Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/367/2016 z 23. 1. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. januára 2018, sp. zn. 3Cob/367/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1110225073.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/367/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1110225073.1 | 2018-01-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e1bf9bf-d390-4fcc-9f71-24401c1c734a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1110225073.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/367/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225073
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110225073.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobkyne L.Á. I., U. XXXX/XX,
U., práv. zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovanému
M&M reality holding, a.s., Gessayova 20, Bratislava, IČO: 44 598 181, práv. zast. JUDr. Juraj Hladký,
advokát, Zadunajská cesta 3, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/101/2010-180 zo dňa 9.3.2016
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/101/2010-180 zo
dňa 9.3.2016  p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa
16.4.2010, spis. zn. 315/2010 zrušil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania vo výške 264,43 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet advokáta. V
odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa a
žalovaný uzatvorili dňa 30.9.2009 Výhradnú zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich
s predajom nehnuteľností, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné podmienky a predmetom ktorej
bol na jednej strane záväzok žalovaného vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne žalobkyni
možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a na druhej strane záväzok žalobkyne za poskytnuté služby zaplatiť žalovanému
dojednanú odmenu vo výške 16.600,- EUR. V zmysle čl. IV bod 4.1 veta prvá Zmluvných podmienok sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe zmluvy
alebo so zmluvou súvisiace sa predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu
v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14. Súd mal rovnako preukázané, že rozhodcovským
rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 16.4.2010 pod sp. zn. 315/2010 bola
žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 16.600,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne odo dňa 31.12.2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.186,30 EUR, a to do
troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd žalobu žalovaného v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16.600,- EUR odo dňa 31.12.2009 do
zaplatenia zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 27.4.2010 a žalobkyňa podala
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tunajší súd dňa 25.5.2010, teda v zákonom stanovenej
30-dňovej prekluzívnej lehote, včas.



2. Z predmetného rozhodcovského rozsudku, ako aj zo žalobnej odpovede žalobkyne z  15.3.2010
vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní žiadala v zmysle § 26 ods. 1, zákona o rozhodcovskom
konaní nariadenie ústneho pojednávania a výsluch navrhnutého svedka Karola Rebra. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že rozhodcovský súd nepovažoval za dôvodné nariadiť vo veci
ústne pojednávanie a rozhodol, že konanie vo veci bude písomné. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na ust. § 17 a ust. § 26 ods. 1, zákona o rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že účastníci predmetného rozhodcovského
konania sa nedohodli na forme rozhodcovského konania a žalobkyňa v rozhodcovskom konaní navrhla,
aby rozhodcovský súd nariadil ústne pojednávanie rozhodcovského konania, bolo podľa názoru súdu,
povinnosťou rozhodcovského súdu na návrh žalobkyne, ako účastníka rozhodcovského konania v
postavení žalovaného, nariadiť ústne pojednávanie v záujme zabezpečenia rovnakého postavenia
účastníkov rozhodcovského konania, čím by jej poskytol možnosť na uplatnenie je práv a na ochranu
jej práv. Rozhodcovský súd si túto povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona nesplnil, nakoľko na návrh
žalobkyne v rozhodcovskom konaní nenariadil ústne pojednávanie rozhodcovského konania, ako to
vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd dospel k záveru, že v danom
prípade teda rozhodcovský súd porušil zásadu rovnakého postavenia účastníkov vyjadrenú v ust. § 17
zákona o rozhodcovskom konaní, keď neakceptoval návrh žalobkyne a vec nebola v rozhodcovskom
konaní ústne prejednaná, a tým došlo k porušeniu uplatnenia ochrany práv žalobkyne ako žalovaného
v rozhodcovskom konaní.

4. Žalobkyňa ďalej v konaní namietala platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IV bod 4.1
Zmluvných podmienok. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že Výhradná
zmluva o sprostredkovaní                             a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom
nehnuteľností zo dňa 30.9.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je zrejmé, že žalovaný konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba mimo rámca obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či Zmluvné podmienky, ktoré
tvoria súčasť sprostredkovateľskej zmluvy možno považovať za individuálne dojednané, a teda či možno
považovať za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou Zmluvných podmienok.
Nakoľko sprostredkovateľská zmluva spolu so Zmluvnými podmienkami je vyhotovená v predtlačenej
formulárovej forme a rozhodcovská doložka je priamo neoddeliteľnou súčasťou Zmluvných podmienok,
dospel súd k záveru, že uvedené vylučuje záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a o
náležitom poučení, a informovaní žalobkyne ako spotrebiteľky o právnych dôsledkoch takejto zmluvnej
podmienky, nakoľko Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah.

5. Súd prvej inštancie rovnako poukázal na skutočnosť, že žalovaný v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky sám vybral konkrétny rozhodcovský súd, ktorý má prípadný spor prejednať v rozhodcovskom
konaní, čo vo vzťahu k žalobkyni, ako spotrebiteľke nie je akceptovateľné. Súd dospel k záveru,
že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko nebola žalobkyňou ako spotrebiteľom
osobitne dojednaná a rovnako núti žalobkyňu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu na
konkrétnom žalovaným určenom rozhodcovskom súde. Na uvedenom záveru súdu nič nemení
argumentácia žalovaného (obsiahnutá aj v odôvodnení rozhodcovského rozsudku), že zmluvné strany
sa mohli so svojím sporom obrátiť aj na všeobecný súd, nakoľko samotné znenie rozhodcovskej doložky
takú možnosť nepredpokladá a rovnako charakter rozhodcovskej doložky, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou predtlačených Zmluvných podmienok vylučuje, že by žalobkyňa mohla sprostredkovateľskú
zmluvu podpísať aj bez rozhodcovskej doložky.

6. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v Zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť sprostredkovateľskej zmluvy,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ust.
§ 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a zároveň materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, a teda jeho nezáväznosť. Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru súdu nesporné, že v rámci
rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa, konkrétne ust. § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, jeden z účastníkov poprel
platnosť rozhodcovskej doložky a navyše bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania, a preto súd žalobnému návrhu vyhovel. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.
1, O.s.p.



7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že znenie Zmluvy
o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností bolo so žalobkyňou
prerokované a tá nemala voči zneniu zmluvy, vrátane rozhodcovskej doložky žiadne námietky.
Žalobkyňa mala možnosť znenie zmluvy ovplyvniť a nebola nútená zmluvu v navrhovanom znení
podpísať. V rozhodcovskej doložke sa účastníci konania dohodli, že spory predložia na rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, čím ale nie je vylúčená právomoc všeobecného súdu a takéto znenie
rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný mal za
to, že voľba formy vedenia konania (ústnej alebo písomnej) so zásadou rovnosti účastníkov konania
nesúvisí. Účastníci rozhodcovského konania mali rovnakú možnosť uplatniť svoje práva v konaní
(vedenom písomnou formou) a na ich ochranu, nedošlo k zvýhodneniu niektorého z účastníkov konania.
Nie j preto daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, písm. g) ZRK. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že sa prikláňa k odôvodneniu súdu prvej inštancie v tom, že sprostredkovateľská
zmluva spolu so Zmluvnými podmienkami je vyhotovená v predtlačenej forme a rozhodcovská doložka je
priamo neoddeliteľnou súčasťou Zmluvných podmienok, čím súd dospel k záveru, že uvedené vylučuje
záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a náležitom poučení a informovaní žalobkyne
ako spotrebiteľky. Žalobkyňa poukázala i na znenie ust. § 26 ods. 1, ZEK, a to povinnosť nariadiť ústne
pojednávanie na návrh účastníka rozhodcovského konania.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.1.2018. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobkyne,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Čo sa týka odvolacej námietky a to, že v danom prípade
mala žalobkyňa možnosť znenie zmluvy ovplyvniť a nebola nútená zmluvu v navrhovanom znení
podpísať, a teda rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
tak odvolací súd uvádza, že žalobkyňa ako spotrebiteľka si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala
a nemala možnosť výberu, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V takomto prípade uplatnenie si práva
žalovaného na rozhodcovskom súde predstavuje zo strany žalovaného výkon práv, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi, a ako taký je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Z týchto
dôvodov, preto odvolací súd odvolací dôvod žalovaného vyhodnotil ako irelevantný.



13. Čo sa týka druhej odvolacej námietky žalovaného a to, že voľba vedenia konania so zásadou rovnosti
účastníkov konania nesúvisí, tak odvolací súd k tejto námietky uvádza, že vzhľadom na to, že účastníci
rozhodcovského konania sa nedohodli na forme rozhodcovského konania, pričom žalobkyňa v konaní
navrhla, aby rozhodcovský súd nariadil ústne pojednávanie rozhodcovského konania. Uvedené konanie
rozhodcovského súdu, napriek výslovnej požiadavke žalobkyne na nariadenie ústneho prejednania veci,
porušilo zásadu rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania čo je nepochybne dôvodom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).