Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoE/113/2013 z 26. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. augusta 2013, sp. zn. 1CoE/113/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8706204318.1 Krajský súd Prešov | 1CoE/113/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8706204318.1 | 2013-08-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d92be8e-43ff-42c8-8f3c-e955a3289808 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8706204318.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706204318
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8706204318.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného V., s. r. o., V. XX, O., H.: XX XXX XXX, zast. zast.
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: H. V., nar. X.X.XXXX, bytom K. P. XX,
B. J., o vymoženie 517,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad zo dňa 30.10.2012 č. k.10 Er 254/2006-47 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa
9.8.2012, ktorým oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu
otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh účastníka rozhodnúť o prerušení konania.
Konštatoval, že tieto prejudiciálne otázky nie je nutné riešiť na medzinárodnej úrovni. Zdôraznil, že sám
je kompetentný posúdiť, či existuje alebo neexistuje potreba navrhnúť vyriešenie prejudiciálnych otázok.
Výklad a aplikácia komunitárneho práva sú v tomto konaní tak jednoznačné, že nevyvolávajú žiadne
pochybnosti ohľadom vyriešenia predmetných otázok. Na základe vyššie uvedeného preto neexistuje
otázka, ktorej zodpovedanie alebo predbežné vyriešenie by mohlo reálne ovplyvniť iný výsledok ako je,
t. j. zastavenie exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za
arbitrárne a svojvoľné, pričom v ňom absentuje právne posúdenie. Súdnemu dvoru mala byť daná
príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv
komplexne. Tvrdil, že konanie je možné prerušiť. Zdôranil, že uplatnená požiadavka na prerušenie
konania je legitímna. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.



Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že konanie je možné prerušiť odvolací súd poznamenáva, že je plne
v kompetencii a na vyhodnotení súdu, či je takýto návrh potrebný.

Na základe uvedeného prvostupňový súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. §
109 ods. 1 písm. c) zamietol správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.