Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/2/2013 z 10. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. marca 2013, sp. zn. 1CoP/2/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8412201826.1 Krajský súd Prešov | 1CoP/2/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8412201826.1 | 2013-03-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11f8032d-5c5b-43c7-9eae-52a108267abc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8412201826.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412201826
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412201826.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Michala Boroňa vo veci navrhovateľky Mgr. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. D., Ul. W. č. X., toho času bytom F., Ul. Q. č. XX, zastúpená JUDr. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
F., Ul. Q. č. XXXX/XX, proti odporcovi F. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. D., Ul. W. č. X, za účasti
mal. X. P., nar. XX.X.XXXX a mal. F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny O., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.
6 P 33/2012-45 z 20.9.2012 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zverení mal. detí do výchovy matky a vo výroku o úprave styku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov Mgr. S. P. a F. P. rozviedol. Na čas
po rozvode zveril maloleté deti X. a F. P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcu F. P. zaviazal
prispievať na výživu maloletých detí, a to na mal. X. sumou 200 Eur mesačne a na mal. F. sumou 200
Eur mesačne vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Upravil
styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať každý párny víkend
v mesiaci a to v čase od soboty od 9.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny, pričom je oprávnený v určenú
hodinu si deti prevziať pred bytom matky a povinný je určenú hodinu na tom istom mieste deti matke
vrátiť. Počas letných prázdnin súd upravuje styk otca s deťmi tak, že je oprávnený s deťmi sa stýkať v
mesiaci júl, ako aj počas vianočných a novoročných sviatkov tak, že každý párny rok budú deti 24.12. u
navrhovateľky a na nový rok u odporcu. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené a preto je potrebné takéto
manželstvo rozviesť.

Nakoľko sa o maloleté deti prevažne starala navrhovateľka a voči jej starostlivosti nie sú výhrady, boli
maloleté deti zverené do výchovy matky a otec - odporca bol zaviazaný výživným v sume 200 Eur
mesačne. Vzhľadom na príjmy oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby maloletých detí, je takto
stanovené výživné primerané.



Styk maloletých detí s otcom upravil súd prvého stupňa v zmysle podaného návrhu z toho dôvodu, že
odporca s takto navrhovaným stykom súhlasil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 144 veta prvá O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca.

Poukázal na to, že vzhľadom na jeho príjem a výdavky, nie je schopný mesačne prispievať takou sumou
ako žiadala navrhovateľka. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na to, že od momentu rozvodu manželstva
odporca ničím neprispieva na výživu maloletých detí, pričom navrhovateľka sa dostáva do hmotnej
núdze, pretože nemá nárok na sociálne dávky a nemôže si zabezpečiť samostatné bývanie. Na základe
toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že odvolanie odporcu sa netýka výroku rozsudku súdu
prvého stupňa o rozvode manželstva, a preto so zreteľom na takýto obsah odvolania odporcu, tento
výrok v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta
prvá O.s.p.).



Pokiaľ ide o ostatné výroky napadnutého rozsudku, boli tieto preskúmané odvolacím súdom v zmysle §
212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p., pričom so zreteľom na to, že ide v ostatných častiach predmetu konania o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 120 O.s.p.), pričom odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa správne rozhodol, pokiaľ zveril maloleté deti do výchovy matky, ktorá sa o tieto riadne stará a
zabezpečuje ich potreby po každej stránke.

Taktiež pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, táto korešponduje s návrhom, pričom otec -
odporca s takouto úpravou súhlasil a takáto úprava je plne v zhode so záujmami maloletých detí, ako
aj s oprávneniami otca, aby bol v styku s maloletými deťmi aj po rozvode manželstva a mohol takýmto
spôsobom podieľať sa na ich výchove a formovať osobnosti oboch maloletých detí v zmysle výkonu
jeho rodičovských práv.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti, t.j. vo výroku o zverení
maloletých detí do výchovy matky a vo výroku o úprave styku ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ však ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal otca - odporcu na platenie
výživného vo výške 200 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, je potrebné konštatovať, že v tomto
smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia je
potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento minimálne
v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je
zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v otázke výživného pre maloleté deti postráda akékoľvek
podrobnejšie odôvodnenie okrem všeobecnej konštatácie, že takéto výživné je v súlade so zárobkovými
možnosťami otca - odporcu, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza analýza konkrétnych
zárobkových a majetkových možností a schopností otca - odporcu, uvedenie výšky jeho priemerného
mesačného príjmu a ďalšie okolnosti, z ktorých by bolo možné reálne zistiť jeho konkrétne pomery v
zmysle vyššie uvedeného.

Zároveň je potrebné konštatovať, že v tomto smere súd prvého stupňa nevykonal ani žiadne
dokazovanie v podobe zabezpečenia si dostatočných podkladov a nie je preto zrejmé, z čoho konkrétne
vychádzal pri určení takejto výšky výživného.

Je síce pravdou, že na č.l. 42 spisu sa nachádza výsluch otca - odporcu, ktorý poukázal na to, že ako
konateľ obchodnej spoločnosti zarába 1.500 až 2.000 Eur mesačne brutto, avšak tieto okolnosti nie sú
nijakým spôsobom verifikované na základe predloženia dôkazov, vypočutia účastníkov podrobnejším
spôsobom a prípadne zabezpečenia aj iných podkladov týkajúcich sa konkrétnych majetkových pomerov
účastníkov.

Naviac, v odvolaní v súčasnosti otec - odporca poukazuje na to, že takéto výživné v súčasnosti nie je
schopný platiť.

Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že dokazovanie na súde prvého stupňa nebolo vykonané
v takom rozsahu, aby to umožňovalo hodnoverné skutkové zistenia súdu prvého stupňa v otázke
vyživovacej povinnosti otca - odporcu vo vzťahu k maloletým deťom.



V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že na č.l. 19 spisu sa nachádza potvrdenie Daňového
úradu Kežmarok, v ktorom otec - odporca vykázal príjmy za rok 2011 vo výške 391,02 Eur.

Za týchto okolností bude nepochybne potrebné dokazovanie doplniť a zabezpečiť hodnoverné podklady
pre rozhodnutie o tom, aké sú reálne príjmy otca, jeho ďalšie majetkové pomery a aká je reálna výška
výživného vo vzťahu k obom maloletým deťom.

So zreteľom na to, že výrok o rozvode manželstva účastníkov je už právoplatný, bude povinnosťou súdu
prvého stupňa vyčísliť aj dlžné výživné počítané práve od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.