Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/65/2013 z 19. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. januára 2014, sp. zn. 23Sp/65/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013201142.1 Krajský súd Nitra | 23Sp/65/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013201142.1 | 2014-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa81bd6a-e5ec-49b6-884c-e748130799ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201142.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/65/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201142
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201142.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1./ Z. V., bytom Q. XXXX, 2./ Q.. E. O., bytom K., F. 48,
3./ Q. Z., bytom K., Z. XX, zastúpená A. P., bytom E. XXX, 4./ Q. O., bytom K., P. 59, 5./ X. O., bytom D.-
E. XXX, 6./ Q. S., bytom K., E. XX, 7./ A. G., bytom K., X. XX, 8./ V. O., bytom K., Z. XX, proti odporcovi:
Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, predchodca Obvodný pozemkový úrad v Nitre,
Štefánikova trieda 88, Nitra, o preskúmanie rozhodnutí č. 2013/00201-6/04-R-IV., 2013/00200-204/04-R-
IV., 2013/00199-205/04-R-IV., 2013/00198-206/04-R-IV., 2013/00197-211/04-R-IV.,2013/00123-223/04-
R-IV.,2013/00196-246/04-R-IV., 2013/00195-264/04-R-IV. zo dňa 19. 08. 2013, samosudkyňou JUDr.
Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutia odporcu č. 2013/00201-6/04-R-IV., 2013/00200-204/04-R-IV.,
2013/00199-205/04-R-IV., 2013/00198-206/04-R-IV., 2013/00197-211/04-R-IV.,2013/00123-223/04-R-
IV.,2013/00196-246/04-R-IV., 2013/00195-264/04-R-IV. zo dňa 19. 08. 2013.

Navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán rozhodnutím č. 2013/00201-6/04-R-IV., 2013/00200-204/04-R-IV.,
2013/00199-205/04-R-IV.,2013/00198-206/04-R-IV., 2013/00197-211/04-R-IV.,2013/00123-223/04-R-
IV.,2013/00196-246/04-R-IV., 2013/00195-264/04-R-IV. zo dňa 19. 08. 2013 rozhodol tak, že
navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami a nespĺňajú podmienky reštitučného nároku podľa § 3 ods. 1
písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. a z dôvodu § 1 písm. a/ a b/ zákona č. 503/2003 Z. z. sa im nepriznáva
vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam v kat. území K. vedených v pozemkovej knihe ako PKV
č. XXX prídelová parcela č. XXXX roľa o výmere 29798m2 oprávnenej v I. rade Z. V. v podiele 1/8-ina v
pomere k celku, oprávnenému v II. rade Q.. E. O. v podiele 1/32 v pomere k celku, oprávnenej v III. rade
Q. Z. v podiele 1/4 pomeru k celku, Q. O. 1/8 pomeru k celku, X. O. v podiele 1/32 v pomere k celku, Q.
S. v podiele 1/32, A. G. v pomere 1/8 a V. O. v pomere 1/32 k celku.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že reštitučný nárok na nehnuteľnosti v kat. území K. po právnych
predchodcoch Q. O. a manž. U. O. rod. O. si oprávnené osoby uplatnili dňa 13. 09. 2004. Predmetom
reštitučného nároku boli nehnuteľnosti, ktoré boli na základe Výmeru zo dňa 07. 04. 1948 pridelené
jej právnym predchodcom. Svoje právne nástupníctvo si oprávnená osoba dokázala predložením
Osvedčenia o dedičstve D 2309/02, D not. 226/02 po Q. O. a D 2310/02, D not 225/02 po U. O..
Vykonaným šetrením správny orgán zistil, že Výmer zo dňa 07. 04. 1948, vydaný PPPR v Bratislave
na meno O. Q. a manž. Q. rod. O. je vkladuschopnou listinou pre zápis v katastri. Výpis z účtu
Slovenskej sporiteľne v Bratislave sa preukázala skutočnosť, že za prídel bola zaplatená najmenej 1/10
prídelovej ceny. Zo zápisnice napísanej dňa 25. 02. 1948 na PPPR v Nitre vyplýva, že za prítomnosti jej



pracovníkov bola odovzdaná nehnuteľnosť do držby a úžitku prídelcom podľa Návrhu prídelového plánu
ako i grafického prídelového plánu, vyhotoveného Ing. Artúrom Šťastným. Po preskúmaní archívnych
podkladov správny orgán konštatoval, že PPPR listom č. 4619/49 zo dňa 24. 10. 1949 oznámila
Krajskému inšpektorátu Čsl. Štátnych majetkov n.p., že prídelcovia z konfiškátu Y. a spol. v K. - E. sa
pridelenej pôdy zriekli a majetku sa tak ujal ŠM J. P.. V tejto súvislosti správny orgán zisťoval, či došlo
zo strany PPPR v Bratislave, neskôr KNV v Nitre a neskôr KNV v Bratislave k platnému a relevantným
spôsobom zrušenému Výmeru o prídele. Z archívnych materiálov ktoré mal správny orgán k dispozícii
sa neporadilo preukázať, že došlo k platnému zrušeniu prídelu. Samotný fakt, že prídelca sa prihlási do
prídelového konania, zaplatí časť prídelovej ceny a následne sa dobrovoľne zbaví svojho majetku je v
právnom štáte nedôveryhodné. V tejto súvislosti preto preskúmal zápisnicu s. 46149 zo dňa 24. 10. 1949
vo veci odovzdania konfiškátu štátnym majetkom, ako aj Uznesenie čd. 725/58 zo dňa 24. 12. 1958, na
základe ktorého došlo k zápisu prevzatia vlastníckeho práva na Čsl. štát v správne MsNV v Nitre. Keďže
par. č. XXXX nebolo možné zidentifikovať bez grafickej časti, v ktorej vola riešená parcela označená ako
diel A5, pozemkový úrad požiadal Správu katastra v Nitre o vyhotovenie aktuálnej identifikácie parciel.
Podľa vyhotovených identifikácie parciel č. XXXXX/XXXX zo dňa 14. 04. 2011 a č. XXXXX/XXXX zo
dňa 25. 05. 2011 sú pozemky vo vlastníctve mesta Nitra, Nitrianskeho samosprávneho kraja a fyzických
osôb.

Na základe uvedených skutočností konajúci správny orgán dospel k záveru, že štát s uvedenými
nehnuteľnosťami nakladal ako so svojimi vlastnými a to aj napriek tomu, že nedošlo k platnému zrušeniu
vlastníckeho práva prídelcov, resp. ak bol takýto doklad aj vydaný, vydal ho neoprávnený orgán, čo
znamená že od počiatku bol takýto úkon zmätočný. V tejto súvislosti potom právnym záverom správneho
orgánu je, že sa vo vzťahu k oprávnenej osobe jedná o reštitučný titul prevzatie nehnuteľností bez
právneho dôvodu, a to v zmysle § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. V ďalšom sa správny
orgán musel vysporiadať so skutočnosťou, že tento majetok už bol z časti "in natura" vydaný bývalým
vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom, dedičom po vd. Q. Y. a spol. V zmysle zák. č. 229/1991
Zb. a skutočnosťou, že časť tohto majetku je vo vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho kraja a Mesta
Nitry, evidovaný ako zastavané plochy a ostatné plochy. Samotný fakt, že v C-KN stave sú na LV č. XXX
(Nitriansky samosprávny kraj - "BORINKA", Zariadenie sociálnych služieb Nitra) zapísané nehnuteľnosti
ako záhrady, správny orgán vyriešil ako prejudiciálnu otázku. Nakoľko konajúci správny orgán je aj
orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, posúdil druh pozemku ako nesúlad evidovaných pozemkov
v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v prírode, nakoľko ide o pozemky užívané ako relaxačné
plochy, a teda ostatné plochy v rámci domova dôchodcov. Bolo tak preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom rozhodnutia nie je možné vydať "in natura" pôvodnému vlastníkovi - prídelcovi a to z
dôvodov uvedených v ust. § 6 ods 1 písm. a/ a d/ zákona č. 503/2003 Z. z. Vlastníctvo k pozemkom
alebo k jeho častiam nemožno navrátiť ak je pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby,
okrem osoby uvedenej v § 4 ods. 1 zákona a pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva
štátu, alebo inej právnickej osoby zastavaný. Keďže Mesto Nitra a NSK Nitra nie sú povinnými osobami
na vydanie nehnuteľností vo vzťahu k oprávnenej osobe podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. nie je možné
predmetné nehnuteľnosti vydať.

Na základe záveru KS v Nitre a jeho právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí 19Sp/41/2011,
23Sp/36/2011 a ďalších, ktorým je správny orgán viazaný, musel sa správny orgán vysporiadať s
otázkou, či v danom prípade neexistuje prekážka podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko z dôkazov
vyplývajúcich zo spisového materiálu č. 369/92, ktorý riešil konfiškovaný majetok Y. vyplýva, že k
nehnuteľnosti parc.č. 4521 už bol priznaný reštitučný nárok, resp. k tejto bola deklarovaná pre pôvodných
vlastníkov náhrada. V danom prípade sa musel správny orgán vysporiadať aj s otázkou možného
ďalšieho deklarovania náhrady k tej istej nehnuteľnosti, u ktorej postupne stratil vlastníctvo pôvodný
vlastník a neskôr aj nasledujúci vlastník - prídelca a ktorú zo zákonných dôvodov nie je možné vydať.
V danom prípade sa jedná o súbeh nárokov, ktorý je zákonne riešený v § 12 zákona č. 229/1991
Zb. v znení neskorších predpisov a ako aj v § 7 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov. Nedoriešením tejto situácie by v podstate trpeli ďalšie
oprávnené osoby, ktoré došli o svoje vlastníctvo podľa niektorého z reštitučných titulov uvedeného v
zákone č. 503/2003 Z. z. V danom prípade však nedochádza k protiprávnemu konaniu správneho orgánu
tým, že by priznával vlastnícke právo k tým istým vlastníkom s rovnakým reštitučným titulom podľa dvoch
reštitučných zákonov a naopak vznikol súbeh nárokov vlastníkov, ktorí prišli o vlastníctvo konfiškačným
zákonom a zároveň vlastníkov prídelcov, ktorí prišli o vlastníctvo prechodom na štát bez právneho



dôvodu. Ide tak o deklarovanie náhrady oprávneným osobám za vlastníctvo, ktoré im nemohlo byť
vydané. V každom prípade je preukázateľné, že v rozhodnom období stratil vlastníctvo pôvodný vlastník,
ale aj nasledujúci vlastník prídelca, ktorý zákonne stanoveným spôsobom požiadali o majetok. V danom
prípade sa teda nejedná o navrátenie vlastníctva k tomu istému majetku tým istým vlastníkom, ale o
deklarovanie náhrady za ten istý majetok rôznym vlastníkom, ktorý prešiel na štát rôznym reštitučným
titulom.

Vzhľadom na skutočnosť, že správny orgán je pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu,
vykonal nové dokazovanie vo veci, a konštatoval, že oprávnené osoby nepreukázali, že by ich právni
predchodcovia boli v rozhodnom období evidovaní ako vlastníci. Bolo preukázané, že za parcelu č.
XXXX bol priznaný reštitučný nárok oprávneným osobám po pôvodných vlastníkoch. Táto skutočnosť je
potom zákonnou prekážkou konania, nakoľko podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje
navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon
č. 229/1991 Zb.

Proti rozhodnutiu podali opravný prostriedok navrhovatelia, v ktorom uviedli, že žiadajú napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, pretože dostatočne preukázali správnemu orgánu,
že splnili podmienky na priznanie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Výmerom zo dňa 07. 04.
1948 vydaným PPPR v Bratislave na meno Q. O. a manželka Q., rod. O. bol vkladuschopnou listinou
pre zápis na katastri, ktorý obsahuje podpis povereníka PPPR. Taktiež správny orgán má k dispozícii
výpis z účtu Štátnej sporiteľne v Bratislave o uskutočnenej platbe zo dňa 15. 05. 1948 na meno Q. O.,
ktorý preukazuje skutočnosť, že za prídel bola zaplatená najmenej 1/10 prídelovej ceny. Zo zápisnice
napísanej dňa 25. 02. 1948 na PPPR v Nitre vyplýva, že nehnuteľnosť bola odovzdaná do držby a
úžitku prídelcom podľa návrhu prídelového plánu ako i grafického prídelového plánu. Pretože nedošlo
k platnému zrušeniu vlastníckeho práva prídelcov, sú presvedčení, že sú oprávnenými osobami na
navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. V danom prípade nedošlo k priznaniu vlastníctva
tým istým vlastníkom s rovnakým reštitučným titulom podľa dvoch reštitučných zákonov, naopak, vznikol
súbeh našich nárokov vlastníkov, ktorí prišli o vlastníctvo konfiškačným zákonom a zároveň vlastníkov
- prídelcov, ktorí prišli o vlastníctvo prechodom na štát bez právneho dôvodu. Ide tak o deklarovanie
náhrady oprávneným osobám za vlastníctvo, ktoré nemohlo byť vydané. Navrhovatelia vychádzajú
zo skutočnosti, že ak už raz zákonodarca priamo v uvedených zákonoch túto možnosť deklaroval a
nakoľko slovenská republika je členom EÚ, nemôže skutočnosť, že si nárok uplatnili rôzni vlastníci v
dvoch zákonoch/ vo svojej podstate tých istých reštitučných zákonoch, čo sa týka oprávnených osôb
a reštitučných titulov/ občanov diskriminovať. A preto ObPU v tomto prípade rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. V každom prípade je preukázateľné, že v rozhodnom období
stratil vlastníctvo pôvodný vlastník, ale nasledujúci vlastník - prídelca, jedným z reštitučných titulov
uvedených v prislúchajúcich zákonoch a obidvaja zákonne stanoveným spôsobom o tento majetok
požiadali.

Navrhovateľka v I. rade trvala na podanom návrhu v plnom rosahu, ako aj na dôvodoch, ktoré uvádzali
v písomne podanom opravnom prostriedku. Zhodne sa vyjadrili aj ďalší prítomní navrhovatelia Q.. E.
O., Q. O., X. O., A. G..

Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia §
246 ods. 1 a § 246a ods. 2 O. s. p., ako aj podľa § 250l ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
správneho orgánu je vecne správne a návrh navrhovateľov nie je dôvodný. V predmetnej veci bolo
úlohou súdu posúdil zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov
uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovatelia si uplatnili v stanovenej lehote reštitučný
nárok nehnuteľnosti v kat. území Nitra, po svojich právnych predchodcoch Q. O. a manželke Q., rod.
O., ktoré im boli pridelené na základe výmeru zo dňa 04. 04. 1948. Výpis z účtu Štátnej sporiteľni



v Bratislave zo dňa 15. 05. 1948 vedené na meno Q. O., preukazuje skutočnosť, že za prídel
bola zaplatená najmenej 1/10 prídelovej ceny. Z archívnych podkladov, najmä z listu povereníctva
Pôdohospodárstva pozemkovej reformy č. 4619/49 zo dňa 24. 10. 1949 oznámila Krajinskému
inšpektorátu Československých štátnych majetkov n.p., že prídelcovia uz konfiškátu Y. a spol. v K.-E.
sa pridelenej pôdy zriekli a majetku sa ujal Štátny majetok J. P. o čom svedčí uznesenie čd. 725/58 zo
dňa 24. 12. 1958, na základe ktorého došlo k zápisu prevzatia vlastníckeho práva na Československý
štát v správe MsNV v Nitre.

Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy,
je výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Podľa § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n., pridelený majetok mohlo odňať len povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to v lehote najneskôr do 10 rokov, odo dňa ujatia sa držby
prídelu, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára, a to po
vypočutí miestnej organizácie jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru
pridelený majetok odňať a prideliť ho podľa nariadenia inej osobe, u ktorej možno predpokladať, že bude
na ňom riadne hospodáriť.

Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. je zmiernenie následkov majetkových krívd, ktoré vznikli v
rozhodujúcom období (od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990). Toto zmiernenie spočíva v navrátení vlastníctva
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu, na základe niektorého z reštitučných titulov.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému
poľnohospodárskemu majetku, poprípade neboli vydané podľa § 37 a § 39 zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, že ide o
pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patria, v zmysle § 2 zákona
SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v
zmysle zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.

Krajský súd zastáva názor, že uvedené ustanovenie a samotný účel zákona č. 503/2003 Z. z. sa
interpretuje v tom duchu, že má umožniť oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov neuplatnili
nárok na kompetentnom verejnom orgáne postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v
lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a 2 citovaného zákona, uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľností
v novostanovenej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť od 01. 01. 2004 a končí 31. 12. 2004.
Z predloženého administratívneho spisu ako aj z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
na nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX parc. č. XXXX kat. územie K. si uplatnili nárok v zmysle
zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, o
ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutiami č. 2002/00042-363/92-R-X zo dňa 22. 03. 2002, rozhodnutím č.
2007/00142-363/92-R-XV zo dňa 16. 10. 2007 a rozhodnutím č. 2008/00256-363/92-R-XVIII zo dňa 18.
06. 2008, ktorými boli nehnuteľnosti vydané, resp. priznaná náhrada oprávneným osobám po pôvodných
vlastníkoch A. Y. a neb. Q. Y., rod. U..



Keďže z predmetných rozhodnutí bolo jednoznačne preukázané, že predmetná parcela bola vydaná,
resp. bola poskytnutá náhrada, oprávneným osobám po pôvodných vlastníkoch A. Y. a neb. Q. Y., rod. U.
podľa zákona č. 229/1991 Zb. nemožno v danom prípade na tú istú nehnuteľnosť, ktorá už bola vydaná
podľa osobitného predpisu, uplatňovací nárok na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z.
Námietky navrhovateľov sú právne irelevantné, pretože v danom prípade nejde o súbeh ich nárokov s
nárokmi oprávnených po pôvodných vlastníkoch Y., pretože týmto bolo prinavrátené vlastníctvo, resp.
náhrada, podľa zákona č. 229/1991 Z. z., preto súd nemohol rozhodovať podľa § 7 zákona č. 503/2003
Z. z.

Správny orgán po zrušení veci Krajským súdom v Nitre doplnil dokazovanie v smere naznačenom v
rozsudku 23Sp/96/2012. Zaoberal sa otázkou existencie prekážky navrátenia vlastníctva podľa § 1
zákona č. 503/2003 Z. z. a keďže bolo preukázané právoplatnými rozhodnutiami, že o predmetnej
parcele č. XXXX správny orgán rozhodol podľa zákona č. 229/1991 Zb. a predmetnú nehnuteľnosti
vydal, resp. poskytol náhradu oprávneným po pôvodných vlastníkoch A. Y. a neb. Q. Y., rod. U..

Je nesporné, že reštitučné zákony sú voči všeobecnej občiansko-právnej úprave predpismi špeciálnymi,
ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov, ktoré aplikáciu všeobecného predpisu
obvykle vylučujú.

Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov
nie je možné vyhovieť.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP z dôvodu, že správny orgán správne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu náhradu trov konania navrhovateľom nepriznal, pretože nemali v
konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).