{"guid": "20e51093-d5cc-45c0-a3a6-f6bf95164e3d:dadfbc16-8373-41a8-b632-428d1e4e94da", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8313204405.3", "spisova_znacka": "20Co/13/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/13/2014 z 28. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. septembra 2015, sp. zn. 20Co/13/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8313204405.3", "identifikacne_cislo": "8313204405", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2015-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "nazov": "§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-5b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-5b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dadfbc16-8373-41a8-b632-428d1e4e94da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313204405.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8313204405.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8313204405.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204405
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313204405.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra
Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano
Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi
O. N., trvale bytom S. XXXX/X, C., o zaplatenie 0,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C 177/2013-23 zo dňa 10. 7. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že cit.:

„Čo sa týka zmenky ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých
častí pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch a na druhej strane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi, resp. po
vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu zabezpečovacej
zmenky podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd teda aj v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, musel
postupovať v súlade s týmto nariadením, ako aj so spotrebiteľským právom a preto v súlade s článkom 4.
bod 4. tohto nariadenia vyzval navrhovateľa na odstránenie, resp. doplnenie Návrhu a doloženie príloh
na tlačive B a keďže navrhovateľ uvedené v lehote nedoložil a neodstránil, súd nemal inú možnosť len
tento návrh na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zamietnuť. Navrhovateľ bol o tom poučený.

Podľa článku 19. Rozhodné procesné právo Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007: Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa bodu (26) preambuly tohto Nariadenia: Akýkoľvek odkaz v tomto nariadení na opravný prostriedok
by mal zahŕňať všetky možné opravné prostriedky v rámci vnútroštátneho práva.

Podľa bodu (28) preambuly tohto Nariadenia: Kedykoľvek súd alebo tribunál určuje lehotu, dotknutá
strana by mala byť informovaná o následkoch zmeškania tejto lehoty.



Z vyššie uvedeného čl. 19  je zrejmé, že ak niečo nie je  upravené v tomto Nariadení, použije sa
vnútroštátna úprava procesného práva, t.j. v tomto prípade zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).

V Nariadení nie je uvedené, akou formou rozhodnutia (rozsudok, uznesenie) rozhoduje súd, ak zamieta
Návrh podľa čl. 4, bodu 4.  a O.s.p. nepozná také zamietnutie návrhu, a preto O.s.p. ani nestanovuje
formu rozhodnutia, akou sa má rozhodnúť.  Najbližšie v O.s.p. je úprava podľa § 43, kde súd návrh  na
začatie konania odmietne (nie zamietne), ak navrhovateľ ani v lehote stanovenej súdom neodstráni vady
návrhu, na čo ho súd vyzve uznesením. V takomto prípade sa rozhoduje o odmietnutí návrhu podľa
O.s.p. uznesením.

Keďže v Nariadení ani O.s.p nie je stanovená forma rozhodnutia pri zamietnutí návrhu podľa č. 4, bodu
4 nariadenia, súd rozhodol rozsudkom podľa § 152 a nasledujúcich O.s.p. a vzhľadom na bod (26)
v preambule Nariadenia, pripustil voči  rozsudku opravný prostriedok - odvolanie a to podľa § 201 a
nasledujúcich O.s.p.

O trovách konania účastníkov súd nerozhodoval, pretože v tomto štádiu konania súd rozhodol o
zamietnutí Návrhu na uplatnenie pohľadávky - tlačivo A podľa čl. 4, bodu 4. nariadenia a to pre
neodstránenie nedostatkov Návrhu, po výzve súdu na tlačive B, tak ako je to vyššie špecifikované.

Podľa nariadenia sa odporcovi v tomto štádiu nedoručuje ani tlačivo A - Návrh na uplatnenie pohľadávky
zo strany navrhovateľa, ani tlačivo B - Výzva na odstránenie nedostatkov, ani odpoveď navrhovateľa a
ani rozhodnutie súdu o zamietnutí Návrhu.

Z tohto dôvodu v tomto štádiu konania v súlade s nariadením, súd nezasielal uvedené písomnosti
odporcovi. Ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 majú pritom stále
prednosť  pred vnútroštátnym právom.

Analogicky je to však obdobné aj podľa vnútroštátneho práva podľa § 43 O.s.p. keď súd po
predchádzajúcej výzve na odstránenie vád podania v stanovenej lehote, toto odmietne, pretože
navrhovateľ nedostatky v lehote neodstránil. V tomto štádiu taktiež súd v rozhodnutí o odmietnutí
podania, nerozhoduje o trovách účastníkov.

Z vyššie uvedeného je aj zrejmé, že v tomto štádiu rozhodovania, odporcovi  účelne vynaložené trovy
ešte ani nemohli vzniknúť.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní okrem
iného uviedol, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom
zmenky (v tomto konaní odporcom). Navrhovateľ je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol
na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty navrhovateľ k zmenke nemá a v
zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s
týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení
zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a
nezákonné. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Navrhovateľ zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej
preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje
súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a
podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Odvolateľ ďalej uviedol, že v neposlednom rade je potrebné
zdôrazniť, že navrhovateľ skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
odporcom vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd prvého stupňa si sám vytvoril
pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom,
že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania)
a odporcom mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom
tohto súdneho konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby navrhovateľ preukázal. Súd
môže v sporovom konaní svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované
účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú
výsledkom dokazovania. Odvolateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 8. 2002



sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal  vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad uvedených v § 212  zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené  na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel  k záveru, že prvostupňový súd rozhodol  vo
výroku vecne správne.

Odvolací súd si až na nižšie uvedené odlišné  závery v podstate osvojuje náležité  a presvedčivé
odôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a  na zdôraznenie správnosti rozsudku
a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Spotrebiteľská zmenka

Ak  zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej  existujú  odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy  je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ odporcom.

Ak žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie má právo odporca, súd neposkytne navrhovateľovi
právnu ochranu. Výkon jeho práva  ako držiteľa zmenky v takomto prípade  bez právneho dôvodu
zasahuje  do práva odporcu na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa
žalobca domáha na súde plnenia  po použití nekalej obchodnej praktiky.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa   vrátane zmenkového nástupcu, ktorým
vyžaduje  od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Odvolací súd z vlastnej činnosti  a porovnaním rozhodovacej činnosti iných súdov môže pomerne
spoľahlivo konštatovať, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch
urobila predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä
neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne p.a. per annum (0,25 % denne p.d. per diem), zmenkových úrokov
91,25 % p.a., ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných  povinnosti“ (vo veci úver 200,- Eur, pokuta 312,- Eur a nad to úroky z
omeškania), netransparentného administratívneho poplatku predstavujúceho až dve tretiny celkového
poplatku za úver, v danom prípade takmer vo výške cca 50%  (úver 200,- Eur  na  mesačné splátky za
poplatok 96,- Eur; porov. rozsudok súdneho dvora C-143/13), neprijateľnej rozhodcovskej doložky a pod.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila  práva z úverovej  zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel (Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej a.s.).
Exekúciu však všeobecný súd nepovolil a to pre neprijateľné zmluvné podmienky.

Obsah spisu potvrdzuje, že po nepovolenej exekúcii  spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku, (podpísanú   pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru)   na žalobcu CD Consulting s.r.o.

Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia  z neprijateľných zmluvných
podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tento krát uplatňujú  v
podstate obdobné plnenia,  len ich uplatňuje žalobca CD Consulting ako indosátar zo zmenky a to podľa
nariadenia. Podľa žalobcu sa v jeho prípade absolútne nemá prihliadať na vzťahy z úveru.

Zmenka je vystavená ako vlastná vistazmenka, ktorá spĺňa náležitosti čl. I § 75 zák. zmenkového a
šekového, v dôsledku čoho ak by išlo len o túto parciálnu  náležitosť , išlo by o platnú zmenku. Z obsahu
listiny je úplne zrejmé, že veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je len doložkou,
ktorou sa v zmysle § 34 ods. 1 (v spojení s § 77 ods. 1) ZZŠ predlžuje lehota na prezentáciu zmenky.
Zmenka je splatná pri predložení (už cit. § 34 ods. 1 ZZŠ).



Kauzálne námietky

Výhrada odvolateľa proti posudzovaniu kauzy úveru  v predmetnej zmenkovej veci  je v podstate v
odvolaní dominantná a odvolateľ ju niekoľkokrát opakovane  uvádza.

CD Consulting v návrhoch uvádza, že „nemá vedomosť o potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a
predchádzajúceho majiteľa zmenky“.

CD Consulting nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný
indosament oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k
zmenkovému dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi
indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon
směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi
zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať.

Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. Indosatárovi
teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate,
ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“
konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení
s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k
dobromyseľnosti v občianskom práve.

Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania
zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak  vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je
platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že  každá zmenka v hornom rohu
obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom).
Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v
hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno
vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že
nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky
konal na škodu dlžníka.

Tvrdenú  dobromyseľnosť spochybňuje kolízia medzi POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om. Oboch
ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich Paľko), M.. W. „A.“ bol až do roku 2012 konateľom
CD Consulting-u.

Odvolací súd  sa z uvedených dôvodov  nestotožňuje s odvolaním v tej časti, v ktorej žalobca
namieta skúmanie  kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka
zabezpečenie. Odvolací súd poznamenáva, že Slovenská vláda v pripomienkach k prejudiciálnej otázke
v obdobnej právnej veci okrem iného uvádza cit.

,,Napriek tomu, že takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými predpismi, je potrebné
prihliadať aj na systém ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité minimálne požiadavky,
ktoré je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca EÚ totiž pamätal pri vytváraní
rámca ochrany spotrebiteľa v oblasti spotrebiteľských úverov aj na požiadavku zabezpečenia minimálnej
úrovne ochrany spotrebiteľa v členských štátoch, ktoré spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky.
Uvedenú požiadavku zakotvovala smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia
zabezpečovacích zmeniek vo veci samej. Podľa jej čl. 10, „[členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou
zmluvou povoľujú spotrebiteľovi: a) uskutočniť platbu prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov;
b) dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je
vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými spôsobmi \" (C-558/2013 CD Consulting v. S. pozn.
prejudiciálna otázka vyškrtnutá po tom ako CD Consulting zobral žalobu späť, C-328/14 CD Consulting
v. A., pozn. prejudiciálna otázka vzatá späť po tom  ako CD Consulting zobral odvolanie vo všetkých
spojených veciach  späť).



Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok

Už cit. ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a  aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a
contrario (Kovařík, s. 96). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky
prihliadal ex offo.

To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,
že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné
právo konformne s právom EÚ.

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe
musí vyhovieť.

Z uvedeného  plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

Odvolací súd sa nestotožňuje  s názorom KS BB v uznesení 41Cob/303/2014, pretože sa nesnaží o
výklad slovenského práva v zmysle uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale lipne na doslovnom
znení § 17 ZZŠ. Judikatúra SD EÚ však vyžaduje skutočný výklad normy za použitia viacerých
výkladových metód (systematika, teleologický výklad atď.). Navyše, z § 17 ZZŠ nevyplýva ani to, že
by dôkazné bremeno o vedomom konaní na škodu dlžníka zaťažovalo vždy dlžníka (cit. ustanovenie
neznie „...ak dlžník preukáže, že veriteľ konal vedome na jeho škodu“).

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá
orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.  rieši  aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák. ustanovuje,
že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade
úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). §
17 ZZŠ vykladaný vo svetle judikatúry SD EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných podmienok
(zmluvných pokút, sankcií, podmienok zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty
za úver (ktorá je pri Pohotovosti často skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.  však
oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto podmienok.

Odvolací súd  vychádza z judikatúry súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na
to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície  alebo z dôvodu informovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98).

Nie je ničím výnimočným tiež vysledovať, že súdne konania  v rôznych podobách sa stávajú  priestorom
na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje  obohatenie sa na úkor iného a kým  osoba
konajúca  s takýmto zlým úmyslom  vyzerá ako odborne zdatný subjekt, tak obeť takéhoto konania
odborne slabý a neskúsený spotrebiteľ je vo výsledku osobou nezodpovednou. Zmysel a cieľ súdneho
konania a výkonu spravodlivosti  ekvity  sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne vytráca. Za



všetko hovorí výsledok takéhoto procesu, podľa ktorého je  evidentne spotrebiteľ zaviazaný na plnenia
z nečestných zmluvných podmienok v násobkoch k výške úveru.

Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s  občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné
požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v
jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn.
II. ÚS 222/07).

Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky  ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica  indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie  s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolnosti prípadu a ii; čl. 4 ods. 1 smernice).

Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže,  je práve zo
strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že súdny dvor
zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok  C-34/13 G.), ale vo vzťahu k tomu , aby
sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd. Vo veci Kušionová išlo o veci mimosúdného
postihovania  majetku spotrebiteľov bez posúdenia veci súdom  a o obavu z nerešpektovania  princípu
primeranosti  a rozhodovania podnikateľov o výkone záložného práva  pod vplyvom zisku.

Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak  podľa názoru odvolacieho súdu
je povinný ex offo  reagovať na nečestné konanie   veriteľa  a nečestné zmluvné podmienky a naplniť
tak článok 6 smernice.

Ak má byť dôvodom nevykonanie ex offo súdnej kontroly podľa odvolateľa  princíp vyššej právnej sily
a  prednostná záväznosť nariadenia, tak odvolací súd pripomína, že  práve  z dôvodu  princípu vyššej
právnej sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor  stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri  štandardných produktoch obdobne  ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/G., bod 50,51).

Preto ani proces podľa nariadenia  nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora  a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by  išlo celkom iste o konštrukciu  s cieľom obísť
princípy  unijného práva  a o  obohacovanie sa  na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.
Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa
ex offo neprijateľnosťou zmluvných   podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine   bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 222/07).

Slovenská republika  nestanovila obligatórne zastupovanie advokátom vo veciach podľa nariadenia
a kedy by sa zásadným spôsobom zmenili požiadavky vyplývajúce z kontradiktórnosti občianskeho
súdneho konania.

Je tiež dôležité poznamenať, že ide o základné konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané
predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Postačí
aplikovať  princípy práva. Navyše tým, že súd v procese podľa nariadenia neprizná plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nijako neobmedzí účinok, ktorý sleduje  nariadenie. Proces podľa nariadenia je
osobitným špecifickým konaním s posilnením zásady koncentrácie a odvolací súd si nemyslí, že by
tvorca nariadenia vychádzal z premisy, že pri tomto druhu procesu neplatia závery judikatúry súdneho
dvora k  čl. 6 smernice.



Odvolací súd zastáva ďalej názor, že vzťah  nariadenia  a procesného kódexu   je založený síce na
prednosti  nariadenia  no zároveň aj na subsidiarite Občianskeho súdneho poriadku. (čl.19 nariadenia).
Subsidiárne Občiansky súdny poriadok podporuje ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných
podmienok navyše s prvkami sledujúcimi ochranu erga omnes s cieľom naplniť čl. 7 smernice a zabrániť
ďalšiemu používaniu nečestnej klauzuly   (§ 153 ods. 4 O.s.p. v nadväznosti na  § 53a OZ). Smernica o
súdnych príkazoch nevylučuje  ani iné prvky hromadnej ochrany popri hromadnej žalobe. Na dosiahnutie
dôležitého cieľa podľa čl. 7 smernice  je preto  významné aj konanie v individuálnej veci spotrebiteľa  a
niet jediného dôvodu vylučovať  z dosiahnutia tohto cieľa konanie podľa nariadenia  861/2007.

Odvolací súd z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o sebe
predstavuje prekážku  pre vykonanie  ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

Postup žalobcu ako nekalá obchodná praktika

Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky  nečestného konania vrátane  toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela  pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi (§ 4 ods. 8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou  je teda nielen konaním proti dobrým
mravom, ale  explicitne proti zákonu.

V danej právnej veci správne prvostupňový súd vyhodnotil konanie pôvodného veriteľa  a žalobcu ako
jeho nástupcu ako odporujúce dobrým mravom. Zdá sa, že žalobca očakával, že v predmetnej veci
bez ďalšieho budú uznané nároky, pritom dobre mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období
odmietnuté  pre rozpor  s pravidlami verejného poriadku.

Smernica   2005/29 o nekalých obchodných praktikách  výslovne reguluje pôsobenie  aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby vykonal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa
a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia (§ 7 a násl.
ZOS).

Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy  napĺňa práve žalobca. Zmenkový úrok 0,25% denne predstavuje
91,25 % ročne. Tento úrok má sankčnú povahu, pretože je priamo spojený s nedodržaním povinnosti
plniť aj po splatnosti pohľadávky. Aby sa tento úrok mohol podradiť pod inštitút neprimeranej sankcie
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v čiernom zozname (§ 53 ods.4 písm. k/OZ), postačí,
že má čo len čiastočne sankčnú povahu.

Odvolateľ poukazuje na odobrenie  úroku 91,25% zo strany KS v Nitre vo veci  5Co/16/2010. Odvolací
súd zastáva iný názor a to že táto výška úroku bez ďalšieho opodstatňuje záver o jej neprimeranosti
(porov. názor Európskej komisie, ktorá žiadala Slovenskú republiku listom z 14.09.2010  č. JUST/A3/
RM/kb D (2010)11360 o vysvetlenie a v ktorom okrem iného konštatuje cit. ,,útvary komisie si sotva
vedia predstaviť, že by  bol niekto schopný považovať takúto sankciu za platnú...).

Zmluvná pokuta je úplne netransparentná. Postačí akékoľvek drobné porušenie menej závažnej
povinnosti  a spotrebiteľovi sa o cca o jednu polovicu zvyšuje dlh. Celkom zjavne ide o netransparentnú
neprijateľnú sankciu.



Žalobca uplatňuje aj poplatok za úver, ktorý je ďalšou netransparentnou  klauzulou. Nič na tom nemení
fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký  a jednak je netransparentný
(neuzavretý okruh administrácie, porov. tiež  C-134/13 Volksbank).

Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo
do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy. Odvolací súd teda aj vo vzťahu k samotnej istine
považuje konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného
už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou
spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK). To platí aj
pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.

Žalobca  pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov
ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1 OZ). Zmenky
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého
zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú
povahu úverovej zmluvy  a jej zabezpečenie zmenkou.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvostupňovým súdom o vedomom konaní žalobcu na škodu
žalovaného. Preto ani striktné  zmenkové právo (§ 17 ZaŠZ) nepredstavuje prekážku, aby sa zohľadnil
skutočný hospodársky cieľ  právneho vzťahu so žalovaným (spotrebiteľská úverová zmluva) a tým aj
vznikol dôvod na opatrenie súdu smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných zmluvných klauzúl (čl. 6
smernice).

Právny zástupca žalobcu zásadne odmietol posúdenie právnej veci podľa kauzy právneho vzťahu, z
ktorého zabezpečenie zmenkou vzniklo. Odmietol súvislosť  s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto
okolností súd priznal plnenie zo zmluvy poťažne náhradu z bezdôvodného obohatenia, konal by o
nenavrhnutom predmete konania neprípustne nad návrh.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/177/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:023e5da0-fd59-43d6-aa74-6f4d46df9872", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/07 z 24. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-24", "citacie_n": 402, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:023e5da0-fd59-43d6-aa74-6f4d46df9872"}, {"guid": "48664e6d-bca3-404a-b360-439ed9b2917f:bfc2840c-c613-4451-b5e4-514ba00d125d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6713213236.1", "spisova_znacka": "41Cob/303/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/303/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713213236.1"}], "citovane_v": []}