Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/53/2016 z 14. 3. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. marca 2016, sp. zn. 2CoE/53/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3215204128.1
Krajský súd Trenčín | 2CoE/53/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3215204128.1 | 2016-03-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40fcfa21-8d2a-4af4-921c-5437900e5992
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3215204128.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215204128
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215204128.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad D., J. XXX/XX,
o vymoženie 334,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. októbra 2015, č. k. 6Er/447/2015 - 09, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil
podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že spísaným
na exekútorskom úrade dňa 21.03.2015, doručeným tamojšiemu súdu dňa 16.10.2015, sa oprávnený
prostredníctvom právneho zástupcu domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy  334,61 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.
zn. SR 10555/08 zo dňa 30.10.2008. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom a s pripojenými spismi
tamojšieho súdu sp. zn. 4Er/109/2009 a sp. zn. 5Er/733/2014 a zistil, že exekučné konanie je potrebné
zastaviť. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 13.03.2008 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru.  Zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10555/08 zo dňa 30.10.2008 bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 10 080,- Sk s príslušenstvom. V konaní vedeným na tamojšom súde
pod sp. zn. 4Er/109/2009 bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade tých istých
listinných dôkazov, t.j. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10555/08 zo dňa 30.10.2008. Uznesením
tamojšieho súdu č.k. 4Er/109/2009 - 90 zo dňa 7.2.2013 bola exekúcia voči povinnému vyhlásená za
neprípustnú a exekúcia bola zastavená; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/190/2013-117 zo dňa 22.7.2013. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 6ECdo 305/2013-172, 6CoE 136/2013 zo dňa 28.1.2015 dovolanie
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/190/2013-117 zo dňa 22.7.2013
odmietol. V konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/733/2014 bolo exekučné konanie
voči povinnému vedené na podklade tých istých listinných dôkazov, t.j. na základe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.
zn. SR 10555/08 zo dňa 30.10.2008. Uznesením tamojšieho súdu č.k. 5Er/733/2014-15 zo dňa
17.9.2014, právoplatným dňa 10.10.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Tunajší súd uznesením č.k. 5Er/733/2014-23 zo dňa 21.10.2014,



právoplatným dňa 28.11.2014 exekučné konanie zastavil. Exekučný súd konštatuje, že pred podaním
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku
oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného
titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k.
4Er/109/2009 - 90 zo dňa 7.2.2013 a uznesením č.k. 5Er/733/2014-23 zo dňa 21.10.2014. Nakoľko
uvedenými uzneseniami bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol
priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného
titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutia, ktoré založili prekážku právoplatne rozhodnutej
veci (rei iudicatae), a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu.  Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a súd svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze
exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a
§ 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie,
ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j.
nerozhoduje záväzne o existencií práva. Z ústavnoprávnej roviny považujeme za potrebné poukázať aj
na právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia,
pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 21.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 334,61
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10555/08
zo dňa 30.10.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 01.12.2008 a
vykonateľnosť dňa 04.12.2008.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 4Er/109/2009 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10555/08 zo dňa 30.10.2008,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 334,61 Eur s príslušenstvom. V
uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/109/2009 - 90 zo dňa 7.2.2013
bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.7.2013 v spojení s odmietajúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/190/2013-117
zo dňa 22.7.2013. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6ECdo 305/2013-172,
6CoE 136/2013 zo dňa 28.1.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2015, odmietol dovolanie
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín č. k.  23CoE/190/2013-117 zo dňa 22.7.2013.

Ďalej z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5Er/733/2014 vyplýva, že oprávnený sa
na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10555/08 zo dňa 30.10.2008,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 334,61 Eur s príslušenstvom. V



uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/733/2014-15 zo dňa 17.9.2014,
právoplatným dňa 10.10.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 4Er/109/2009
- 90 zo dňa 7.2.2013, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Toto uznesenie



nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013 v spojení s odmietajúcim uznesením tunajšieho krajského súdu
č. k. 23CoE/190/2013-117 zo dňa 22.7.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6ECdo
305/2013-172, 6CoE 136/2013 zo dňa 28.1.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2015,
odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín č. k. 23CoE/190/2013-117 zo
dňa 22.7.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce
k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré
založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 4Er/109/2009 - 90 zo dňa 7.2.2013 v spojení s
uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 23CoE/190/2013-117 zo dňa 22.7.2013, založilo prekážku
rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .