Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/302/2013 z 26. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. januára 2014, sp. zn. 8CoP/302/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7212200707.2 Krajský súd Košice | 8CoP/302/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7212200707.2 | 2014-01-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a9dd7be-ef7d-49b8-a9f8-8aa6a7df72de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7212200707.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/302/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212200707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212200707.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti
I., S. nar. XX.XX.M. a K. nar. XX.XX.M. bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov K. I. nar. XX.XX.M. bývajúcej v J.X. R. I. B.. Č..
XX zastúpenej JUDr. Ing. Petrom Holéczym advokátom so sídlom v Košiciach na Vojenskej ul. č. 5 a
C. I. nar. XX.X.M. bývajúceho v W. Č.. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14.9.2012 č. k. 45P/7/2012-91 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom z 13.6.2013 č.k. 45P/7/2012-110 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok zo 14.9.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 13.6.2013 v napadnutých
výrokoch o určení výživného od otca pre mal. deti o zamietnutí návrhu na určenie výživného od 1.12.2010
do 9.1.2012 a o rozsahu dlhov na výživnom.

M e n í rozsudok v napadnutých výrokoch o splatnosti dlhov na výživnom tak, že povoľuje otcovi splácať
dlhy na výživnom s bežným výživným po 50 Eur na každé dieťa od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia
pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, oboch
rodičov poveril zastupovaním a správou majetku mal. detí, zaviazal otca prispievať matke na výživu
mal. S. 130 Eur mesačne a na výživu mal. K. 120 Eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
od 10.1.2012 do budúcna a zamietol návrh na určenie výživného od 1.12.2010 do 9.1.2012. Dlžné
výživné pre mal. S. v rozsahu 1.082,26 Eur a pre mal. K. v rozsahu 995,16 Eur u oboch za obdobie
od 10.1.2012 do 30.9.2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 15 Eur mesačne na každé
dieťa od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Povolil
otcovi stýkať sa s mal. deťmi každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že obaja rodičia
sú povinní mal. deti riadne pripraviť a odovzdať ich druhému z rodičov pred bytom matky a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

O dlžnom výživnom rozhodol na podklade zistenia, že si otec neplnil vyživovaciu povinnosť od 10.1.2012
tak, ako mu ju určil 14.9.2012. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka bola v čase podania návrhu na
rodičovskej dovolenke a osobne sa starala o mal. deti. Poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti.
Začala pracovať brigádne na 4 hodiny denne za 1,80 Eur na hodinu, pričom za mesiac si takto dokázala
zarobiť 150 Eur. Býva s mal. deťmi u rodičov v 3 izbovom byte, za užívanie ktorého im prispieva 170
Eur mesačne. Z podania matky z 10.9.2012 zistil, že na lieky, oblečenie, drogériu a hračky vynaložila
u mal. S. 374 Eur od januára do septembra 2012 a u mal. K. 302 Eur. Z výpovede otca zistil, že od



septembra 2011 do decembra 2011 brigádoval v B.. I.. I. s príjmom 360 Eur mesačne. Má živnosť, pričom
od mája 2012 do augusta 2012 mal príjem 1.000 Eur. Odhadol, že jeho čistý príjem zo živnosti by sa
mal pohybovať od 500 do 1.000 Eur mesačne. Býva v rodinnom dome u svojej matky, ktorej na bývanie
prispieva 60 - 70 Eur mesačne, za jeden dovoz dreva na zimu platí 250 Eur, okrem toho spláca rôzne
pôžičky a má exekúcie. Koncom júla alebo začiatkom augusta 2012 poslal matke bankovým prevodom
50 Eur na každého maloletého. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že mal. S. navštevuje materskú
školu za 45 Eur mesačne a mal. K. je v celodennej starostlivosti matky. Z potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny zistil, že matka je poberateľkou prídavkov na deti v rozsahu 45,08 Eur mesačne
a rodičovského príspevku v rozsahu 194,70 Eur mesačne. Z matkou predložených fotokópií faktúr, kde
je otec dodávateľom a odberateľom tretia osoba zistil, že v októbri 2010 otec vystavil faktúru na 816 Eur,
v septembri 2010 na 1.074 Eur, v auguste 2010 na 1.272 Eur, v júli 2010 na 978 Eur, v júni 2010 na 465
Eur, v máji 2010 na 790 Eur, v apríli 2010 na 780 Eur, v marci 2010 na 930 Eur, vo februári 2010 na
780 Eur a v januári 2010 na 320 Eur. Z odpisov mzdových listín otca zistil, že u spoločnosti Q. I. s.r.o.
pracoval na dohodu o vykonaní práce s čistým mesačným príjmom 119 Eur od 5.9.2011 do 30.11.2011.
Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, § 75, § 76, § 77, § 78 Zák. o rodine a skonštatoval,
že boli splnené podmienky pre určenie výživného na mal. S. v rozsahu 130 Eur mesačne a na mal. K.
v rozsahu 120 Eur mesačne. Pri výpočte dlhu na výživnom vychádzal z alikvotnej časti výživného pre
mal. S. za január 2012, ktorú určil tak, že určené výživné 130 Eur vydelil počtom dní januára 2012 a
násobil počtom dní, za ktoré mal otec prispievať na výživu maloletého, t.j. 22 dní, čím mu vyšla čiastka
92,25 Eur (130/31x22). Následne násobil určené výživné 130 Eur 8 mesiacmi, za ktoré si mal otec plniť
svoju povinnosť, čím mu vyšlo 1.040 Eur. Z dlžného výživného 1.132,26 Eur odpočítal otcovi 50 Eur,
ktoré preukázateľne zaplatil, v dôsledku čoho dlhuje 1.082,26 Eur. Obdobným výpočtom postupoval aj
pri mal. K. s tým, že miesto 130 Eur dosadzoval 120 Eur, čím mu vyšla čiastka 995,16 Eur. Skonštatoval,
že nemohol z dlhu odpočítať vyššiu čiastku ako 100 Eur, pretože ostatné plnenia otca matka nepotvrdila.

Proti výrokom o určení výživného, o zamietnutí návrhu na určenie výživného od 1.12.2010 do 9.1.2012
a o dlhoch na výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ich odvolací súd
zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu mal. S. 180 Eur mesačne a na výživu mal. K. 170
Eur mesačne od 1.12.2010 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred a dlžné výživné mu povolí splácať po
30 Eur mesačne na každé dieťa. Konštatovala, že pri výpočte odôvodnených potrieb mal. detí zabudla
uviesť, že za bývanie platí každý člen domácnosti 70 Eur mesačne. Namietala, že súd neurčil výživné
spätne od 1.12.2010, aj keď na to boli splnené podmienky, pretože už vtedy s otcom nežili v spoločnej
domácnosti. V tejto súvislosti poukázala na to, že sa s otcom mal. detí nerozviedla ani po dva a pol
roku vzájomného odlúčenia. Vyjadrila presvedčenie, že ak sa doposiaľ nerozhodli rozviesť, nemohla pri
odlúčení vedieť, ako sa celá situácia vyvinie a či sa nevrátia k sebe. To boli dôvody, pre ktoré nepodala
návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností skôr. Zároveň pritom brala do úvahy aj sľuby
otca, že bude prispievať na výživu maloletých, ktoré nedodržal. Poznamenala, že už od roku 1964 bolo
zaužívané, že súd môže určiť výživné spätne pred dňom návrhu bez toho, aby bolo potrebné skúmať
dôvody hodné osobitného zreteľa a na to sa aj spoliehala. Nemohla vedieť, že pravidlo, ktoré platilo 50
rokov sa už zmenilo v jej neprospech.

Otec, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Výroky rozsudku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, o tom, že ich budú obaja rodičia
zastupovať a spravovať ich majetok a o styku otca s mal. deťmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli
právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia



pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd
prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení
Zákona o rodine a zákonne rozhodol o rozsahu výživného pre mal. deti aj o zamietnutí návrhu na
určenie výživného od 1.12.2010 do 9.1.2012. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné
pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých výrokov rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde
prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
dôsledne posúdil pomery účastníkov v rozhodnom období a dospel k totožnému právnemu záveru ako
súd prvého stupňa, že výživné 130 Eur mesačne pre mal. S. a 120 Eur mesačne pre mal. K., vzhľadom
na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady
zohľadňuje odôvodnené potreby mal. detí v rozsahu reálnych zárobkových schopností a možností otca.
Aj keď odôvodnené potreby mal. detí sú zjavne vyššie ako určené výživné, odvolací súd nemohol
zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné vo väčšom ako v určenom rozsahu, pretože odôvodnené
potreby dieťaťa nie sú jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tým sú aj pomery povinného, t.j. otca, ktoré
mu neumožňujú prispievať na výživu mal. detí úhrnne viac ako 250 Eur mesačne, pretože by mu po jeho
zaplatení a po zaplatení ostatných nevyhnutných výdavkov neostalo dostatok prostriedkov na vlastnú
výživu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že od otca nemožno spravodlivo očakávať, že bude
mať každý mesiac príjem na hornej hranici toho, čo odhadoval v priebehu konania (1.000 Eur), pretože
aj z matkou predložených faktúr vyplynulo, že túto čiastku dosiahol v roku len dva krát a ostatné príjmy
boli na úrovni priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve (pri spriemerovaní faktúr otcovi vychádzal
príjem 820 Eur mesačne). Tejto úrovni podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá určenie výživného v
úhrnnom rozsahu 250 Eur mesačne, pričom so splátkami dlhu na výživnom v rozsahu určených 100 Eur
mesačne predstavuje viac ako 40 % z jeho príjmu. Ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené
podmienky na určenie výživného od 1.12.2010 do 9.1.2012, pretože v priebehu konania neboli zistené
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali spätnú úpravu výživného. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že priznať výživné spätne na dobu 3 rokov pred podaním návrhu je
možné len podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, a to vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto
sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby
návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ
však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s
časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné
priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil
včas uplatniť nárok, resp. konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia
nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Skutočnosť, že matka si nebola istá, či neobnoví spolužitie s
otcom, ani to, že otec nedodržal svoje sľuby a neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom v
dohodnutom rozsahu, nie sú takými okolnosťami, aké má na mysli § 77 ods. 1 Zák. o rodine, pretože
nenapĺňajú znak výnimočnosti. Z praxe odvolacieho súdu vyplýva, že takéto dôvody matky uvádzajú
bežne a v prípade, ak by ich odvolací súd uznal ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ustanovenie §
77 ods. 1 Zák. o rodine by úplne stratilo svoje opodstatnenie, pretože by ho musel aplikovať takmer v
každej veci. Ani to, že toto ustanovenie bolo do nášho právneho poriadku zakotvené až v roku 2005 nie
je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by umožňoval spätné priznanie výživného pred podaním
návrhu, pretože neznalosť zákona neospravedlňuje žiadneho účastníka konania, nevynímajúc matku.
Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol aj o rozsahu dlhov na výživnom, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny a podľa § 219
ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Podľa § 220 O. s. p., súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže



vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Pokiaľ ide o splatnosť dlhov na výživnom, odvolací súd dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé povoliť
otcovi splácať dlh po 15 Eur mesačne pre každé dieťa, pretože ich splácanie by mu trvalo viac ako 5
a pol roka a zvýhodňovalo by ho oproti matke, ktorá sa napriek svojmu nízkemu príjmu sama starala
o výživu mal. detí už od decembra 2010. Odvolací súd považuje za primerané zvýšiť otcovi splátky o
35 Eur mesačne na každé dieťa so zreteľom ku výške dlhov na výživnom a príjmu otca, čím sa docieli,
že matka bude mať na ich výživu každý mesiac 350 Eur (250 Eur bežné výživného a 100 Eur dlžné
výživné), ktoré aspoň čiastočne vykryjú schodok v jej financiách spôsobený tým, že jej otec už roku 2010
nepomáhal s uspokojovaním potrieb mal. detí. Odvolací súd poznamenáva, že takto upravená splatnosť
umožní splatenie dlhov na výživnom v primeranom čase (do dvoch rokov) a neohrozí uspokojovanie
potrieb mal. detí, ani otca. V prípade, ak by otec porušil výhodu, ktorú mu odvolací súd priznal a vynechal
čo i len jednu splátku, bude povinný zaplatiť celý dlh naraz. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil
rozsudok vo výroku o splatnosti dlhu na výživnom podľa § 220 O. s. p. tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.