Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/29/2011 z 2. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 2. novembra 2011, sp. zn. 2Cob/29/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8709209780.1 Krajský súd Prešov | 2Cob/29/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8709209780.1 | 2011-11-02 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dafab1e-3533-40ba-b2d4-82c1286352b1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8709209780.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/29/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709209780
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8709209780.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: A. s.r.o Y. U., so sídlom
W. X, Y. U., IČO: 36 473 049, právne zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Okružná
871/65, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Y. Y. W. R., s.r.o., so sídlom Q. XX, R., IČO: 36 465 950, o
zaplatenie 17.204,94 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
16Cb/188/2009-69 z 24.11.2010, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, ako aj proti výroku, ktorým bolo upravené, že o náhrade trov konania súd rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho vyhovujúcej časti, ktorou bolo žalovanému
uložené zaplatiť žalobcovi 1.194,63 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 25.12.2007 do
zaplatenia.

Vo zvyšnej vyhovujúcej časti vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v rozsahu
zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.204,94
eur spolu s 8,5% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 39.048,99 eur od 25.12.2007 do 27.4.2008, zo sumy
31.478,32 eur od 29.4.2008 do 1.5.2008, zo sumy 24.839,54 eur od 3.5.2008 do 18.5.2008, zo sumy
18.200,76 eur od 20.5.2008 do 12.10.2008, zo sumy 17.204,94 eur od 14.10.2008 do zaplatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súčasne vo
výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia zostatku ceny diela podľa
faktúry č. 02703038 zo dňa 17.12.2007 vystavenej na základe realizovaného plnenia podľa zmluvy o
dielo uzavretej so žalovaným. Uvedenou faktúrou vyúčtoval cenu diela na sumu 39.048,99 eur. Žalovaný
po čiastočných úhradách zo dňa 28.4.2008 vo výške 7.570,67 eur, zo dňa 2.5.2008 vo výške 6.638,78
eur, zo dňa 19.5.2008 vo výške 6.638,78 eur a zo dňa 13.10.2008 vo výške 995,82 eur zostal dlžným na
zaplatenie ceny diela sumu 17.204,94 eur, ktoré nezaplatil ani po opakových výzvach. Preto sa žalobca
domáha tohto plnenia v tomto konaní.



Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že na základe kontroly Ministerstva životného prostredia
SR, posudku statika, vyjadrenia stavebného dozoru a posudku dodávateľa betónovej zmesi muselo byť
vadné plnenie realizované žalobcom nahradené jeho plnením. Išlo o oddebnenie a zbúranie zmrznutej
stropnej dosky, jej znovuzhotovenie, opravu železobetónových stien a stykov, zhotovenie vodotesnej
izolácie dna a stien. Za tieto plnenia vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 250042008 dňa 4.4.2008 na
sumu 16.010,31 eur. Cenu vyúčtovanú touto faktúrou započítal proti pohľadávke žalobcu uplatňovanej
v tomto konaní. Po tomto zápočte je jeho záväzok voči žalobcovi vo výške 1.194,63 eur. Tento
uznáva a neplnil ho len preto, že spoločnosť P. R. s.r.o. J. jemu nezaplatila cenu za ním realizované
plnenie približne vo výške 116.179,- eur. Nároky proti označenej spoločnosti si žalovaný vymáha cestou
Okresného súdu v Michalovciach. Po vymožení dlžnej sumy pristúpi k úhrade 1.194,63 eur žalobcovi.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že písomná zmluva o dielo č.
11/09/2007, ktorú predložil súdu žalobca, nebola podpísaná obomi konateľmi žalovanej spoločnosti,
hoci to podľa výpisu z obchodného registra vyžadovala spoločenská zmluva žalovanej spoločnosti. Toto
má za následok podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. absolútnu neplatnosť tejto písomnej zmluvy. Nemožno
však pritom nevziať do úvahy to, že napriek absolútnej neplatnosti písomne vyhotovenej zmluvy o
dielo účastníci podľa jej obsahu aj skutočne postupovali. Žalobca, ktorý vystupoval v zmluvnom vzťahu
ako zhotoviteľ diela, dielo vykonal podľa zadania objednávateľa, objednávateľ dielo prevzal, časť diela
v priebehu jeho vykonávania uhradil, následne však nezaplatil poslednú vystavenú faktúru, resp. ju
uhradil len čiastočne. Za takéhoto stavu je potrebné sa zaoberať tým, či medzi účastníkmi konania
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme, tým skôr, keď zákon v ust. § 536 Obch. zák.
nestanovuje pre platné uzavretie zmluvy o dielo písomnú formu. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že
medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o dielo neformálnym spôsobom, kedy postačuje aj
ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy, čo v danom prípade bolo
splnené. Pokiaľ ide o dohodu o cene, aj v tomto smere nie sú medzi stranami pochybnosti o tom,
aká cena za dielo bola dohodnutá. Nakoniec sa táto cena objavila aj v písomnej verzii zmluvy o dielo.
Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť za vykonané dielo dohodnutú cenu, resp. si túto povinnosť
splnil len čiastočne. Žalovaný túto fakturáciu aj uznáva, pretože faktúru čo do sumy 16.010,31 eur
započítava so svojou pohľadávkou voči žalobcovi. Jeho pohľadávka mala podľa jeho vyjadrenia vzniknúť
v súvislosti s vadami diela, ktoré vykonával žalobca na stavbe A. T.. Súd prvého stupňa nespochybnil
argumentáciu žalovanej spoločnosti, že dielo, resp. jeho časť, ktoré žalobca žalovanému odovzdal,
mohlo mať vady. Povinnosťou objednávateľa je v zmysle ust. § 562 Obch. zák. v záujme včasného
zistenia vád zhotovené dielo prehliadnuť, pretože vykonanie tejto prehliadky je nepriamo ustanovené ako
začiatok lehoty na oznámenie vád tovaru. Zistené vady diela je povinný objednávateľ bez zbytočného
odkladu reklamovať, ak sú tu vady zrejmé, ktoré dielo má v čase prehliadky a zároveň existujú v čase
odovzdania prevzatie diela. Povinnosťou objednávateľa je zistené vady zhotoviteľovi oznámiť a uplatniť
si nárok zo zodpovednosti za vady. Nesplnenie oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája so
zánikom práva. Ak sa ale namieta nesplnenie oznamovacej povinnosti, súd neprizná právo z vád diela.
V danom prípade žalobca namietal nesplnenie oznamovacej povinnosti bezodkladne, resp. vôbec. Ani
z vykonaného dokazovania nevyplynulo splnenie oznamovacej povinnosti. Naopak podľa názoru súdu,
žalovaný žalobcovi bez zbytočného odkladu nároky zo zodpovednosti za vady neoznámil, ba nebolo
preukázané ani to, že by ich vôbec bol oznámil. Za reklamáciu nemožno považovať ani dve fotografie,
ktoré pravdepodobne boli žalovaným zaslané e-mailom žalobcovi. Tieto fotografie boli bez akéhokoľvek
komentáru, či textu, z ktorého by bolo zrejmé, že sa jedná o reklamáciu vád a že si žalovaný uplatnil
nároky vyplývajúce z vadného plnenia. Ak žalovaná obchodná spoločnosť mala vedomosť o vadách už
v januári 2008 a nesplnila si o týchto vadách notifikačnú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi, pri námietke
žalobcu o nesplnení včasnej notifikačnej povinnosti nebolo možné priznať žalovanému nároky z vád.
Preto súd ani nevyhovel návrhu žalovanej spoločnosti na vypočutie svedkov, ktorých navrhoval žalovaný
vypočuť. Pre ďalšie konanie by to bolo nehospodárne a na výsledné rozhodnutie by to nemalo vplyv.
Nárok žalovanej spoločnosti vyúčtovaný faktúrou č. 25042008 na sumu 16.010,31 eur nebol tak súdom
prvého stupňa vyhodnotený za zákonný. Žalovaná obchodná spoločnosť nepreukázala vzájomnosť
pohľadávky a to započítania spôsobilé pohľadávky žalovanej obchodnej spoločnosti z reklamačného
konania. Preto žalobcovi boli priznané ním uplatňované nároky na zaplatenie ceny diela, pričom pri
kvalifikácii tohto nároku súd prvého stupňa citoval ust. § 536 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., ust. § 562 ods. 1,
2, 3 Obch. zák., ust. § 428 ods. 2, § 564 Obch. zák..



Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania s tým, že oproti žalobe uzavrel, že pohľadávka bola splatná až
24.12.2007 a ak žalobca sa domáhal úroku z omeškania už od 18.12.2007, nebolo mu možné už od
tohto dátumu tento nárok priznať a preto v tejto časti, pokiaľ sa týka úrokov z omeškania do 25.12.2007,
bola žaloba zamietnutá. Pri odôvodňovaní úroku z omeškania súd prvého stupňa citoval ust. § 768f, §
365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení od 15.1.2009.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Poukazuje na to, že súd vyvodil závery z neplatnej zmluvy o dielo. Na súd podal 3.11.2010 návrh na
určenie neplatnosti tejto zmluvy. Súd v konaní odmietol realizovať dôkaz výsluchom ním označených
svedkov na upresnenie a dokázanie skutočnosti, že žalovaný musel vadné plnenie časti diela asanovať
a znova zhotoviť. Súd tak rozhodol o zaplatení asanovanej stropnej dosky len na základe článku o
spôsobe reklamácie vadného plnenia bez toho, aby prihliadal na to, že vadné plnenie sa skutočne
muselo asanovať a nanovo zhotoviť, pretože A. bola financovaná z prostriedkov EÚ a teda prísne
kontrolovaná čo sa týka kvality prác a termínov plnenia. Podľa neplatnej zmluvy o dielo sa spôsob
reklamácie vád diela týka celého diela a nie jej časti počas výstavby. Žalobca nemal v časti diela,
ktoré realizoval od žalovaného, podpísaný preberací a odovzdací protokol a teda dielo nebolo od neho
písomne nikdy prevzaté. Sporná faktúra za čiastkové plnenie bola vystavená 8.12.2007 a samotná
realizácia „zmrznutej“ stropnej dosky bola až 22.12.2007. Po výzve súdu prvého stupňa realizovanej
uznesením zo dňa 11.1.2011 č. k. 16Cb/188/2009-89 žalovaný doplnil svoje podané odvolanie v tom
zmysle, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda v plnom rozsahu. Zdôrazňuje to, že súdu bola doložená
fotodokumentácia vadného plnenia žalobcu. Súd však odmietol predvolať svedkov, ktorí by potvrdili,
že predmetná časť diela bola asanovaná. Žalovaný má zaplatiť za to, čo musel zbúrať a nebolo mu
umožnené svedkami preukázať, že dielo zrealizované žalobcom muselo byť odstránené. Opakovane,
tak ako už v pôvodne podanom odvolaní zdôrazňuje to, že žalovaný vraj len za nesprávny spôsob
reklamácie má zaplatiť za zbúrané vadné dielo. Žiada preto, aby odvolací súd rozhodol o tom, že nie je
povinný zaplatiť 17.204,94 eur za dielo, ktoré musel zbúrať.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za vecne správne. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru po právnej stránke vyporiadal
so všetkými skutočnosťami uvádzanými účastníkmi, ako aj vyplývajúcimi z predložených listinných
dôkazov. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal
napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3
O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený
ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého
rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného
možno čiastočne vyhovieť.

Žalovaný na výzvu súdu prvého stupňa, ktorým bol vyzvaný na upresnenie v akom rozsahu napáda
rozhodnutie súdu prvého stupňa, odpovedal, že ho napáda v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa, tak ako je už uvedené vyššie, obsahuje aj výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, ale aj výrok o tom, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci samej.

Oprávnenie účastníka napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním je daná v ustanovení §
201 O.s.p.. Subjektívna legitimácia na podanie odvolania nie je však pre účastníka daná bez ďalšieho.
Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten
účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa plne vyhovené, prípadne, ktorému bola
týmto rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba proti žalovanému v prevyšujúcej časti zamietnutá, je rozhodnutím, ktorým v tejto
časti bolo obrane žalovaného vyhovené. Týmto rozhodnutím nebola žalovanému spôsobená ujma na
jeho právach. Ak žalovaný na výzvu súdu prvého stupňa odpovedal, že podáva odvolanie proti všetkým
výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd dospel k záveru, že proti tomuto výroku



rozhodnutia súdu prvého stupňa nebol žalovaný oprávnený podať odvolanie. Preto podľa § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p. odvolanie žalovaného proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá, odmietol.

Podobne bolo potrebné odmietnuť odvolanie žalovaného aj proti tomu výroku rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým bolo upravené, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti vo
veci samej. Tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa má charakter uznesenia, ktorým sa upravuje
vedenie konania. Súd prvého stupňa si zodpovedajúco ust. § 151 ods. 3 O.s.p. nechal priestor na
rozhodnutie o náhrade trov konania až po právoplatnom skončení veci. Proti takémuto výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, ktoré má charakter uznesenia o vedení konania, nie je prípustné odvolanie, tak ako
je to upravené v ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.. Preto aj proti tomuto výroku rozsudku súdu prvého
stupňa bolo odvolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuté.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ diela proti žalovanému ako objednávateľovi diela
uplatňuje nárok na zaplatenie ceny diela. Žalovaný ako objednávateľ diela namieta povinnosť zaplatiť
žiadanú cenu diela s poukazom na to, že plnenie zhotoviteľa trpelo vadami, pre ktoré musel tieto vady
odstrániť a cenu tohto ním poskytnutého plnenia na odstránenie vád diela vyúčtoval faktúrou na sumu
16.010,31 eur, ktorú „započítava“ proti pohľadávke uplatňovanej žalobcom v tomto konaní.

Súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o dielo, ktorú predložil žalobca, je absolútne neplatná. Odvolací
súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že zákon v ust. § 536 a nasl. Obch. zák. nevyžaduje
pre zmluvu o dielo písomnú formu. V obchodno-právnych záväzkových vzťahoch je však relevantné
ustanovenie § 272 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že písomná forma
zmluvy je podmienkou platnosti zmluvy aj vtedy, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy
prejaví vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej forme. Druhá strana, ak chce platne uzavrieť zmluvu, musí
požiadavke druhej strany vyhovieť.

V nadväznosti na túto požiadavku je potom relevantným aj aplikácia ust. § 267 ods. 1 Obch. zák., podľa
ktorého, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto
neplatnosti dovolávať iba tento účastník.

V zmysle uvedeného ustanovenia Obchodný zákonník obsahuje odchýlky od právnej úpravy neplatnosti
právnych úkonov, tak ako sú upravené v Obč. zák. a to v tom zmysle, že v odseku 1 cit. ust. ustanovuje
všeobecné pravidlo, na základe ktorého sa v obchodných vzťahoch rozlišuje neplatnosť absolútna
a neplatnosť relatívna. V zmysle tohto ustanovenia treba každý dôvod neplatnosti právneho úkonu
posudzovať podľa toho, či je ustanovený na ochranu len jedného účastníka, alebo nie. Relatívne
neplatný je len ten právny úkon, ktorého dôvod neplatnosti chráni záujem len jedného účastníka
právneho vzťahu. Domáhať sa neplatnosti potom môže len ten účastník právneho vzťahu, ktorého
záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. Skutočnosť, či dôvod neplatnosti chráni len jedného
účastníka treba posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne.

V zmysle uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvého stupňa o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu predčasným. Napokon však sa zdá byť relevantným riešenie tých otázok,
na ktoré sa pokúsil dať odpoveď súd prvého stupňa, ak hodnotil to, či žalovaný ako objednávateľ diela,
mal voči žalobcovi ako zhotoviteľovi diela nároky zo zodpovednosti za vady diela.

Obrana žalovaného v konaní bola vyhodnotená súdom prvého stupňa ako nedôvodná z dôvodu, že
žalovaný bez zbytočného odkladu ako objednávateľ diela nesplnil voči zhotoviteľovi diela oznamovaciu
povinnosť o vadách diela.



Zdá sa, že ani súd prvého stupňa nemal pochybnosti o kvalitatívnych nedostatkoch plnenia žalobcu
týkajúcich sa stropnej dosky na stavbe A. T.. Napokon už súdu prvého stupňa boli predložené súpisy
vykonaných prác realizovaných žalovaným, ktoré tvoria prílohy jeho faktúry č. 25042008 zo dňa
4.4.2008, či fotografie zachytávajúce stav tejto časti diela, ale v neposlednom rade i list P. J. zo dňa
11.2.2008 (prílohový obal - listina pod č. 4), podľa ktorého P. R. s.r.o. J. oznamuje K. T., že podľa listu
zo dňa 25.1.2008 po vykonaní posudku výrobcu betónových zmesí a statického posudku č. 1/08-Te/
LE firmou M. bolo konštatované, že pevnosť stropnej dosky na uvedenej stavbe nevyhovuje. Zároveň
obci bolo oznámené, že na základe jej nariadenia o vykonaní opravy bola nevyhovujúca stropná doska
odstránená a následne 7.2.2008 bola zrealizovaná nová betonáž stropnej dosky. Toto svedčí záveru o
kvalitatívnych nedostatkoch stropnej dosky realizovanej pôvodne žalobcom. Táto stropná doska mala
byť žalobcom zhotovovaná v decembri 2007. Presný časový údaj (uvedením konkrétneho dňa) nebol
pred súdom prvého stupňa ustálený. Z vyjadrení štatutárnych zástupcov žalovaného potvrdených aj
Ing. R. (konateľom žalobcu a zároveň podľa písomnej zmluvy o dielo zodpovedným stavbyvedúcim -
čl. 6.6.8) vyplynulo, že v januári 2008 (opäť bez upresnenia dňa) sa stretli spoločne aj za prítomnosti
starostu obce, či ďalších osôb na stavbe. Aj Ing. R. potvrdil pred súdom, že vtedy sa tam skonštatovalo,
že stropná doska „nebola zrealizovaná v potrebnej kvalite“. Ing. R. pri výsluchu súčasne poprel, že by
žalobcovi vo veci bolo čokoľvek doručené, čo i len mailom. Toto vyjadrenie sa zdá byť spochybneným
vzhľadom na obsah elektronickej pošty od Ing. T. (konateľa žalovaného) zo dňa 16.1.2008 doručenej na
adresu práve p. R. a@b.c . Nie je vylúčené, aby takouto formou boli doručené žalobcovi
zábery, na ktorých mali byť snímky práve z plnenia, ktoré sa malo týkať uvedenej stropnej dosky. Ak
táto mailová komunikácia nadväzuje na obsah úkonov, ku ktorým došlo na stretnutí na stavbe „v januári
2008“, treba obsah tejto komunikácie posudzovať aj v kontexte s obsahom jednaní na stretnutí priamo na
stavbe. Všetky tieto úkony, vrátane osobného jednania na stavbe, je potrebné posudzovať aj za použitia
aplikačných pravidiel vyplývajúcich z ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák.. Nie je vylúčené, aby ústnou
formou, doplnenou aj fotografiami o vadnosti diela, boli tieto úkony zo strany žalovaného posúdené aj
ako notifikačná povinnosť upravená v ust. § 562 ods. 2 písm. b/ Obch. zák.. Za tým účelom sa však
zdá byť pre rozhodnutie vo veci relevantným aj objasnenie bližších skutočností, ktoré boli predmetom
osobného stretnutia na stavbe v januári 2008. Žalovaný totižto tvrdí vo svojich účastníckych výsluchoch
aj to, že po konštatovaní vadnosti tohto plnenia za prítomnosti starostu obce, zástupcu P. spol. s r.o.
H. D., za prítomnosti stavebného dozoru Ing. U., zástupcu Ministerstva životného prostredia SR Ing. A.
i zástupcu firmy M. Ing. O. a napokon aj za prítomnosti p. R. bolo prijaté riešenie o tom, že sa vadné
plnenie zbúra, vada sa odstráni s tým, že sa nanovo táto stropná doska vyhotoví. Ing. A. tvrdil aj to, že
sa vtedy dohodli, že odstránenie vady realizujú oni sami a že s R. sa vtedy dohodli, že jemu to už robiť
nedajú (záp. o pojednávaní zo dňa 10.6.2010). Keďže žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho
zástupcu Ing. J. R. toto spochybňoval, zdá sa, že pre vec z hľadiska skutkového bolo potrebné realizovať
aj dôkaz výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov (alebo aspoň niektorým z nich).

Podľa § 562 ods. 3 Obch. zák., ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v
odseku 2. Toto ustanovenie je relevantným aj z toho pohľadu, že v prípade, keď zhotoviteľ vedel alebo
musel vedieť o vadách diela, nemôže namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti objednávateľa (§
428 ods. 3 Obch. zák.). Žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadroval, aj keď pred súdom prvého
stupňa žalovaný argumentoval, že pri klimatických podmienkach (nízke teploty) v čase realizácie
betonáže tejto stropnej dosky, neboli zo strany žalobcu realizované žiadne opatrenia, aby sa zabránilo
zmrznutiu. Aj keď sa posudzovaniu v zmysle uvedeného ust. § 562 ods. 3 Obch. zák. ani jedna zo strán
v konaní a ani napokon súd prvého stupňa nevenovali, môže byť aplikácia tohto ustanovenia pre vec
relevantnou.

Štatutárny zástupca žalobcu na otázku žalovaného, či dielo bolo vadné alebo nebolo, odpovedal neurčito
len v tom zmysle, že oni o tom nemajú žiaden záznam ani reklamáciu a nevedia sa k tomu vyjadriť.
Takáto argumentácia však nezodpovedá súčasnému vyjadreniu toho istého zástupcu žalobcu na tom
istom pojednávaní, ak uviedol, že stropná doska nebola podľa konštatácie na spoločnom stretnutí
zrealizovaná v potrebnej kvalite. Dôvodnou je potom otázka, či aj v osobe stavbyvedúceho s odbornou
spôsobilosťou podľa § 11 zák. č. 136/1995 Z.z., deklarovanou v zmluve zo dňa 20.9.2007, sa mal a
mohol žalovaný dôvodne domnievať alebo mal mať vedomosť o takých vadách stropnej dosky, aké
napokon boli dôvodom pre jej výmenu.



Podľa § 564 Obch. zák. pri vadách diela platia primerane § 436 až § 447. Objednávateľ však nie
je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

V zmysle tohto ustanovenia nároky z vád diela sa posudzujú primerane podľa ustanovení upravujúcich
kúpnu zmluvu. V zákone sa rozlišuje, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným
spôsobom alebo porušením zmluvy nepodstatným spôsobom. Jednotlivé nároky z vád diela sa
posudzujú podľa toho, či ide o neodstrániteľné alebo odstrániteľné vady.

Jednotlivými nárokmi z vád sú:

a) dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie právnych vád,

b) pri odstrániteľných vadách oprava diela,

c) primeraná zľava z ceny,

d) odstúpenie od zmluvy.

Jednotlivé nároky na odstránenie vád uvedené v § 436 a § 437 môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť.
Môžu si napríklad dohodnúť, že objednávateľ si môže vady odstrániť sám alebo si nechá vady odstrániť
treťou osobou a zhotoviteľovi vyúčtuje náhradu nákladov.

Objednávateľ diela teda môže uplatňovať nároky, ktoré vyplývajú zo zákona a prípadne z dohody
účastníkov.

Pri alternatíve, že boli splnené podmienky o oznamovacej povinnosti, alebo podmienky preto, že
sa nemala táto oznamovacia povinnosť plniť, relevantným je aj posúdiť to, aké nároky z vád boli
objednávateľom diela uplatnené. Opäť sa žiada v tomto smere vychádzať z aplikačných pravidiel, aké
vyplývajú z ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák.. V tomto smere pozornosti odvolacieho súdu neuniklo
ani vyjadrenie zástupcu žalobcu pred súdom prvého stupňa, podľa ktorého „vady, pokiaľ k ním došlo,
žalovaný opravil na vlastné náklady a až niekedy v apríli vystavil faktúru, ktorou dá sa povedať, si
uplatnil zľavu z ceny diela“. Aj pre objasnenie toho, či takýto nárok práve faktúrou na sumu 16.010,31
eur žalovaný proti žalobcovi neuplatnil, je potrebné objasniť tie skutočnosti, ktoré boli predmetom
žalovaným tvrdenej „dohody“, podľa ktorej si mal vady diela odstraňovať sám na náklady žalobcu.
Okrem upresňujúcich vyjadrení samotných účastníkov konania o tejto skutočnosti sa zdajú byť opäť
významnými aj tie dôkazy, ktoré označil žalovaný z pohľadu objasnenia obsahu rokovania na spoločnom
stretnutí, či kontrolnom dni na predmetnej stavbe.

Ak súd prvého stupňa návrhy na dôkazy výsluchom navrhnutých svedkov neakceptoval, je odvolací
súd toho názoru, že tým odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom tak, aby jeho iniciatívou bol
zistený skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie o podanej žalobe. Takýto záver však nemožno urobiť
vo vzťahu k celej žalobcom uplatňovanej pohľadávke. Žalovaný pred súdom prvého stupňa uviedol,
že v rozsahu 1.194,63 eur je nárok žalobcu dôvodným. V tomto aj nárok žalobcu uznal. Za dôvod
neuhradenia označil len to, že mu jeho nároky neuspokojil jeho ďalší obchodný partner P. R. s.r.o.
J., ktorá bola generálnym dodávateľom predmetnej stavby A. T.. Takáto argumentácia nemôže byť
významnou preto, aby sa nároku žalobcu v tejto časti nedalo vyhovieť. Cenu diela v tomto rozsahu
žalovaný nespochybňoval. Neuplatnil si v tomto rozsahu ani nárok na zľavu z ceny. Preto odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi 1.194,63 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 25.12.2007 do zaplatenia potvrdil. Vo
zvyšnej vyhovujúcej časti v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa však zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Úlohou súdu prvého stupňa teda bude v ďalšom konaní realizovať dôkazy v zmysle procesnej
iniciatívy účastníkov konania a na základe nimi tvrdených skutočností, označených dôkazov posúdiť tie
skutočnosti, ktoré sú relevantnými pre hodnotenie platnosti uzavretej zmluvy o diele, pre hodnotenie
zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela, či nárokov objednávateľa z takejto zodpovednosti.

Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania. Riadil sa pritom zásadami vyplývajúcimi
z ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.