{"guid": "20f8a690-e294-429c-8059-7cea51e7fc9d:bdfcb63b-ee81-4a0a-a287-205326795bd9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6215202778.1", "spisova_znacka": "17CoE/83/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/83/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. septembra 2016, sp. zn. 17CoE/83/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6215202778.1", "identifikacne_cislo": "6215202778", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdfcb63b-ee81-4a0a-a287-205326795bd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6215202778.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6215202778.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6215202778.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/83/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202778
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215202778.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej
veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom
advokátskej kancelárie v Bratislave, Martinčekova 13, 821 01, proti povinnému K. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. F. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 5350/2015, o vymoženie
93,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
2Er/258/2015-14 zo dňa 05.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie   potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“ alebo len „EP“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je v posudzovanom prípade rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp.zn.
II/2014-1799 zo dňa 28.04.2014. Exekučný súd pri posudzovaní  rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v
obchodných podmienkach v čl. 9 dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi právneho vzťahu, rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná; právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom
úkone a exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie. Exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie
poverenia, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; nemá zákonné oprávnenie skúmať a
hodnotiť iné listiny napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku; z rozhodnutia nemožno
zistiť, ako súd dospel k uvedeným záverom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd, konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu,  postupujúceho
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu
pre súd, konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Zákonodarca pamätal na
procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a exepressis verbis určil
rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z



konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a
svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1,2 ZoRK a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, nanovo vykonávať dôkazy a tie následne právne
hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský
súd, a preto prekážka veci rozhodnutej (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný
súd nemôže  v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia, ktoré majú povahu  skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o
dôvody právneho posúdenia veci.
Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi  návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak
by právny predchodca neponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky, došlo by k porušeniu zákona
o bankách. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Keďže to vylúčené nebolo, nemal oprávnený inú
možnosť, ako podať žalobu na rozhodcovský súd v zmysle dohodnutej doložky.
Svojím postupom exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu
možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a skutkovému stavu. Preto žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia vyhovie alternatívne, aby  uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Odvolanie oprávneného bolo doručené súdu prvej inštancie za účinnosti zákona č.99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“), ktorý bol ku dňu 01.07.2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“). Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p.,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na  konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v súlade s ustanoveniami § 379,        § 380 a § 385
ods.1 C.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 387   ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi a dôvodmi jeho uznesenia a v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. na ne v celom
rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za
správny. Z dôvodu, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami oprávneného, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného
súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).



8. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na
základe zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom (oprávnený) a žalovanou (povinnou). Súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti,
že právomoc rozhodcovského súdu  na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom
a absolútne neplatnom  právnom úkone. Pokiaľ odvolateľ namietal, že exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, odvolací súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok - zdôrazňuje, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje
splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná
v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré
má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch, ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v
súlade s názorom,  vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o
rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu, upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení
okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, nielen v § 44 ods. 2 (ÚS SR sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 z
23. 11. 2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.1.1997, publikované v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997). Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

9. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoRK“), má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
(§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, že súd je oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie, bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. V danej veci bol preto plne opodstatnený
a zákonnom podložený postup exekučného súdu, pričom okresný súd správne zistil, že rozhodcovská
doložka, ktorá bola dohodnutá v obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z §53 ods. 1, prvá veta zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“). Súd prvej inštancie sa správne zaoberal
preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade                   s kritériami, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka, začlenená do rámca podmienok
štandardnej zmluvy, spôsobuje hrubý nepomer                    v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ); ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, pokiaľ
uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 OZ), a preto rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilým exekučným titulom (§41 ods. 2 EP); rozhodcovská doložka preferuje riešenie sporu výlučne
rozhodcovským súdom a spotrebiteľovi nedáva žiadnu možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu alebo
orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Navyše, rozhodcovskú doložku,
ktorá nebola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne, je potrebné považovať za neprijateľnú bez
ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok,  obsiahnutých
v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok, obsiahnutých v § 53 ods. 4 OZ.



Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

10. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky, vyplývajúcej z. §93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách je potrebné uviesť, že zo zákona o bankách nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú
zmluvu (doložku) individuálne. Spotrebiteľ (klient) tým, že podpíše formulárovú zmluvu, ktorej súčasťou
podľa odkazu, obsiahnutého v zmluve, sú aj obchodné podmienky pre úver upravujúce rozhodcovskú
doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s obchodnými podmienkami pre úver a aj s
rozhodcovskou doložkou, v nich obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

11. Pokiaľ oprávnený namietal, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom tým, že sa nemohol vyjadriť k zisteniam exekučného súdu a k porušeniu jeho práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 E Cdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, podľa ktorého, ak by za porušenie
zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu, spočívajúci v
tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného neoboznámil tohto účastníka exekučného
konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v tejto zmluve,
potom za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie
alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento
nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým
zisteniam exekučného súdu, vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom
z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného
nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné
rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo
náklady účastníkov konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo
základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.
13.  Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/258/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "68d13ddc-2744-4d44-9828-2b34583b3485:c243ff13-7dfc-4e10-92dc-0f65cd834b5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/258/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/258/2015 z 22. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2015-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/68d13ddc-2744-4d44-9828-2b34583b3485:c243ff13-7dfc-4e10-92dc-0f65cd834b5d"}], "citovane_v": []}