Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/69/2018 z 26. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. marca 2019, sp. zn. 16Co/69/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6216206541.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/69/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6216206541.1 | 2019-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Zmluvy Citované ustanovenia: § 52 ods. 2 OZ, § 533 OZ, § 39 OZ, § 558 OZ, § 52a ods. 10 OZ, § 151a OZ, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., § 137 CSP, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07c34ae0-0fbf-4691-a18b-8ab24f74ea10 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6216206541.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/69/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216206541
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6216206541.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža s sudcov JUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov A/ E. T., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom
D. XXX, B/ C. T., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. XXX, C/ E. T., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D.
XX a D/ S. T., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. XX, všetci žalobcovia zastúpení advokátkou Mgr.
Andreou Legényovou, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanému TOMA
úverová a leasingová, a. s., so sídlom v Čadci, Májová 1319, IČO: 36 664 090, o určenie neplatnosti
dohody o uznaní dlhu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
3Csp/165/2016-99 zo dňa 10. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o uznaní dlhu, uzavretá medzi žalobcami a
žalovaným dňa 31. 03. 2016, je neplatná.

2. Okresný súd mal preukázané, že dňa 10. 08. 2007 uzavreli žalobcovia A/ a B/ ako dlžníci so žalovaným
ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 20331, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom A/ a B/ úver
27.086,24 EUR (816.000 Sk) na účel spojený s bývaním a žalobcovia sa zaviazali úver splácať v
mesačných splátkach po 273,15 EUR po dobu 240 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru. Dňa
17. 08. 2007 uzavreli žalobcovia C/ a D/ ako záložcovia so žalovaným ako záložným veriteľom zmluvu
o zriadení záložného práva č. 20331, ktorou dali do zálohu na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
(žalovaného) zo Zmluvy o úvere č. 20331 nehnuteľnosti v kat. úz. R.evidované na LV XXX. Žalovaný v
oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28. 09. 2011 žalobcom oznámil zosplatnenie úveru
a vyzval ich na vrátenie sumy 34.004,04 EUR pozostávajúcej z nezaplatenej istiny 25.951,71 EUR,
poplatku 3.023,37 EUR, úroku v sume 3.734,21 EUR a úroku z omeškania 1.294,75 EUR. Dňa 31. 03.
2016 uzavreli žalobcovia C/ a D/ so žalovaným Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou pristúpili k dlhu
popri úverových dlžníkoch (žalobcoch A/ a B/) a toho istého dňa všetci žalobcovia uzavreli so žalovaným
aj dohodu o uznaní dlhu, vyčísleného ku dňu zosplatnenia a oznámenia o začatí výkonu záložného práva
(k 28. 09. 2011) s tým, že z dôvodu úhrady sumy 2.600 EUR bola výška dlhu 31.404,04 EUR, spolu s
8,75 % ročným úrokom zo súm, špecifikovaných v bode II uvedenej dohody. Zároveň sa strany dohodli,
že dlh bude splatený v splátkach po 291,11 EUR s účinnosťou od 20. 04. 2016.

3. Keďže predmetom sporu je určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) CSP, okresný súd skúmal
naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, ktorý vyvodil z toho, že ako spotrebitelia
majú postavenie slabšej strany a rozhodnutím sa vyrieši otázka platnosti dohody o uznaní dlhu, ďalej
právne postavenie žalobcov a či majú ešte žalovanému zaplatiť z titulu úveru peňažné prostriedky.

4. Okresný súd posúdil zmluvu o úvere, ktorú žalobcovia A/ a B/ uzavreli so žalovaným dňa 10. 08. 2007
podľa § 497 Obchodného zákonníka, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl.



Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení skutočnosť, že úverová zmluva nebola uzavretá podľa zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, lebo žalovaný nemal povolenie na poskytovanie úverov
spojených s bývaním podľa § 1 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona a nepreukázal, že pri spisovaní
žiadosti o poskytnutie úveru žiadatelia uviedli, že ho potrebujú na opravu fasády. Žalobcovia A/, B/ na
pojednávaní zhodne vypovedali, že úver si brali ako spotrebiteľský na kúpu motorového vozidla.

5. Ďalej okresný súd posudzoval dohodu o uznaní dlhu zo dňa 31. 03. 2016 a zistil, že uznanie
dlhu je neplatný právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pretože vychádza z
nekalej obchodnej praktiky žalovaného, ktorý dohodu pripravil a predložil na podpis žalobcom, ktorí sa
domáhali len povolenia splácania dlhu v splátkach. Z textu dohody nevyplýva, že by žalovaný upozornil
na premlčanie záväzku, hoci v tom čase vedel, že dlh je premlčaný vzhľadom na uplynutie trojročnej
premlčacej doby počítanej od zosplatnenia dlhu zo dňa 28. 09. 2011. Účelom žalobcu bolo prelomenie
účinku premlčania a predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. Žalovaný zneužil slabšie postavenie
žalobcov ako spotrebiteľov, ktorí by v prípade vedomosti o premlčaní dlhu dohodu o uznaní záväzku
neuzavreli. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané a dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatný právny
úkon pre rozpor s dobrými mravmi aj podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na právne zdôvodnenie okresný súd ďalej
uviedol § 137 písm. c) CSP, § 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia
boli v konaní úspešní, preto im priznal od žalovaného náhradu trov konania v plnej výške.

6. Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal neúplné a nesprávne vyhodnotenie dôkazov a
nesprávne skutkové a právne závery okresného súdu. Na pojednávaní predložil na podporu svojich
tvrdení originál príkaznej zmluvy a dotazník k návrhu na uzavretie zmluvy, čím preukazoval, že
žalobcovia A/, B/ žiadali hypotekárny úver z dôvodu potreby opravy fasády domu. Uvedené dôkazy
okresný súd nepripustil a nevykonal dokazovanie výsluchom zamestnanca žalovaného S. T., manželov
T. a manžela X. J., s ktorým bol dohodnutý obsah dohody o uznaní dlhu, vrátane výšky a termínov
splátok. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej a
prednostné použitie Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský úver sa nespomína v žiadnej listine. Zmluva
o úvere č. 20331 je absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka, ktorý sa
riadi ustanoveniami § 262, § 497, § 499 Obchodného zákonníka. Všetky zmluvné dojednania medzi
žalobcami a žalovaným boli urobené individuálne a s dostatočným časovým predstihom. Čo sa týka
tiesne žalobcov pri uzavretí zmluvy, podpis žalobcov na dotazníku je datovaný k 25. 06. 2007 a úverová
zmluva bola podpísaná o dva mesiace neskôr, pričom k čerpaniu úveru došlo až po vklade záložného
práva v prospech žalovaného, v septembri 2007. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu zmenil tak, že dohoda o uznaní dlhu je platná. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcov k jeho
odvolaniu predložil rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C/1592/2015 zo dňa 26. 09. 2017 v
obdobnej veci, vedenej proti žalovanému, v ktorom súd považoval zmluvu o úvere s totožným obsahom
za nespotrebiteľskú. V tomto inom konaní súd nezistil žiadne ustanovenia, ktoré by boli v rozpore s
dobrými mravmi a ktoré by obchádzali Občiansky zákonník.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Písomnosti, ktoré predložil žalovaný nič nemenia na spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy a
dohody o uznaní dlhu Na vyriešenie sporu stačilo právne posúdenie, preto bolo zbytočné vykonať
výsluch svedkov Q., X. J. a S. T., ktorých nenavrhol žalovaný, ale žalobcovia, ktorí od vykonania
ich výsluchu upustili. Žalobcovia v replike na repliku žalovaného ďalej uviedli, že žalovaný zamieňa
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa
prednostne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy a jeho rozhodnutie tak bolo predčasné.

9. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.



Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52a ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

10. Právne postavenie žalobcov ako spotrebiteľov okresný súd vyvodil na základe Zmluvu o úvere č.
20331 zo dňa 10. 08. 2007, ktorú so žalovaným dodávateľom uzavreli žalobcovia A/, B/ a na základe
Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 31. 03. 2016, ktorú so žalovaným uzavreli žalobcovia C/ a D/ (č.
l. 12), ktorou pristúpili k dlhu popri úverových dlžníkoch (žalobcoch A/ a B/) a ďalej na základe toho, že
toho istého dňa 31. 03. 2016 uzavreli žalobcovia A/ až D/ so žalovaným aj dohodu o uznaní peňažného
dlhu a jeho úhrade v dohodnutých splátkach (č. l. 13).

11. Odvolací súd považuje za správny záver, že na právne vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy,
ktorú žalobcovia A/, B/ uzavreli so žalovaným a na ďalšie právne vzťahy, zabezpečujúce uvedenú
spotrebiteľskú úverovú zmluvu, vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcov C/ a D/ zo dňa 17. 08. 2007 ako aj z Dohody o pristúpení k záväzku zo
dňa 31. 03. 2016 a Dohody o uznaní dlhu zo dňa 31. 03. 2016, sa prednostne použije Občiansky
zákonník (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý v § 3 ods. 3, (v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy) upravil právo každého
spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, s tým, že aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 4 ods. 8 (pôvodne § 4 ods. 5) zakazuje predávajúcemu konať vo
vzťahu k spotrebiteľovi v rozpore s dobrými mravmi, za ktoré sa považuje aj konanie v rozpore so
vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
alebo poskytovaní služby a ktoré môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,



čestnosti, zvyklosti a praxe, ktoré využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody. V tejto súvislosti okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že
Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 31. 03. 2016 je právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým
mravom a je nekalou obchodnou praktikou žalovaného veriteľa, ktorý dohodu pripravil a predložil na
podpis žalobcom, aby prelomil účinky premlčania, ku ktorému už došlo a sledoval predĺženie premlčacej
doby na 10 rokov, pričom z textu dohody nevyplýva, že by žalovaný upozornil na premlčanie záväzku,
hoci vedel, že dlh bol od jeho zosplatnenia dňa 28. 09. 2011 premlčaný. Okresný súd založil svoje
právne posúdenie na použití ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie na zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ako mylne v odvolaní uvádza žalovaný.

12. Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou, že žalobcovia majú postavenie spotrebiteľov, ale pri
posúdení otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nebol dôsledný, jeho závery boli
neúplné a rozhodnutie predčasné. Záver, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, odôvodnil tým, že sa vyrieši právne postavenie žalobcov a či majú ešte žalovanému platiť z titulu
úveru peňažné prostriedky (bod 23. odôvodnenia).

13. Odvolanie žalovaného bolo dôvodné, pretože okresný súd sa pri posúdení naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti uznania dlhu opomenul vysporiadať s tým, že záväzok z úverovej zmluvy
bol zabezpečený záložným právom, ktoré je vyznačené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov C/,
D/ v katastri nehnuteľností na LV XX.v kat. úz. D., Obec D., a ďalej tým, či sa požadovaným určením
skutočne rieši otázka premlčania a nevymáhateľnosť peňažného záväzku žalobcov, na ktorý žalobcovia
A/, B/, podľa tvrdenia žalovaného, čiastočne plnili od 19. 10. 2007 do 30. 01. 2017 ( č. l. 18).

14. Právne postavenie žalobcov A/ až D/ vyplýva z obligačného záväzku (úverovej zmluvy) a právne
postavenie žalobcov C/ a D/ aj zo zabezpečovacieho vecno-právneho záväzku (záložného práva)
podľa § 151a Občianskeho zákonníka. Stav právnej neistoty žalobcov C/, D/ nevyplýva z uznania dlhu,
ktoré urobili žalobcovia ako záväzkoví dlžníci. Žalobcovia C/, D/ zostávajú v postavení vecno-právnych
dlžníkov, pristúpením k obligačnému záväzku žalobcov A/ a B/ sa právne postavenie záložných dlžníkov
nezmení.

15. Pri zisťovaní naliehavého právneho záujmu ide aj o posúdenie, či podaná určovacia žaloba je
účinný procesný nástroj ochrany práv toho ktorého žalobcu, či sa žalobou na určenie neplatnosti dohody
o uznaní dlhu (preventívne) dosiahne odstránenie spornosti práva a či nebudú nasledovať ďalšie
konania. Naliehavý právny záujem zaťažuje každého zo žalobcov, ktorí sú povinní vysvetliť, že ich žaloba
odstraňuje neistotu z právnych vzťahov sporových strán, resp. vytvára pevný základ na ich usporiadanie.

16. Pre vyvodenie záveru, že určovacia žaloba je účinným nástrojom na odstránenie neistoty, bude
potrebné znovu posúdiť, aké je právne postavenie žalobcov vo vzťahu k žalovanému. Pri zisťovaní
naliehavého právneho záujmu okresný súd zodpovie otázku, aké právne dôsledky vyplývajú pre strany
sporu (v prípade neexistencie uznania dlhu) z premlčania pohľadávky žalovaného voči obligačným
dlžníkom a vecno-právnym (záložným) dlžníkom. V ďalšom konaní okresný súd urobí záver, či
vyslovenie neplatnosti uznania dlhu skutočne bráni veriteľovi pristúpiť k vymáhaniu peňažného záväzku
alebo k výkonu záložného práva podľa § 52a ods. 10 Občianskeho zákonníka, bude zisťovať, či
žalobcovia vhodne formulovali žalobu, či nebola namieste žaloba o určenie, že sporné právo je
premlčané alebo nevymáhateľné.

17. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).



Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP.