, že táto stavba je postavená iba na jej pozemku a taktiež mala byť
k tomuto účelu vykonaná obhliadka miesta priestupku, čo sa však po podaní sťažnosti poškodenou
nestalo, navyše absentuje subjektívna stránka priestupku spočívajúca v úmyselnom konaní, pretože
žalobca nemal žiaden úmysel spôsobiť škodu, iba odvracal hroziace nebezpečenstvo, žalobca riadne
vypovedal a nepopieral, že takýmto spôsobom konal.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním zo dňa 28.06.2017, v ktorom uviedol, že argumenty
žalobcu nie sú opodstatnené. Ďalej uviedol, že: „V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný
bližšie uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.“ Žalovaný citujúc ust. § 32 ods. 2 a § 34 ods. 5 zákona o správnom
konaní uviedol, že: „Žalovaný má za to, že spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1
zákona o priestupkoch bolo žalobcovi dostatočne preukázané, a to na základe výpovedí žalobcu, ktorý
sa k spáchaniu skutku priznal a na základe listinných dôkazov vykonaných zo strany Obvodného
oddelenia PZ vo F., ktoré sú súčasťou priestupkového spisu č. G.-L.-G.-XXX/XXXX-U., a to zápisnica o
obhliadke miesta priestupku spolu s náčrtom a fotodokumentáciou miesta priestupku zo dňa 24.08.2015,
podľa ktorých neoplotená časť chaty s popisným číslom XXX bola vyvýšená terasa, ktorá slúžila ako
parkovisko, na ktorom boli v zemi zabetónované dva kovové stĺpy, ktoré boli vykývané a stáli nakrivo
a jeden kovový stĺp bol voľne položený na zemi a na terase bolo voľne položených šesť drevených
podpier, ktoré neboli žiadnym spôsobom poškodené. Z kamerového záznamu z miesta priestupku
kritického dňa je zrejmé, že obvinený z priestupku vykýval dva zabetónované stĺpiky a jeden vytiahol
z betónu a zároveň pritom odstránil drevené podpery. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda
spoľahlivo a jednoznačne vyplýva, že k samotnému konaniu - poškodeniu cudzej veci skutočne došlo
a že predmetného konania sa dopustil žalobca. Neobstojí obhajoba žalobcu, že predmetného konania



sa dopustil iba preto, že predmetná stavba zasahovala do krajnice a obmedzovala vodičov a zároveň
bola postavená na obecnom pozemku. Žalovaný má za to, že žalobca nemal „vziať zákon do vlastných
rúk“ a ničiť cudzí majetok, ale ak mal podozrenie, že predmetná stavba bola postavená v rozpore
so zákonom, mal to oznámiť príslušnému stavebnému úradu, v danom prípade Obci B., resp. mal
vec oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Z vyhotovenej fotodokumentácie navyše vyplýva,
že predmetné betónové stĺpiky neohrozovali bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky. Na základe
vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že konaním žalobcu boli naplnené znaky skutkovej
podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a tiež má za to, že žalobca
spáchal skutok úmyselne, nakoľko vedel, že poškodená vec - kovové stĺpiky osadené v betóne, ktoré
vykýval a odstránil, nie sú jeho majetkom a napriek tejto skutočnosti sa dopustil predmetného konania,
ktorého následkom bolo spôsobenie škody na cudzom majetku. Žalovaný k námietke obvineného, že
nebol upovedomený o obhliadke miesta priestupku, ktorej sa mal záujem zúčastniť uvádza, že žalovaný
nezodpovedá za procesné postupy Obvodného oddelenia PZ vo F., ktoré predmetnú obhliadku miesta
priestupku vykonalo. K žalobe zaujal odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice nasledovné
stanovisko. Podľa názoru tunajšieho odboru sa žaloba opiera o obdobné dôvody, ktoré boli uvedené
v odvolaní, žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, preto trvá na argumentácii
uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Na základe vyššie uvedených skutočností považujeme rozhodnutie
v predmetnej veci za zákonné a navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol a trovy konania
znášal žalobca.“

4. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.07.2017, avšak žalobca
sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.

5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s ustanoveniami § 194 a
nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a postupom podľa ust. § 107 ods. 2 SSP, po
oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívnych spisov
ako prvostupňového, tak aj druhostupňového správneho orgánu,  a dňa 29.09.2017 vyhlásil rozsudok,
ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 190 SSP z ďalej uvedených dôvodov.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona  o priestupkoch priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený
zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej
situácii odstrániť inak.
Podľa ust. § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že
ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
Podľa ust. § 12 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch sa priestupku proti majetku dopustí ten, kto
úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo
poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.



Podľa ust. § 32 ods. 2 zákona o správnom konaní podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa ust. § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

7. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa dopustil priestupku proti majetku podľa vyššie citovaného
ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý mu bol kladený za vinu, pretože sa k priestupku priznal,
a preto súd mal za to, že naplnil skutkovú podstatu uvedeného priestupku, ak poškodil cudzí majetok,
majetok B.Í. Š., tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu, resp. v bode
1 tohto rozsudku.

8. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného nie je spravodlivé, lebo v jeho prípade išlo o
krajnú núdzu, ako to vyplýva z obsahu jeho žaloby, súd nemohol túto jeho obranu akceptovať, pretože
mal za to, že neboli tu splnené podmienky vyššie citovaného ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o
priestupkoch.

9. Z ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch vyplýva, že k vylúčeniu protiprávnosti konania
vykazujúceho inak znaky priestupku musia byť splnené tri základné podmienky, a to
a) konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom,
b) týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil (zásada
proporcionality) a
c) toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak (zásada subsidiarity).

10. Podstata krajnej núdze spočíva v tom, že pri nej dochádza k stretu dvoch záujmov chránených
zákonom, pričom jednému z nich hrozí porucha (tzv. chránený záujem), ktorá môže byť odvrátená
len poruchou druhého záujmu (tzv. obetovaný záujem). Poruchou treba na účely naplnenia zákonných
podmienok stanovených pre inštitút krajnej núdze rozumieť bezprostredne hroziace nebezpečenstvo,
pričom konanie v krajnej núdzi je vylúčené, keď možnosť poruchy hrozí vo vzdialenejšej budúcnosti.
Posudzovanie taxatívneho splnenia ďalších princípov krajnej núdze, a to princípu proporcionality a
princípu subsidiarity príslušnými správnymi orgánmi, resp. súdmi v rámci súdneho prieskumu, prichádza
do úvahy až po ustálení, že v konkrétnom prípade záujmu chránenému zákonom nebezpečenstvo
bezprostredne hrozilo.

11. Podľa právneho názoru súdu konanie žalobcu nevykazovalo znaky inštitútu vylučujúceho jeho
zodpovednosť za spáchaný priestupok, ku ktorému sa jednoznačne priznal. Tvrdenie žalobcu, že stavba
zasahovala do krajnice a obmedzovala vodičov a že bola postavená na obecnom pozemku, nebolo
žalobcom ničím preukázané.

12. Námietka žalobcu spočívajúca v jeho tvrdení, že poškodená B. Š. vykonala stavbu nelegálne, ak
osadila železné stĺpiky do betónu 24.08.2015 a ohlásenie drobnej stavby oznámila až dňa 25.08.2015,
nie je podľa názoru súdu v konaní o priestupku vedeného proti žalobcovi právne významná, pretože
žalobca mohol a mal túto skutočnosť, pokiaľ dňa 24.08.2015 o tom vedel, oznámiť príslušnému
stavebnému úradu, teda obci B., a nie vybrať, resp. vykývať železné stĺpiky z betónu, a následne by
žalobcovo tvrdenie o porušení stavebného zákona mohla riešiť obec B. ako na to príslušná.

13. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorá spočívala v jeho tvrdení, že žalobca nebol
prítomný pri obhliadke vykonanej dňa 24.08.2015 od 22:40 hod. do 22:55 hod., teda v nočných hodinách,
ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, pretože prítomnosť žalobcu by nemohla
zmeniť skutkový stav veci, ktorý bol obhliadkou zistený a ktorý žalobca svojím priznaním sa, keďže
nemal inú možnosť vzhľadom na dôkazy svedčiace proti nemu, v celom rozsahu potvrdil.

14. Preto z vyššie uvedených dôvodov, nepovažujúc námietky žalobcu uvedené v žalobe, ktoré sa v
podstate zhodovali s námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho



orgánu, s ktorými sa žalovaný ako druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vyporiadal,
súd žalobu žalobcu ako v celom rozsahu nedôvodnú podľa ust. § 190 Správneho súdneho poriadku
zamietol, majúc za to, že správne orgány postupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 32
ods. 1 a 2, § 34 ods. 5 a § 46 zákona o správnom konaní.

15. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a
žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vo výroku svojho rozsudku vyriekol, že
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva (§ 167 ods. 1 SSP; § 168 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.