Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/378/2016 z 9. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. mája 2018, sp. zn. 9Co/378/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1513230073.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/378/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1513230073.1 | 2018-05-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37d83b8b-264a-46ed-b6dd-7a1b9d17a50a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1513230073.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/378/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513230073
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513230073.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : R.. F. E., I.. XX.
XX. XXXX, Z. Z., M. XX, proti žalovaným : 1. F. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. Z., G.R. X, 2. R.. W. Z., I..
XX. X. XXXX, G. Z. Z., G. X, žalovaní 1, 2 zastúpení advokátom JUDr. Milanom Škultétym, Advokátska
kancelária, Bratislava, Hlaváčikova 43, o náhradu škody 3.000 € a o odstránenie stavby, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. 10. 2016 č.k. 49C/202/2013 - 163, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1, 2 m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti, v ktorej sa
voči žalovaným domáhal uloženia povinnosti odstrániť stavbu rodinného domu, nachádzajúcej sa na
pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX W.X , E., zapísanej na LV č. XXX pre kat. územie
B., a to podľa ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP, na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti,
s ktorým žalovaní 1, 2 na pojednávaní dňa 5. 10. 2016 súhlasili. Žalobu v časti o náhradu škody 3.000
€ zamietol ako nedôvodnú; žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že strany
sporu sú susedia, medzi ich pozemkami bol právnym predchodcom žalovaných 1, 2 (F. Z.) v roku 1981
postavený plot, ktorý bol v r. 2013 odstránený, nakoľko žalobca prejavil záujem postaviť si vlastný plot.
Sporné nebolo ani tvrdenie o tom, že požiar v dome žalobcu bol zapríčinený treťou osobou, keď strany
sporu zhodne tvrdili, že ňou mal byť maloletý syn bývalého nájomcu rodinného domu žalobcu. Rovnako
nebola sporná ani existencia drobnej stavby - šopy - na pozemku žalovaných, ktorá sa nachádzala na
hranici susediacich pozemkov, na stavbu ktorej boli použité ako stavebný materiál aj azbestové vlákna,
pričom jej strecha bola zospádovaná na pozemok žalobcu; predmetná drobná stavba - šopa - bola
právnym predchodcom žalovaných odstránená po podaní žaloby. Žalobca v konaní o náhradu škody
uplatňoval voči žalovaným náhradu škody, spôsobenú mu z dôvodu podpálenia jeho rodinného domu
a následnej straty zisku z prenájmu rodinného domu, ďalej z dôvodu tienenia stavby žalovaných na
pozemok žalobcu (keď žalobca v dôsledku tienenia nemohol pestovať zeleninu a ovocie) a aj škody, ktorá
mala byť žalovanými spôsobená v dôsledku stekania karcinogénnej látky na pozemok žalobcu zo strechy
drobnej stavby - šopy, dôsledkom čoho mala byť kontaminácia pôdy žalobcu. Predmetná drobná stavba
- šopa - bola v októbri 2013 odstránená ešte právnym predchodcom žalovaných 1, 2. Súd prvej inštancie
posúdil ako listinný dôkaz znalecký posudok č. 7/2013, ktorý súdu predložil žalobca, ktorého účelom
bolo posúdenie vzdialenosti rodinných domov strán sporu od spoločných hraníc pozemkov na N. U. O.
Z., ako i posúdenie závadnosti drobnej stavby žalovaných - šopy, postavenej na hranici pozemkov strán
sporu. Zo záverov posudku vyplynulo, že rodinný dom žalovaných nespĺňa požiadavku vzdialenosti
rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m. Posudzovaná



šopa - drobná stavba - nespĺňala základné požiadavky stavby, bola v zlom technickom stave na hranici
životnosti; pri jej výstavbe boli použité výrobky obsahujúce azbestové vlákna, ktoré sú v zmysle vyhl.č.
XX/XXXX E..E.. zaradené do kategórie odpad. Znalkyňa uviedla, že stavba ohrozovala hygienu, zdravie
a bezpečnosť obyvateľov a okolia. Z popisu technického riešenia a umiestnenia šopy ako drobnej stavby
vyplývalo, že bola umiestnená na hranici pozemkov strán sporu, pričom pultová strecha mala spád na
pozemok žalobcu. Žalobca tvrdil, že výška jeho skutočnej škody v dôsledku podpálenia domu osobami,
ktoré vnikli na jeho pozemok cez plot žalovaných, mu bola spôsobená cca vo výške 150.000 €, pričom
v ním požadovanej sume 3.000 € je započítaná aj náhrada škody za kontamináciu pôdy. Následkom
nedostatočnej výšky plotu, ktorý postavil ešte právny predchodca žalovaných 1, 2, vstupovali na jeho
pozemok nepovolané osoby, tieto mu dvakrát podpálili jeho rodinný dom; opravu domu nedokončil,
škoda mu neustále narastá. Dom mu vyhorel v r. 2013, škoda v sume 50.000 € predstavuje škodu na
nehnuteľnosti jej podpálením a suma 100.000 € je stratou zisku žalobcu z nájmu za obdobie 10 rokov pri
nájomnom 1.000 €/mesiac. Zodpovednosť žalovaných za vznik tejto škody videl žalobca v postavení
nedostatočne vysokého plotu právnym predchodcom žalovaných, ktorý ho postavil z väčšej časti na
pozemku žalobcu, čím žalobcovi nebolo umožnené postaviť si dostatočne bezpečný plot, ktorým by
zabránil vnikaniu cudzích osôb na jeho pozemok a tým aj vzniku samotnej škody. Žalobca vychádzal z
toho, že páchatelia museli vniknúť na jeho pozemok cez plot žalovaných len vo výške 1,4 m, nakoľko z
druhej strany pozemku žalobcu bol 2-metrový plot s ostatným drôtom, ktorý bol ale nedokončený, pretože
ho žalobca nemohol zviazať s bočným plotom žalovaných. Rodinný dom mu mal podpáliť maloletý vo
veku 12 rokov, prvýkrát v r. 2013 a druhýkrát v r. 2014; žalobca podal vo veci trestné oznámenie, o
ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.
3/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti o náhradu škody oprel o ust. § 415, § 420 ods. 1, ods. 3,
§ 442 ods. 1, ods. 3 Obč. zák. Poukazoval na to, že zákonnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou, ktoré predpoklady sú objektívneho charakteru a dôkazné bremeno ohľadom ich preukázania
spočíva na poškodenom; zavinenie ako štvrtý zákonný predpoklad je subjektívnej povahy a jeho
existencia sa predpokladá; ak má škodca za to, že škodu nezavinil, spočíva na ňom dôkazné bremeno,
že právnu povinnosť neporušil ani z nedbanlivosti; prípadné úmyselné spôsobenie škody preukazuje
poškodený. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že ten, kto uplatňuje náhradu škody, musí uviesť
rozsah spôsobenej škody, pokiaľ ju uplatňuje v peňažnej forme a musí uplatnený nárok vyčísliť. Pre
priznanie práva na náhradu škody je nutné preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti
a vznikom škody, pričom porušenie povinnosti musí byť priamou príčinou vzniku škody, t.j. že bez tejto
príčiny by škoda nevznikla. Žalobcom uplatňovaná náhrada škody vo výške 3.000 € mala pozostávať
a) zo škody na rodinnom dome a ušlom zisku z nájomného, b) zo škody za kontamináciu pôdy a c) zo
škody za tienenie pozemku, bez toho, aby špecifikoval či vyčíslil, akú škodu z uplatňovaných 3.000 € si
uplatňuje z jednotlivých troch dôvodov uvedených pod a), b) a c).
4/ Prvoinštančný súd ohľadom posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu v časti o náhradu škody
uviedol, že samotná skutočnosť, že právny predchodca žalovaných postavil plot z väčšej časti
umiestnený na žalobcovom pozemku nemôže zakladať zodpovednosť žalovaných 1, 2 za vznik škody
spôsobenej tretími osobami na majetku žalobcu ani za ušlý zisk žalobcu. Žalobca až po vzniku škody
prejavil záujem zabezpečiť svoj pozemok dostatočne vysokým plotom a tým o splnenie si svojej
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zák. V konaní tak nebolo preukázané porušenie povinnosti
žalovaných ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom škody a ušlého zisku žalobcu.
Žalobca tiež nepreukázal kontamináciu ani časti pozemku na parc. č. XXXX kat. úz. B. v dôsledku
stekania vody zo šopy v minulosti postavenej na hranici pozemku strán sporu, ktorej strecha mala
spád na pozemok žalobcu, pričom pri jej výstavbe boli použité výrobky obsahujúce azbestové vlákna.
Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal znaleckým posudkom a fotodokumentáciou, preukazujúcou
spád strechy, vznik škody a mal tiež za to, že je povinnosťou žalovaných preukázať opak znečistenia
pôdy. Žalovaní existenciu bývalej šopy nepopierali, ani jej sklon a ani použitie materiálu obsahujúceho
azbestové vlákna pri jej výstavbe, čo ale nepreukazuje kontamináciu pôdy žalobcu, majúcu za následok
vznik škody. Pokiaľ ide o škodu v dôsledku tienenia žalobcovho pozemku stavbou žalovaných, žalobca
predložil súdu fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva umiestnenie stavby žalovaných na hranici pozemkov;
žiadne ďalšie návrhy na preukázanie vzniku škody žalobca ani v tomto prípade nemal. Súd prvej
inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal výšku škody ani straty na ušlom zisku, nepreukázal
kontamináciu pôdy, ani vznik škody spôsobený tienením rodinného domu žalovaných na jeho pozemok;
žalobca teda nepreukázal predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spočívajúci v existencii škody a
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením právnej povinnosti.



5/ O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 ods.
1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca jednak zavinil zastavenie konania v časti, v ktorej vzal
žalobu späť, bez ohľadu na správanie žalovaných (ide o žalobný návrh v ktorom sa domáhal uloženia
povinnosti žalovaným odstrániť stavbu rodinného domu žalovaných); vo zvyšnej časti bola žaloba
žalobcu o náhradu škody 3.000 € zamietnutá. Žalovaným preto patrí nárok na náhradu trov konania ako
v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, tak aj v časti, v ktorej bola žaloba žalobcu zamietnutá, preto
im súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
6/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu. V
odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názormi a argumentáciou súdu prvej inštancie. Namietal, že bol
nedostatočne poučený súdom o následkoch späťvzatia návrhu na odstránenie stavby. On sa domnieval,
že táto časť žalobného návrhu bude vyňatá na samostatné konanie a preto súhlasil s ponujou, že v
tejto časti vezme žalobu späť. On nevedel, že súd konanie v tejto časti zastaví, bolo mu povedané vec
prejednávajúcou sudkyňou, že právomoc rozhodnúť o odstránení stavby má iba stavebný úrad. Nie
je pravdou tvrdenie žalovaných, že mu 25 - 30 rokov nevadilo, že ich plot bol postavený v skutočnosti
na jeho pozemku, jemu to vadilo, ale pôvodný majiteľ mu sľúbil nápravu. Geometrický plán žalovaných
aj jeho potvrdzujú, že plot postavený žalovanými leží na jeho pozemku, na túto skutočnosť však súd
prvej inštancie vôbec neprihliadal. Súd tiež nesprávne vyhodnotil vniknutie nepovolaných osôb na jeho
parcelu, nakoľko nie je podstatné, kto a kedy vnikol na jeho parcelu a spôsobil poškodenie domu, ale
skutočnosť, že sused postavil nízky a nekvalitný plot na žalobcovom pozemku a jemu zabránil postaviť
dostatočne vysoký a bezpečný plot. V prípade šopy s azbestocementovou strechou a so spádom
strechy na jeho pozemok jej odstránenie neznamená, že jeho parcela nebola kontaminovaná. Žalobca
považuje za jednoznačné, že jeho parcela kontaminovaná bola. Keďže vyčíslenie škody nie je možné,
škodu spojil do celkovej požadovanej náhrady škody v sume 3.000 €. Domnieva sa, že ak nie je možné
štandardnými metódami ustáliť skutočnú škodu, potom ju môže v rámci moderačnej právomoci ustáliť
súd v primeranom rozsahu, žalobca dodal, že si uplatnil len jej zlomok. Podpálenie domu vzniklo tým,
že pre postavenie plota na jeho parcele nemohol žalobca postaviť plnohodnotný a bezpečný plot a
tým ukončiť opravu domu. Tým sa oprava domu predĺžila o niekoľko rokov, čo mu prinieslo stratu,
keď nemohol dom prenajímať pri bežnom nájme 1.000 €/mesiac. Túto okolnosť súd vôbec vo svojom
rozhodnutí nespomína, z ktorého dôvodu považuje žalobca napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a
nedostatočne odôvodnený. Obdobne je to aj pri tienení domu. Dodal, že jeho dom vyhorel v r. 2003 a
nie v r. 2013. Žalobca mal za to, že predložením znaleckého posudku preukázal v konaní kontamináciu
šopou a tienenie domu, osadenie plotu na jeho pozemku preukázal predložením geometrického plánu.
Sused začal postupne odstraňovať veci, čo mu znepríjemňovali život, na ktorých sa dohodli. Žalobca
žiadal napadnutý rozsudok buď zmeniť tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie v celosti, alebo rozsudok
zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1, 2 tak, že navrhovali napadnutý rozsudok
potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa ich názoru postupoval v konaní v súlade so zákonom a o žalobcom
uplatnených nárokoch rozhodol vecne správne. Žalobca v konaní nepreukázal ani právny základ ním
uplatneného nároku a ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. V odvolaní uvádza žalobca
rovnaké skutočnosti, ktorými argumentoval už v prvoinštančnom konaní. Argumentácia žalobcu je
účelová, žalovaných - svojich susedov - traumatizuje nezmyselnými požiadavkami a vykonštruovanými
nárokmi, ktoré nemajú žiadne právne opodstatnenie. Žalovaní 1, 2 si uplatnili nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
8/ Na vyjadrenie žalovaných reagoval žalobca krátkou replikou, v ktorej uviedol, že sa pridržiava v plnom
rozsahu svojho odvolania; dodal, že po vyhlásení napadnutého rozsudku susedia vysekali na stene
domu otvor, do ktorého strčili rúru, aby akékoľvek splodiny išli na jeho pozemok.
9/ Na repliku žalobcu žalovaní 1, 2 nereagovali.
10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu, v
zamietajúcom výroku, vo výroku o čiastočnom zastavení konania a výroku o náhrade trov konania) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
11/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a teda náležite zistil skutkový
stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP a vec posúdil správne po právnej stránke.
12/ Súd prvej inštancie predovšetkým správne rozhodol o zastavení konania v časti, v ktorej sa žalobca
domáhal voči žalovaným 1,2 uloženia povinnosti odstránenia stavby (rodinného domu) v zmysle ust.
§ 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. Z obsahu písomnej zápisnice z ústneho pojednávania konaného pred
súdom prvej inštancie dňa 5. 10. 2016 vyplýva, že žalobca v tejto časti svoj žalobný návrh vzal späť,



pričom s týmto čiastočným späťvzatím žaloby žalovaná strana súhlasila. Za danej situácie súdu prvej
inštancie nezostalo nič iné, než konanie o tejto časti žaloby zastaviť.
13/ Pokiaľ ide o žalobný návrh týkajúci sa žalobcom uplatneného práva na náhradu škody a ušlý zisk,
spolu v sume 3.000 €, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým v tejto časti žalobu žalobcu zamietol,
bolo vecne správne, nakoľko v konaní nebolo preukázané súčasné (kumulatívne) splnenie všetkých
zákonom vyžadovaných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák., a to :
a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody (ušlého zisku), c) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody a napokon d) zavinenie. Hoci v prejednávanej právnej veci mohlo
dôjsť v dôsledku nesprávneho umiestnenia stavby žalovaných blízko hranice pozemkov žalobcu a
žalovaných, prípadne k porušeniu právnej povinnosti postavením plota žalovaných tak, že zasahoval do
pozemku žalobcu (ktorý plot však už bol odstránený), ani uvedené zistenie nemohlo mať za následok
vznik zodpovednosti žalovaných 1, 2 za údajnú škodu, ktorá mala byť tým spôsobená žalobcovi, a to
z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a tiež
z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu, ako dôsledok porušenia
právnych povinností žalovanými (resp. ich právnym predchodcom).
14/ Občiansky zákonník pojem príčinnej súvislosti nevymedzuje; túto otázku je nutné riešiť vždy
s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. Príčinná súvislosť v podstate
predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok porušenia právnej
povinnosti, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k porušeniu
právnej povinnosti, nedošlo by ani ku vzniku škody). V právnej teórii sa príčinnou súvislosťou označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, potom zodpovednosť za škodu
nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale skutkovou. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je nutné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je
skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).
15/ V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite (neobmedzenej príčinnej súvislosti). Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.
16/ V súdenej právnej veci je potom nutné konštatovať, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne
(súčasné) naplnenie všetkých štyroch zákonom vyžadovaných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu podľa § 420 Obč. zák. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že plot, ktorý
postavil právny predchodca žalovaných (nesprávne sčasti na pozemku žalobcu, čím neoprávnene
zasiahol do jeho vlastníckeho práva) bol tou priamou, bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok
vznik škody na nehnuteľnosti žalobcu (o to viac, že obe sporové strany potvrdili vedomosť o tom,
že požiar na dome žalobcu spôsobila tretia osoba). Ani zo skutočnosti, že na stavbu strechy šopy
na pozemku žalovaných bol v minulosti použitý azbestocementový materiál, nemožno automaticky
vyvodzovať záver, že jeho následkom došlo ku kontaminácii pôdy na pozemku žalobcu. Žalobca
sa mýli, keď sa domnieva, že bolo vecou žalovaných preukazovať, že pôda na pozemku žalobcu
nie je kontaminovaná, v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý ho neuniesol.
Znalecký posudok konštatujúci, že strecha šopy na pozemku žalovaných, zospádovaná na pozemok
žalobcu, nedokazuje automaticky kontamináciu pôdy na pozemku žalobcu. Rovnako tak nedodržanie
predpísanej vzdialenosti stavby od hranice pozemku žalovanými (resp. ešte ich právnym predchodcom)
nemožno vykladať ako okolnosť, automaticky preukazujúcu vznik škody, ktorá mala spočívať v tom, že
pre tienenie stavby (nedostatok svetla) nemohol žalobca na pozemku dopestovať ovocie a zeleninu.
Žalobca v konaní napokon ani netvrdil, že na pozemku nejakú zeleninu či ovocie vôbec pestoval;
podľa obsahu spisového materiálu, svoju nehnuteľnosť prenajímal, sám sa v nej nezdržoval, keďže má
bývať na inej adrese. Pokiaľ chcel žalobca v konaní dosiahnuť úspech, bolo jeho vecou preukázať,
že plot postavený právnym predchodcom žalovaných na jeho pozemku bol priamou príčinou škody,
ktorú utrpel vyhorením domu, ďalej, že pôda na jeho pozemku je kontaminovaná v dôsledku použitia



azbestocementového materiálu na streche bývalej šopy na pozemku žalovaných. Rovnako tak by musel
žalobca preukázať, že stavba domu žalovaných je vzhľadom na jej umiestnenie blízko hranice pozemku
žalobcu dôvodom, pre ktorý je pre nedostatok svetla nemožné na ňom pestovať zeleninu a ovocie.
17/ Osobitne žalobcu v konaní zaťažovalo aj dôkazné bremeno na preukázanie samotnej výšky škody
jednotlivých nárokov; argument žalobcu, že škoda, ktorá mu bola spôsobená, je oveľa vyššia a on si ju
uplatňuje len v minimálnej výške, a preto nie je podstatné, aby ju vyčísľoval osobitne z dôvodu následku
v minulosti nesprávne postaveného plota, osobitne z dôvodu azbestocementovej strechy na bývalej
šope, a osobitne z dôvodu nedostatku svetla na pozemku v dôsledku tienenia stavby žalovaných, je
irelevantný. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik škody a ani existenciu
príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mu mala údajne vzniknúť a porušením právnej povinnosti
žalovanými 1, 2 (resp. právnym predchodcom žalovaných) je aj podľa odvolacieho súdu správny.
18/ Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), včítane výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania.
19/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1, 2 priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).