Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/54/2017 z 7. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 7. marca 2018, sp. zn. 7CoP/54/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4116201312.1
Krajský súd Nitra | 7CoP/54/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4116201312.1 | 2018-03-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 386 CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5077f043-f923-429e-84c2-612800761b78
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4116201312.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/54/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116201312
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116201312.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého B.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra - pracovisko Zlaté Moravce, dieťa rodičov: matka K.
O., nar XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Ruženou Gräffovou, advokátkou so sídlom
Topoľčianky, Hlavná 118, a otec A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XX, o návrhu otca dieťaťa na
zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní matky a odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 11P/15/2016-168 zo dňa 17.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie otca  o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.
19C/267/2010-16 zo dňa 13.12.2010 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností  k maloletému
dieťaťu tak, že maloletého B. E., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, od právoplatnosti
rozsudku.  Obaja rodičia maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matke dieťaťa súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. E., nar. XX.X.XXXX výživným v
sume 80,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca vopred. Zároveň upravil styk matky s maloletým tak, že  matka je oprávnená stretávať sa s
maloletým B. každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatka  od 17.00 hod. do nedele do
18.00 hod., v čase letných školských prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08.
od 9.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod., v čase zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom
roku od 23.12.  od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., v čase zimných
školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 02.01.  od 18.00 hod. do 06.01. do 18.00
hod., v čase veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného štvrtka
od 18.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho utorka do 18.00 hod. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť
maloletého  na styk s matkou riadne pripraviť a  v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať
matke  a v určenom čase maloletého pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky. Matke  uložil
povinnosť maloletého v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca  a v určenom
čase maloletého  pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi . O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Svoje rozhodnutie  právne odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Súd prvej inštancie po vykonanom



dokazovaní považoval za dôvodné zmeniť doterajšie rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému B., ktorý bol  rozvodovým rozsudkom č.k. 19C/267/2010-16 zo dňa 13.12.2010 ,
na čas po rozvode manželstva rodičov, zverený do osobnej starostlivosti matky. V dôvodoch uviedol, že
v konaní zistil, že lepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa má otec, ktorý stav bol potvrdený
predovšetkým samotným vyjadrením  maloletého dieťaťa na pojednávaní pred súdom. Prejav dieťaťa
súd považoval za spontánny, úprimný a uveriteľný, bez toho, aby nadobudol pocit, že by dieťa bolo
manipulované k jeho vyjadreniam. Dieťa sa spontánne vyjadrilo, že prišlo, aby povedalo pravdu, ako to
vlastne všetko je. Do pozície prioritného rodiča postavilo otca. V stave, keď jeho matka žila s pánom
C., tohto preferovalo viac ako matku .Súd  mal za to, že otec sa vie potrebám  syna v aktuálnom čase
viac prispôsobiť ako matka, vie naplniť jeho potreby,  záujmy a voľný čas. Dieťa dobre vychádza s
manželkou otca, rodičmi otca a širšou rodinou, ale rovnako aj so starými rodičmi zo strany matky. Z
charakteristiky otca zo strany jeho zamestnávateľa súd prvej inštancie vyvodil záver, že otec s jeho
vlastnosťami môže vytvoriť pre dieťa vhodné zázemie. Samotné povahové vlastnosti rodičov sú odlišné,
o čom svedčia vyjadrenia  dieťaťa pred súdom, čo sa týka ich prístupu k výchove syna a empatiám k
dieťaťu. Dieťa v jeho veku desiatich rokov si už uvedomuje konanie jeho rodičov, vytýka matke klamstvo,
stav, že sa mu málo venuje, že práve matka zamedzila tomu, aby otcovi mohol ukázať vysvedčenie,
ktoré ale musel ukázať cudziemu mužovi, vytýka jej bitku pri učení alebo za horšiu známku. Osobu
otca maloletý ,podľa názoru súdu , vníma ako osobu bližšiu jeho súčasným potrebám a veku, vidí
v ňom mužský vzor, ktorý mu aktuálne doma chýba. V domácnosti otca cíti pohodu bez napätia a
kriku. Pozitívne vníma súčasnú manželku otca a prostredie otcovej domácnosti. Vyjadrenie dieťaťa pred
súdom bolo presvedčivé. Súd ďalej uviedol, že v prospech osobnosti otca ako rodiča svedčí aj správa
Mgr. Adriany Vačkovej, klinickej psychologičky vyhotovená ešte 17.12.2015 na základe žiadosti matky
dieťaťa. Dieťa opakovane potvrdilo svoje želanie bývať s otcom v pohovore, ktoré s ním vykonal Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. V rámci pohovoru s dieťaťom bolo zistené, že matka dieťaťu
povedala, že keď odíde k otcovi, tak ona sa obesí, čoho sa maloletý bál a preto skôr povedal pani zo
sociálky, že chce ostať bývať u matky. Súd  mal za to, že takéto konanie je potrebné rozhodne matke
dieťaťa dôrazne vytknúť, nakoľko nemá miesto vo výchove dieťaťa. Dieťa v žiadnom prípade nemôže
byť obeťou nevysporiadaných rodičovských vzťahov a ani prostriedkom na dosiahnutie cieľov jedného
alebo druhého rodiča. Maloletý B. má k veci svoj názor, ktorý bol v priebehu konania  menený pod tlakom
situácie a matky . Súd prvej inštancie však považoval za vierohodný a spontánny názor dieťaťa vyslovený
dieťaťom priamo na pojednávaní pred súdom a následne po ňom znova zopakovaný vyjadrením sa
dieťaťa na UPSVaR Levice. Venoval mu náležitú pozornosť a v záujme maloletého dieťaťa rozhodol o
zmene umiestnenia maloletého dieťaťa  do výchovy  otcovi. Súd prvej inštancie zastal názor, že plynutím
času od doby, ako bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené sa podstatne zmenili pomery u dieťaťa i
rodičov. Dieťa je staršie, má svoj názor, osobné skúsenosti so starostlivosťou rodičov a zaujíma ku nej
postoj. Tak isto mal za to, že sa zmenili aj  pomery u rodičov, čo sa týka ich partnerských vzťahov, počtu
detí a ich aktuálnej existencie pracovného zaradenia. Súčasne súd prvej inštancie určil, že obaja rodičia
budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže obaja sú naďalej nositeľmi rodičovských práv
a povinností, bez ohľadu na to, ktorému z nich je maloletý zverený. Matke dieťaťa súd určil povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 80,- eur mesačne, pričom prihliadol na stav,
že matka má dve vyživovacie povinnosti, je pracovne zaradená ako učiteľka s príjmom vo výške 650 eur
a poberá rodičovský príspevok na mladšieho syna K. a tiež prídavky na obe deti 23,52 eur mesačne na
každé z detí. Má výdavky spojené s bývaním a starostlivosťou o deti. Tak isto prihliadol na odôvodnené
potreby, možnosti a schopnosti pomerov na strane otca dieťaťa, ktorý pracuje a má príjem 803 eur
mesačne, má tiež dve vyživovacie povinnosti a vyživovaciu povinnosť má aj voči manželke, ktorá prácu
po ukončení rodičovskej dovolenky nezískala. Aby sa aj matka dieťaťa mala možnosť podieľať na
výchove maloletého B., keďže toto právo patrí aj jej, súd prvej inštancie určil intervaly stretnutí matky s
maloletým dieťaťom v čo najširšom rozsahu a to počas bežného kalendárneho roka, letných prázdnin,
zimných prázdnin a veľkonočných sviatkov. Povinnosťou otca je zároveň riadne dieťa na styk s  matkou
pripraviť. V tomto smere poznamenal, že rodičia dieťaťa by mali začať v otázke rodičovských vzťahov
kooperovať, nemali by bojovať a mali by na prvom mieste skutočne vidieť záujem ich syna, aby tento u
oboch mohol mať časom oporu a zázemie, aby ich syn nežil v neistote, strachu a mohol sa kedykoľvek
a v čomkoľvek na rodičov spoľahnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že nemôžu pripustiť stav, aby sa
maloletý B. ocitol v pozícii obete ich disharmónie a zlých vzťahov. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.



2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala rozsudok zrušiť v
celom rozsahu a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutkový stav. Uviedla, že u nej  má maloletý B.  lepšie podmienky
na výchovu ako u otca. Žije v rodinnom dome, kde má B. vlastnú izbu, ktorú má zariadenú aj  pracovným
stolom potrebným pre žiaka. Mala za to, že zo správ kolízneho opatrovníka, ktorý vykonával šetrenie,
ako aj zo správ zo ZŠ v roku 2016 nevyplývajú skutočnosti, ktoré by ohrozovali riadny výkon starostlivosti
z jej strany  o maloletého B.. Uviedla, že vyjadrenia maloletého dieťaťa sa menili podľa toho, u ktorého z
rodičov sa pred vyjadrením práve zdržiaval, ako aj podľa prostredia, kde boli vykonávané. Podľa nej tieto
vyjadrenia potvrdzujú skutočnosť, že vzhľadom na vek maloletého 9-10 rokov a rozumovú vyspelosť
nevie samostatne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Aj napriek tomu sa súd
o tieto jeho vyjadrenia v rozsudku opieral. Nebral pritom do úvahy, že otec dieťaťa si založil druhú
rodinu, ktorú tvorí manželka, maloletý syn F. a bývajú v dvojizbovom byte v F., kde v jednej miestnosti
spávajú štyria ľudia. Maloletý B. spáva na posteli na vysokých nožičkách s ohrádkou aby nespadol, pri
manželských posteliach, čo podľa nej pre jeho zdravý vývoj a duševné zdravie nie je prospešné. Uviedla,
že maloletý B. nemá  u otca pre svoje potreby svoj kútik, kde by sa mohol hrať a učiť. U nej v rodinnom
dome má vytvorené výborné prostredie pre jeho duševný a fyzický vývoj, pričom  ona  je učiteľkou na
ZŠ v R. Z., má teda pedagogické vzdelanie a je predpoklad, že s deťmi vie dobre zaobchádzať tak, ako
je to pre ich psychický vývoj najlepšie. Maloletý má u nej svoju izbu, kde má priestor na učenie, hranie a
oddych. Čím bude starší, tým viac bude pre neho jeho osobný priestor dôležitejší. Namietala tiež, že súd
prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, ako a kde bude maloletý B. tráviť čas po skončení vyučovania,
pričom ona je od 14.00 hod., resp. 14.30 hod. doma a môže sa venovať svojim maloletým deťom. Na
rozdiel od toho otec maloletého pracuje do 16.00 hod. a domov príde o 16.30 hod., teda v tomto čase
bude maloletý sám. Dodala, že prostredie u nej bude pre maloletého B. vhodnejšie a zdravšie pre jeho
duševný a fyzický vývoj ako u jeho otca. Oboch rodičov má maloletý rád a aj jeho rodičia ho majú radi,
preto zastala názor, že nie je dobré pre neho zmeniť prostredie v ktorom je maloletý B. zvyknutý a kde
mu je dobre.

3. Otec proti napadnutému rozsudku,  do výroku týkajúce sa úpravy  styku maloletého s matkou,
podal odvolanie, pričom namietal  rozsah  úpravy a mal za to, že súd v rozhodnutí o úprave  styku
prihliadal viac na rodičov, ako na samotného maloletého a žiadal  zumeniť napadnutý rozsudok podľa
ním navrhovaných „ drobných úprav“.

4. Otec sa k odvolaniu matky písomne vyjadril v tom smere, že matka neustále rieši majetkové pomery,
pričom mal za to, že nejde o to kto ako býva, ale o to kde sa maloletý cíti viac doma, kde má oporu
a potrebnú lásku, rodičovské usmernenie, potrebný vzor usporiadaného života a nie života v klamstve,
strachu a stále s iným cudzím mužom. Sám maloletý matku výslovne žiadal, aby sa neodvolávala, čo
mu prisľúbila so slovami: „Načo keď si sa už rozhodol“.  Otec uviedol, že má vhodnú domácnosť na to,
aby  s manželkou vytvorili každému členovi domácnosti jeho potrebný priestor, o čom svedčí aj správa
UPSVaR Levice z 15.06.2017, kde bolo zistené, že maloletý má vytvorené podmienky pre zdravý vývin
dieťaťa. K námietke matky o tom, že mal. B. vypovedal nerozhodne , uviedol, že B. vypovedal inak
preto, lebo sa bál matkinho hnevu, ako aj toho, aby si matka neublížila. Mal za to, že tento incident
poukazuje aj na skutočnosť, že matka je psychicky labilná. Podľa otca tvrdenie právnej zástupkyne
matky, že maloletý B. vypovedal nerozhodne podľa toho, s kým je, nie je pravdivé, pretože na súdne
pojednávanie dňa 03.04.2017 prišiel maloletý s matkou a vypovedal ako sám povedal, pravdu. Otec mal
tiež za to, že vzhľadom na vek 9-10 rokov maloletý vie presne vyjadriť to, čo chce, ako to cíti a kde
sa cíti byť plnohodnotným členom rodiny. Aj podľa správy klinickej psychologičky Mgr. Vačkovej, ktoré
vyšetrenie bolo vykonané na žiadosť matky, v domácnosti matky maloletý nemá zabezpečený zdravý
psychický vývoj, vhodné prostredie, ako aj iné nedostatky, pričom podľa správy matka manipuluje s
maloletým. Uviedol tiež, že matka neuviedla presne svoj príchod domov z práce, nakoľko vyučuje aj
krúžky a cestou z práce chodí pre druhého syna K. do materskej školy v S. v čase o 15:30 hod., čo je
12 km od miesta jej bydliska. Mal za to, že nie je možné, aby bola v čase o 14.00 hod. doma. Uviedol,
že o maloletého sa plnohodnotne starajú a venujú sa mu s učením spolu s manželkou. Maloletý B. je už
samostatný a vie sa sám naučiť a urobiť si domáce úlohy a vedia mu  pomôcť a poradiť.
5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.



6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a  rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne  a preto ho  podľa § 387 ods. 1  CSP  potvrdil. Zároveň  odvolanie
otca maloletého dieťaťa odmietol podľa § 386 písm. a)  CSP ako oneskorene podané.

7. V predmetnej veci ide o návrh otca doručený súdu prvej inštancie dňa 20.01.2016, ktorým sa domáhal
zmeny predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. 19C/267/2010-16 zo dňa 13.12.2010
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, aby bol maloletý od
právoplatnosti rozsudku  zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že on bude dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok. Styk maloletého s matkou dieťaťa požadoval upraviť v jeho prítomnosti v
mieste trvalého bydliska otca dieťaťa. Matku žiadal zaviazať k povinnosti prispievať na výživu maloletého
vo výške 150,- eur mesačne a k povinnosti odovzdať otcovi osobné potreby maloletého. Zároveň
žiadal nariadiť neodkladné ( predbežné )  opatrenie o dočasnom zverení maloletého do jeho osobnej
starostlivosti, určení vyživovacej povinnosti matke vo výške 150 eur, o dočasnej úprave styku  matky
s maloletým za  prítomnosti otca a uložení povinnosti matke odovzdať otcovi osobné veci dieťaťa,
školské potreby a hračky. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 11P/15/2016-77 zo dňa 01.03.2016 návrh
otca dieťaťa na vydanie predbežného opatrenia zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/17/2016-86 zo dňa 23.03.2016. O
ďalšom návrhu otca maloletého dieťaťa na vydanie  rovnakého predbežného opatrenia doručeného súdu
dňa 11.04.2017  rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 11P/15/2016-139 zo dňa 09.05.2017 tak, že
tento návrh zamietol, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017. Následne súd prvej
inštancie rozhodol  vo veci samej napadnutým rozsudkom č.k. 11P/15/2016-168 zo dňa 17.07.2017.

8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní matky dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je správny a dostatočne odôvodnený, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s
ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa tento dostatočne zaoberal najlepším záujmom
maloletého B. z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený stav správne posúdil po
právnej stránke.

9. Vzhľadom na dôvody odvolania matky odvolací súd uvádza nasledujúce.

10. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

11. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez
prítomnosti iných osôb.

12. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
dieťaťu, ktoré je schopné samo formulovať svoje názory, právo tieto názory dieťaťa slobodne vyjadrovať,
a to vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom je nutné takýmto názorom dieťaťa venovať
patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej a mentálnej úrovni. S týmto cieľom sa
dieťaťu poskytne priestor na vypočutie v každom súdnom a správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to
priamo alebo prostredníctvom zástupcu či príslušného orgánu, pričom pri vypočutí musia byť dodržané
procedurálne pravidlá vnútroštátneho zákonodarstva. S predmetným právom dieťaťa, teda s právom
slobodne formulovať vlastné názory na záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú, ako i s právom byť ohľadom
týchto vypočuté korešponduje i povinnosť rodičov, súdu a správnych orgánov venovať názoru dieťaťa
náležitú pozornosť. Rovnako tu možno uplatniť i tzv. participačné právo dieťaťa, ak je toto maloleté dieťa
účastníkom konania a je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj
názor, musí naň súd podľa ustanovenia § 38 a § 116 CMP prihliadať. Názor a postoj maloletého dieťaťa
súd v konaní zisťuje priamo, aj bez prítomnosti iných osôb, ktoré by jeho názor mohli ovplyvniť čo i len



svojou prítomnosťou. Zisťovanie názoru maloletého prostredníctvom jeho zákonného zástupcu alebo
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako to poznala pôvodná občianskoprávna
úprava sa novým CMP odstraňuje.

13. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov bezpochyby vedie
k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktorý pozitívne vplýva na osvojovanie si hodnôt maloletého
a formovanie jeho charakteru. Keďže dieťaťu je nevyhnutné pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť
s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať
do úvahy aj jeho názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Bezdôvodné potláčanie názorov
dieťaťa, ich zosmiešňovanie a autoritatívny prístup rodičov si dieťa berie v živote ďalej ako príklad, ktorý
sa prejaví vo vnútorných motívoch dieťaťa. V súdnych konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má preto maloleté dieťa právo byť vypočuté. Výsluch maloletého bez
prítomnosti iných osôb súd volí hlavne v prípade, ak by výpoveď maloletého mohla byť ovplyvnená
napríklad konfliktom lojality a podobne.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané matkou v jej odvolaní
odvolací súd uvádza, že tieto súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jej odvolaniu
vyhovel. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami a dospel tak
k správnemu právnemu záveru. K námietke matky uvedenej v odvolaní, že vyjadrenia maloletého sa
menili podľa toho, u ktorého z rodičov sa práve maloletý nachádzal, odvolací súd konštatuje, že maloletý
svoj názor vyjadril viackrát, či už pred ÚPSVaR Levice, resp. pred klinickou psychologičkou. Súd prvej
inštancie zároveň vzhľadom k veku maloletého B. umožnil jeho výsluch a to bez prítomnosti rodičov a
právnej zástupkyne matky, za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Súd prvej inštancie venoval názoru
maloletého náležitú pozornosť, a to vzhľadom k jeho veku a rozumovej vyspelosti. Maloletý sám vyslovil
svoje želanie bývať s otcom a jeho súčasnou rodinou, pričom v prostredí u matky nepociťuje dostatočnú
istotu a pozornosť vo vzťahu k jeho osobe i potrebám. Maloletý sa jasne vyjadril, že sa bojí reakcie
matky na jeho názor, že chce bývať s otcom, pričom matka svojím konaním postupne strácala dôveru
maloletého. K ďalšej námietke matky odvolací súd konštatuje, že vhodnosť prostredia pre maloleté
dieťa nemožno merať veľkosťou domu či bytu, ale k vhodnosti musia pristúpiť aj ďalšie podstatné
okolnosti, akými sú napríklad starostlivosť jednotlivých členov domácnosti, možnosť a ochota venovať
sa maloletému, snaha porozumieť jeho potrebám. To, že otec býva v dvojizbovom byte s jeho súčasnou
manželkou a ich ďalším spoločným maloletým synom, nemení nič na tom, že je ochotný a schopný
maloletému B. v tomto byte vytvoriť  vhodné prostredie na jeho výchovu, navyše toto má vytvorené už i v
súčasnej dobe. Otec navyše okrem bývania riešil v súčinnosti s maloletým aj jeho prestup do inej školy (z
X.), teda jeho úmysel venovať maloletému náležitú starostlivosť je podporený aj takýmito skutočnosťami.
Hoci matka poukazuje na výborné prostredie, ktoré vytvorila maloletému v jej rodinnom dome, kde má
svoj vlastný dostatočný priestor oproti priestoru, ktorý mu dokáže vytvoriť jeho otec, toto nie je vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam jediným kritériom k tomu, aby maloletý zotrval v jej starostlivosti. Odvolací
súd taktiež videl na prospech maloletého B. aj to, že má dobrý vzťah so súčasnou manželkou otca i s
jej rodinou.    Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že v najlepšom záujme maloletého B. je  vyrastať v
pokojnom a stabilnom rodinnom prostredí,  ktoré v súčasnosti  je schopný mu poskytnúť otec .
15. Ďalšie námietky matky uvedené v podanom odvolaní, sú podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodné,
týmito sa navyše zaoberal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
správne zohľadnil záujem maloletého B. pri zmene jeho zverenia z osobnej starostlivosti matky do
osobnej starostlivosti otca. Zároveň súd prvej inštancie správne rozhodol aj o určení vyživovacej
povinnosti matky na maloletého a určení styku s ním, ktoré matka svojím odvolaním ani nenapadla.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Keďže odvolanie proti rozsudku podal aj otec, odvolací súd sa najskôr  zaoberal tým, či odvolanie
otca bolo podané v zákonnej lehote.

18. Podľa § 362  ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

19. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.



20. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

21. Pri posudzovaní včasnosti podania odvolania  otcom mal. dieťaťa, odvolací súd v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia skúmal, či napadnutý rozsudok bol doručený zákonným spôsobom a či
odvolateľ (otec) podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote na pošte alebo osobne do podateľne súdu.
Zároveň sa zaoberal tým, či súd prvej inštancie oprávneného správne poučil o možnosti podať opravný
prostriedok proti jeho rozhodnutiu.

22. V tejto veci z dokladov o doručení napadnutého rozsudku v spise vyplýva, že  rozsudok súdu prvej
inštancie bol otcovi doručený do vlastných rúk dňa 19.10.2017 (č.l. 173 spisu). Lehota na podanie
odvolania v rozsahu 15 dní uplynula dňom 03.11.2017, ktorý bol pracovným dňom (piatok) a ktorý sa
považuje za posledný deň odvolacej lehoty. Odvolateľ však podal odvolanie - podľa pečiatky na obálke
zásielky obsahujúcej odvolanie - na pošte dňa 09.11.2017, teda až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty
na podanie odvolania. Z rozsudku súdu prvej inštancie napokon vyplýva aj to, že súd prvej inštancie
otca o možnosti podať voči jeho rozsudku odvolanie v 15 dňovej lehote  riadne poučil.

23. Vzhľadom k tomu odvolací súd odvolanie otca podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané
odmietol.

24.  O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 ods. 1 CMP, v
zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).