Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/8/2012 z 6. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 6. júna 2012, sp. zn. 9CoP/8/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5411200687.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/8/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5411200687.1 | 2012-06-06 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a96b4ad5-3cb4-4dd9-874c-0bd2bc897fb8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5411200687.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411200687
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411200687.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F.
P., nar. XX.XX.XXXX a U. P., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov matky: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/
X, zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka
10, IČO: 368 609 99 a otca: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. XXX, t. č. bytom D., Y. XX/X, XXX
XX D., Spolková republika Nemecko, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA,
s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, IČO: 368 58 501, maloleté deti bytom u matky,
zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o
zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín,
č. k. 4P/19/2011-348 zo dňa 24.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín, zvýšil výživné otca na maloleté deti F. a U. tak, že na
maloletého F. za obdobie od 24.2.2011 do 31.5.2011 je povinný platiť výživné sumou 260,- eur mesačne,
z čoho čiastku vo výške 160,- eur je otec povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa, sumu 100-
eur je povinný poukázať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je matka povinná zriadiť do 7 dní
od právoplatnosti rozsudku. Za obdobie od 1.6.2011 do budúcna, uložil otcovi povinnosť platiť výživné
sumou 190,- eur mesačne, z čoho čiastku vo výške 160,- eur k rukám matky a sumu 30,- eur na účet
maloletého dieťaťa. Zároveň súd vyčíslil zameškané výživné od 24.2.2011 na maloletého F. vo výške
1.160,88 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- eur splatných spolu s
bežným výživným. U maloletého U. uložil otcovi povinnosť platiť výživné za obdobie od 24.2.2011 do
31.5.2011 vo výške 230,- eur mesačne, z čoho čiastku vo výške 130,- eur je otec povinný platiť k rukám
matky a čiastku 100,- eur je povinný poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je matka
povinná zriadiť do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Na obdobie od 1.6.2011 do budúcna, je otec povinný
platiť výživné vo výške 160,- eur mesačne, z čoho čiastku vo výške 130,- eur je otec povinný platiť k
rukám matky a sumu 30,- eur je povinný poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa. Zameškané
výživné na maloletého U. za obdobie od 24.2.2011 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.081,69 eur, povolil
súd splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 200,- eur. Vo zvyšnej časti
súd návrh matky zamietol. Týmto došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom - rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 7C/64/2005-28 zo dňa 8.9.2005. Žiadnemu z účastníkov náhradu
trov prvostupňového konania súd nepriznal.



Rozhodnutie o zvýšení výživného zdôvodnil súd tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov, či už na
strane maloletého dieťaťa, alebo aj rodičov, najmä v tom, že od posledného určenia výživného uplynula
doba 6 rokov, deti sú fyzicky vyspelejšie, navštevujú vyšší stupeň školy a či už u matky aj u otca došlo k
zvýšeniu príjmu. Právne vec súd posúdil v zmysle ust. § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Pri zvýšení výživného prihliadal súd na
odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov.

Proti tomuto rozsudku, podala prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote
odvolanie matka maloletých detí. Podľa jej názoru, prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov,
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrhu na zvýšenie
výživného vyhovel v celom rozsahu tak, aby od 1.9.2010 priznal výživné na maloletého F. vo výške
350,- eur mesačne a maloletého U. vo výške 250,- eur mesačne, pričom na tvorbu úspor je otec
povinný prispievať na účet maloletých detí po 50,- eur mesačne na každé dieťa. Súdom určené výživné
považovala odvolateľka za neprimerane nízke, jednak k potrebám maloletých detí a jednak k
možnostiam a majetkovým pomerom otca, u ktorého sa tieto od poslednej úpravy výživného výrazne
zlepšili. V čase poslednej úpravy výživného, boli zárobky u oboch rodičov približne rovnaké, v súčasnej
dobe otec maloletých detí vlastní dvojizbový byt v T. O., rekreačnú chatu v katastrálnom území X.,
motorové vozidlo značky Audi 6. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť len od podania návrhu, navyše od
1.6.2011 v nižšom rozsahu z dôvodu, že otec stratil príjem z hrania futbalu. Odvolateľka poukazovala
na to, že otec dlhšiu dobu žije v zahraničí a podľa nej, aj v súčasnej dobe má príjem z hrania futbalu
a pokiaľ tak nie je, má za to, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu a súd by to
mal zohľadniť pri výške výživného.

K odvolaniu matky maloletých detí, sa písomne prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletých detí.
Domnieva sa, že výživné tak, ako ho navrhuje stanoviť matka maloletých detí, je vysoké, neprimerané
veku a najmä potrebám maloletých detí. Už takto stanovené výživné, prevyšuje matkou deklarované
výdavky na zabezpečenie základných potrieb detí. Výživné by pritom malo pokryť najmä bežné výdavky,
má spotrebný charakter a preto je podľa neho nadštandardné. Má však záujem, aby maloleté deti sa
venovali svojim záľubám, najmä športu a preto im prispieva aj nad rámec výživného, najmä zakúpením
oblečenia, športových potrieb a prípadne aj finančne. Je pravda, že dosahuje vyšší príjem, avšak
žije a pracuje v Nemecku, kde bežné výdavky za tovary a služby sú podstatne vyššie v porovnaní
s tými istými výdavkami na Slovensku. Otec maloletých detí sa domnieva, že nemá vysoký životný
štandard života a jeho životná úroveň je porovnateľná so životnou úrovňou matky maloletých detí. Býva
v podnájme, vlastní starší osobný automobil, ktorý nevyhnutne potrebuje k výkonu svojho povolania,
ktoré je vzdialené 70 km od miesta jeho bydliska. Byt, ktorý vlastní na Slovensku má z dôvodu, aby
sa v budúcnosti po vrátení zo zahraničia mal kde usadiť. Pokiaľ odvolateľka tvrdila, že sa vzdal príjmu
z futbalu, ako trénerovi mu skončila zmluvu ku dňu 31.5.2011, táto bola podpísaná na dobu určitú a
preto nie je možné tvrdiť, že túto činnosť ukončil z vlastného podnetu. Jeho súčasné pôsobenie ako
futbalistu spočíva v tom, že futbal je jeho koníček, vzhľadom však na vek a zdravotné problémy sa mu
venuje už len vo svojom voľnom čase, hrá futbal za miestny klub, kde hrajú starší amatérski hráči, bez
nároku na odmenu, len ako hobby cez víkendy. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

K odvolaniu sa tiež vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ako vecne
správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom
bolo naposledy rozhodované v roku 2005, kedy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloletého
F. vo výške 81,34 eur a na maloletého U. vo výške 44,47 eur. V čase poslednej úpravy výživného, príjem
matky predstavoval 329,- eur a otca 390,- eur. V súčasnej dobe otec maloletých detí žije a pracuje v
Nemecku a jeho priemerný zárobok predstavuje približne 1.550,- eur mesačne v čistom. Do 31.5.2011
mal príjem z futbalu vo výške 450,- eur v čistom mesačne. Matka maloletých detí dosahuje priemerný



čistý mesačný zárobok vo výške 568,- eur. Obidve deti športujú, venujú sa aj ďalším aktivitám (rybársky
krúžok).

Rozhodnutia či už priamo výživné určujúce, alebo ktorými bola dohoda rodičov schválená, môžu byť
zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene pomerov účastníkov. Výživné sa určuje podľa stavu existujúceho
v čase rozhodovania. Nie je vylúčené, že môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného,
ako i k zmene v schopnostiach a možnostiach povinného. Ak sa tak stane, je možné vykonať novú
úpravu výšky výživného a to buď zvýšením, znížením alebo dokonca aj zrušením vyživovacej povinnosti.
Rozsah vyživovacej povinnosti by mal byť stanovený tak, aby dieťaťu mohla byť zabezpečená taká
životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali v
podmienkach spoločnej domácnosti. Rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Vychádzajúc z týchto zásad, ako aj zo zistených skutočností, postupoval prvostupňový súd správne,
keď v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine skúmal, či od poslednej úpravy výživného, došlo na
strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom.
V tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu, vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho
správny právny záver, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu na maloletého F.
na sumu 260,- eur mesačne a na maloletého U. na sumu 230,- eur mesačne. Keďže preukázateľne
otcovi od 1.6.2011 ubudol príjem z futbalu a trénerskej činnosti o 450,- eur mesačne, správne na
to zareagoval aj prvostupňový súd a od 1.6.2011 upravil vyživovaciu povinnosť na sumu 190,- eur
mesačne na maloletého F. a 160,- eur mesačne na maloletého U.. V súlade s ust. § 63 ods. 3
Zákona o rodine, súd z určeného výživného stanovil čiastku, ktorá bude poukazovaná na osobný účet
maloletých detí a použitá bude na tvorbu úspor. Správne súd stanovil aj zvýšenie vyživovacej povinnosti
od podania návrhu, nakoľko matka žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo by mal súd výnimočne
rozhodnúť o zvýšení výživného spätne, pred dňom podania návrhu na súd. Matka maloletých detí
vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe prvostupňovému súdu
v čase jeho rozhodovania. Zo všetkými tvrdeniami, uvádzanými aj v odvolaní, sa prvostupňový súd
riadne vysporiadal. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné a rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, s prihliadnutím aj na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keď
s jeho závermi, odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil. Pretože odvolateľ iné skutočnosti, s
ktorými by sa už neoboznámil prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní v odvolaní neuviedol, rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danej
veci mohol súd rozhodovať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.