Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/86/2011 z 24. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2013, sp. zn. 9Co/86/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1407225292.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/86/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1407225292.1 | 2013-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9463554f-405d-4338-a26d-c17a668b21df Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1407225292.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/86/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225292
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407225292.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : M. H., W. W.,
S. I. XX/A, proti odporcom : 1/ THERIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Námestovo, Bernolákova 390/4, 2/ MBM-
REAL, a.s., Námestovo, Ul. Mieru 294/49, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. 11. 2010 č.k. 9C 206/2007 - 211, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/, 2/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľke
265,55 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 5. 7. 2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku ( navrhovateľka sa po konečnej úprave petitu domáhala zaplatenia celkom sumy
17.266,41 € ) návrh navrhovateľky zamietol.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalovanú sumu navrhovateľka uplatňovala
titulom náhrady škody, ktorá bola navrhovateľke spôsobená pri nadstavbe domu vytopením a strojmi
použitými pri prácach, ako aj ušlého zisku v dôsledku nutnosti presťahovania sa do iného bytu a tým aj
platenia nájomného za dva byty. Uplatnený nárok vo výške 520.168,- Sk navrhovateľka špecifikovala
tak, že požaduje za znehodnotenie stien pri zatečení bytu sumu 8.000,- Sk, za znehodnotenie koberca
sumu 5.000,- Sk, za znehodnotenie ďalšieho zariadenia sumu 3.000,- Sk, za náklady spojené s
presťahovaním sumu 15.000,- Sk, za úpravy náhradného bytu sumu 10.000,- Sk, za platenie dvojitého
nájomného sumu 79.168,- Sk, za ušlý zisk z dôvodu nemožnosti prenajímania bytu sumu 130.000,- Sk
a napokon titulom nemateriálnej ujmy sumu 270.000,- Sk, z toho za život v provizóriu sumu 65.000,- Sk
a za vytrhnutie z prostredia sumu 205.000,- Sk.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že navrhovateľka s manželom boli vlastníkmi bytu č.
7 na V. poschodí na I. J.. X Q. W.. Na základe zmluvy o nadstavbe bytov v dome č. 06/001 zo dňa 1.
3. 2006 uzavretej medzi odporcom 1/ a vlastníkmi bytov v dome súp. Č.. XXXX na I. J.. X, X, X, X Y. X
Q. W. sa odporca 1/ zaviazal zabezpečiť nadstavby bytov. Dom, v ktorom bola realizovaná nadstavba,
pozostáva z piatich poschodí; byt č. 7 navrhovateľky sa nachádzal na V. poschodí. Z rozhodnutia
Mestskej časti Bratislava - Dúbravka o dodatočnom povolení stavby zo dňa 25. 9. 2007 prvostupňový
súd zistil, že pre predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie zo dňa 21. 11. 2005, právoplatné
dňa 26. 1. 2006 a stavebné povolenie č. D - 2006/1141-143/G/29/Ry zo dňa 24. 4. 2006, právoplatné



dňa 5. 6. 2006. Odporcovia 1/, 2/ z uplatňovaného nároku uznali nárok vo výške 265,55 €. Stavebný
úrad na predmetnej stavbe pri jej realizácii na základe podnetu navrhovateľky vykonal stavebný dohľad
dňa 6. 2. 2007, pričom nezistil žiadnu neodbornú stavebnú činnosť. Zmluvou zo dňa 18. 8. 2006 odporca
1/ previedol byty, ktoré boli predmetom zmluvy o nadstavbe na odporcu 2/.

Z protokolu o škode zo dňa 22. 11. 2006 súd zistil, že za prítomnosti navrhovateľky stavebník odporcu po
zatečení bytu vykonal jeho ohliadku; v protokole sa konštatuje, že k zatečeniu bytu navrhovateľky došlo
z nadstavby domu. Zatiekla kuchyňa, cez strop ľavý kút až po podlahu. Voda tiekla ďalej po deliacej
priečke medzi kuchyňou a obývačkou po oboch stranách. Zatiekla stena pri sporáku a ľavý kút obývacej
izby a nadzemná časť až po podlahu cca do 1 šírky panelu, stekajúca voda zamočila koberec ľavý
roh cca 2 - 3 m2 a poličky. V obývacej izbe je zatečená deliaca priečka medzi kuchyňou v časti pod
stropom od obvodovej steny po stred, kde voda tiekla po podlahu (obojstranne, t.j. aj na chodbe). Podľa
zápisnice zo dňa 5. 7. 2007 sa v uvedený deň uskutočnilo rokovanie medzi odporcom 1/ a manželmi H.,
ktorí požadovali od odporcu 1/ titulom náhrady škody sumu 8.000,- Sk, za zatečenie bytu a opadnuté
vnútorné omietky a ďalej sumu 67.000,- Sk titulom nákladov, vzniknutých z dôvodu nepoužívania bytu
počas doby výstavby.

Prvostupňový súd poukazoval na to, že navrhovateľka, pokiaľ chcela byť v konaní úspešná, bola povinná
už v samotnom návrhu označiť dôkazy; tieto mohla navrhovať aj v priebehu konania. Uvedenú povinnosť
si však nesplnila a neoznačila dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Pritom bola opakovane
súdom poučená v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Navrhovateľka, ktorú v konaní zaťažovalo dôkazné
bremeno, s výnimkou nároku na zaplatenie sumy 265,55 € - v ktorej výške odporca nárok navrhovateľky
uznal - nepreukázala v konaní naplnenie ani jedného zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti odporcami, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou.

K jednotlivým nárokom, uplatneným navrhovateľkou, prvostupňový súd uviedol, že pokiaľ ide o náhradu
škody vo výške 5.000,- Sk, táto náhrada bola subsumovaná pod čiastku 265,55 €, ktorú si voči odporcom
nárokovali a ktorú odporcovia aj uznali. Znehodnotenie ďalšieho zariadenia a teda nárok na náhradu
škody vo výške 3.000,- Sk navrhovateľka v konaní nepreukázala. Navrhovateľka nepreukázala ani
nárok na náhradu škody vo výške 67.000,- Sk (náklady spojené s presťahovaním sa) ako aj vo
výške 15.000,- Sk za presťahovanie, keď tieto zostali len v rovine tvrdení. Navrhovateľka zo strany
odporcov nepreukázala porušenie žiadnej právnej ani zmluvnej povinnosti, či iných právnych úkonov,
ani z porušenia ust. § 415 Obč. zák. Presťahovať sa z bytu na I. J. do bytu jej syna bolo rozhodnutím
navrhovateľky, ktorá nijako nepreukázala, že bola v dôsledku správania odporcov nútená zmeniť
bydlisko a následne si uplatňovať nárok z titulu nákladov súvisiacich s presťahovaním. Z rovnakých
dôvodov vyhodnotil ako neodôvodnený nárok na zaplatenie 10.000,- Sk za úpravy synovho bytu a tiež
nárok z titulu dvojitých platieb nájomného. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady škody titulom ušlého zisku,
navrhovateľka na uplatnenie tohto nároku nie je v konaní vecne aktívne legitimovaná. Vecná aktívna
legitimácia by svedčala vlastníkovi bytu, do ktorého sa navrhovateľka presťahovala, ktorý z tohto dôvodu
nebolo možné prenajímať, t.j. synovi navrhovateľky. Navrhovateľka napokon uplatňovala aj náhradu
škody za život v provizóriu v sume 65.000,- Sk, a sumu 205.000,- Sk za vytrhnutie z prostredia, ako
nemateriálnej ujmy, avšak ani v prípade tohto nároku neboli preukázané predpoklady pre jej priznanie
( § 13 Obč. zák. ) V konaní neboli preukázané ani dôvody hlučnosti či prašnosti; pokiaľ navrhovateľka
pri hlasovaní o nadstavbe bytov s touto nesúhlasila, mala možnosť ako prehlasovaný vlastník obrátiť
sa na súd, čo neurobila.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že v konaní - v prevažujúcej miere - úspešným
odporcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania, ktorú si však odporcovia nevyčíslili, preto im náhrada
nebola priznaná ( § 151 ods. 1 O.s.p. ).

Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, vo výroku, ktorým bol jej
návrh zamietnutý. Navrhovateľka zjavne navrhovala v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Je
pravdou, že odporca získal na stavbu územné i stavebné povolenie a dodatočné povolenie stavby



(pretože postavil niečo iné, než ako pôvodne uvádzal), nie je však pravdou, že s nimi uzavreli zmluvu
o nadstavbe bytov. Zmluvu dostali až z katastra. Odporca sa ani nepokúsil dohodnúť s vlastníkmi
bytov na najvyššom podlaží, ktorí znášali najviac následky stavby, zaujímať sa o nich začal až po tom,
keď pre účely kolaudácie stavby potreboval preukázať, že nahradil všetky škody. V prípade ich rodiny
toto získal podvodom, keď čiastočné splnenie zápisu z rokovania prehlásil jednostranne za splnenie
svojho záväzku. Priznaná suma 265,55 € ( 8.000,- Sk ) nemá žiadny reálny podklad, okrem toho, že
si ju odporca sám určil ako čiastku, ktorú je ochotný zaplatiť. Uvádzala sa síce v zápise z rokovania
z 5. 7. 2007 ako náhrada za poškodené omietky, ale to bolo na základe žiadosti bývalého konateľa
pri rokovaní - odôvodnil to nutnosťou zaúčtovať na rôzne účty. Súd prvého stupňa sa nezaoberal
dôkladne tým, či jednotlivé položky nároku sú oprávnené alebo nie. Napr. aj keď sa v zápisnici z 5.
7. 2007 konštatuje, že bol vytopený nábytok a koberec, nebola za to priznaná žiadna náhrada. Aj keď
navrhovateľka nepredložila blok, určiť sumu za 20 m2 koberca nemôže byť problém. Ona určila škodu
sumou 5.000,- Sk. V konaní tiež argumentovala tým, že byt počas výstavby nebol obývateľný pre prach,
hluk a zápach. Tieto faktory značne negatívne vplývali na jej zdravotný stav ako aj zdravotný stav jej
dcéry pre trvalú chorobu. Stavebníka i stavebný úrad vyzývala na kontrolu, žiadna sa však neuskutočnila.
Ako by žila v byte, ktorý bol vytopený v priebehu 5 mesiacov trikrát? Tieto činnosti odporcu donútili jej
rodinu presťahovať sa do náhradného ubytovania, z čoho odvodzujú všetky nároky na náhradu škody.
Odporca poprel nutnosť odsťahovať sa a súd sa ďalej touto otázkou nezaoberal. Žiadala tiež predložiť
stavebný denník, čo sa ale nestalo.

Na odvolanie navrhovateľky sa odporcovia 1/, 2/ nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v zamietajúcom výroku rozsudku a výroku o trovách
konania ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou,
ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne
vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva
na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá
účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh v danej
veci rozhodujúcich skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny
vzťah účastníkov upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena ( t.j. ktoré
skutočnosti preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca ).

V predmetnej právnej veci tou hmotnoprávnou normou, ktorou sa mal riadiť právny vzťah účastníkov, je
ust. § 420, tiež § 415 Obč.zák., ktoré upravujú právny vzťah týkajúci sa zodpovednosti za spôsobenú
škodu, ako aj ust. § 11, § 13 Obč. zák. vo vzťahu k uplatňovanej náhrade nemajetkovej ujmy. V spore o
náhradu škodu ( ako v prejednávanej veci ) má navrhovateľka ( ako poškodená ) povinnosť tvrdenia, že
jej odporcovia svojím konaním ( či nekonaním ) spočívajúcom v porušení právnej, či zmluvnej povinnosti,
príp. inak, spôsobili škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s konaním ( či nekonaním ) odporcov, ako aj
zavinenie odporcov za vzniknutú škodu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľku vyplýva
dôkazné bremeno na uvedené tvrdenia. Nepostačuje teda zo strany poškodenej osoby tvrdiť, že jej
bola konaním odporcov ( ako škodcov ) spôsobená škoda, tieto tvrdenia je nutné preukázať dôkazmi
( listinnými, príp. svedeckými výpoveďami ). Pokiaľ by tieto skutočnosti boli v konaní preukázané,
navrhovateľka by uniesla ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné.



V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce
skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné
bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je
výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka
nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom aj odvolací súd dospel k záveru, že v súdenej
veci navrhovateľka nepreukázala naplnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu, ( a to osobitne vznik škody, jej výšku ako aj vzťah príčinnej súvislosti medzi uplatňovanou škodou
a porušením povinností odporcami 1/, 2/ ), tak ako skonštatoval vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový
súd. Navyše v prípade niektorých uplatňovaných nárokoch navrhovateľke nesvedčala ani aktívna vecná
legitimácia ( napr. uplatňovaný ušlý zisk, predstavujúci sumu, ktorú mohol získať vlastník bytu, t.j. nie
navrhovateľka, jeho prenájmom ). Navyše navrhovateľka síce uplatňovala konkrétne peňažné čiastky,
ich výšku však nevedela nijako odôvodniť, podľa jej vyjadrenia boli stanovené len jej úvahou. Aj výška
uplatňovanej škody však musí vychádzať z nejakého reálneho základu, musí vyplývať z konkrétnych
okolností prípadu. Listinnými dôkazmi, na ktoré sa navrhovateľka v konaní pri odôvodňovaní svojich
nárokov opierala ( napr. zmluva o nadstavbe bytov, odpoveď starostu zo dňa 20. 2. 2007 na jej sťažnosť,
stavebné povolenie zo dňa 24. 4. 2006, rozhodnutie o umiestnení stavby, odpoveď Správy katastra
pre hl. mesto SR Bratislavu navrhovateľke zo dňa 17. 7. 2007 a iné ) však konkrétnu výšku škody,
ale ani existenciu príčinnej súvislosti, navrhovateľka nebola spôsobilá preukázať. Podobne pokiaľ
ide o navrhovateľkou uplatňovanú náhradu nemajetkovej ujmy, navrhovateľka svoje tvrdenia ničím
nepreukázala. Navrhovateľka bola pritom opakovane prvostupňovým súdom poučená v zmysle ust. §
120 ods. 4 O.s.p.

Odvolaciemu súdu tak nezostalo iné riešenie, než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatňovali, resp. im v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.