Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/93/2017 z 29. 8. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. augusta 2017, sp. zn. 2Cdo/93/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5714216440.1 Najvyšší súd | 2Cdo/93/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:5714216440.1 | 2017-08-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 447 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/823c6ae6-69d4-4044-8a5d-9f5692c5b4c5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5714216440.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216440
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5714216440.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. T., nar. R. XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, bytom u matky,
dieťa rodičov: matka Y. W., bývajúca v P., otec P. T., bývajúci v P., zastúpený JUDr. Zuzanou Vilčekovou,
advokátkou so sídlom v Žiline, Kubínska č. 1104/6, o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 20 P 269/2014, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 29. decembra 2016 sp. zn. 10 CoP 69/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. apríla 2016
č. k. 20 P 269/2014-100 určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Y. T., nar. R. XXXX: a/
každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod., a to len počas
príslušného školského roka, b/ každú stredu v kalendárnom roku od 14,30 hod. do štvrtku do 8,00 hod.,
a to len počas príslušného školského roka, c/ cez Veľkú noc každý kalendárny rok Veľkonočný pondelok
od 9,00 hod. do 17,00 hod. a párny kalendárny rok od štvrtku predchádzajúcemu veľkonočným
sviatkom od 9,00 hod. do utorku po veľkonočných sviatkoch do 19,00 hod., d/ cez letné prázdniny každý
kalendárny rok od 16. júla od 9,00 hod. do 31. júla do XX,XX hod. a od 12. augusta od 9,00 hod. do
31. augusta do 19,00 hod., nepretržite, e/ cez Vianoce, Nový rok a vianočné prázdniny každý párny
kalendárny rok od 23. decembra od 9,00 hod. do 6. januára nasledujúceho kalendárneho roka
do 19,00 hod. nepretržite, f/ matka je povinná maloletého Y. T. na styk riadne pripraviť a styk otca s
maloletým umožniť, g/ otec si maloletého Y. T. prevezme pred bytom matky a po ukončení styku odovzdá
matke pred týmto bytom, h/ rodičia sú povinní v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť, oznámiť si
navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku; i/
týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20 P 358/2005 zo dňa 22. mája 2006, j/ vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie otca maloletého
rozsudkom z 29. decembra 2016 sp. zn. 10 CoP 69/2016 potvrdil napadnutý rozsudok vo vzťahu k
novourčenému rozsahu stretávania sa otca s dieťaťom a súčasne pristúpil pri nezmenenom skutkovom
stave k zmene napadnutého rozsudku spočívajúcej len v odlišnej úprave styku (než určil súd prvej
inštancie) počas letných prázdnin, keď akceptoval otcom navrhovaný rozsah stretávania s maloletým v
období od 12. augusta do 3. septembra.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého (ďalej aj „dovolateľ“) dňa 3.
apríla 2017, t. j. za účinnosti nových civilných kódexov od 1. júla 2016, a to Civilného sporového poriadku
(zákona č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 161/2015



Z.z. ďalej len „CMP“). Prípustnosť dovolania odôvodňoval s poukazom na § 420 písm. f/ CSP, pretože
podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že dôvody odvolacieho súdu, pre
ktoré vyhovel návrhu matky, keď potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za protirečivé. Súčasne
namietal závery súdu z dôvodu priameho rozporu so záujmom maloletého, pričom je toho názoru, že
dostatočne vykonaným dokazovaním bolo možné dospieť k inému záveru, prospešnejšiemu pre
maloletého. Tvrdil, že nezohľadnením jeho návrhu a ním predložených dôkazov súd de facto znemožnil
otcovi zabezpečiť všestranný vývoj maloletého, keďže otec sa nemôže riadne podieľať na príprave
maloletého na jeho budúce povolanie a uplatnenie v živote, a to aj napriek tomu, že sa otec chce starať
o maloletého vo väčšom rozsahu. Ďalšie pochybenie pri uplatnení princípu spravodlivého procesu otec
vidí v tom, že súd neumožnil maloletému pri jeho výsluchu oboznámiť sa s návrhom otca na zmenu
úpravu styku, aby mal možnosť vyjadriť sa k nemu a posúdiť ho. Namietal, že rozhovor s maloletým súd
viedol účelovo, v záujme matky, pretože sudkyňa maloletého oboznámila s návrhom matky na úpravu
styku, zatajila návrh otca na úpravu styku, čím maloletému znemožnila objektívny výber a ovplyvnila
jeho rozhodnutie smerom, ktorý požadovala matka. Bolo povinnosťou doplniť výsluch maloletého tak,
aby mohol prezentovať svoj objektívny názor aj k spôsobu úpravy styku navrhovaného otcom. Dovolateľ
si je istý, že maloletý by sa jednoznačne vyjadril, že súhlasí s návrhom otca, čiže nesprávnym procesným
postupom súd narušil práva dovolateľa i maloletého vyplývajúce z čl. 6 CSP. Poukázal na arbitrárnosť
rozsudku, neadekvátny a neopodstatnený názor krajského (i okresného) súdu, že pokiaľ sa otec
nezúčastnil pojednávaní, je možné pochybovať o jeho úprimnej snahe stretávať sa s maloletým, keď
bol otec riadne zastúpený advokátom a pritom každú neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil.
Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Matka maloletého ani kolízny opatrovník sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

5. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností patrí medzi konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých, t. j. medzi mimosporové konanie, ktoré je s účinnosťou od 1. júla
2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 111 a nasl. CMP. Ak tento zákon neustanovuje inak, na
konanie podľa neho sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 CMP). To platí
i pre konanie o dovolaní. Keďže CMP neustanovuje inak, bolo potrebné na dovolacie konanie v danej
veci aplikovať CSP.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie otca je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné (§
447 písm. c/ CSP).

7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. V danom prípade otec maloletého vyvodil dovolací dôvod ako porušenie práva na spravodlivý
súdny proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru dovolacieho súdu ale tak robí neopodstatnene.

9. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa
ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných



dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

11. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci
v civilnom sporovom, či mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani
časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť
odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

12. Dovolateľ v súvislosti s procesným nedostatkom § 420 písm. f/ CSP namietal, že dôvody rozhodnutia
odvolacieho súdu sú protirečivé (t. j. namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia), videl nedostatky v
procese dokazovania (keď odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, nebral do úvahy ním navrhnuté
dôkazy a nevyslúchol maloletého). Taktiež poukázal na arbitrárnosť názoru odvolacieho súdu.

13. K tvrdeniu otca maloletého o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd
poukazuje na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu - R 111/1998, R 2/2016, ako aj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS
288/2015 a I. ÚS 547/2016, v zmysle ktorých nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť)
bol považovaný len za vlastnosť rozhodnutia súdu, ktorý zmätočnosť rozhodnutia nezakladá.

14. V danom prípade odvolací súd v dovolaní napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno
posudzovať izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlil jeho podstatné dôvody, citoval ustanovenia, ktoré
aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlil právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil. Prijaté závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393 ods. 2 CSP (predtým
§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že
odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

15. Dovolacia námietka o porušení § 420 písm. f/ CSP tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
arbitrárne, svojvoľné, dostatočne neodôvodnené, nie je preto opodstatnená.

16. Dovolateľ ďalej namietal nedostatky v procese dokazovania, keď odvolací súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy, nebral do úvahy ním navrhnuté dôkazy a nevyslúchol maloletého, k čomu dovolací súd
uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy (O.s.p.) dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim
realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim
prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R
125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo
130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
ani po novej právnej úprave civilného sporového i mimosporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1.
júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné
zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého dôkazu. Na základe čoho je vyššie uvedená námietka dovolateľa nedôvodná.

17. So zreteľom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie otca maloletého dieťaťa
nie je podľa § 420 písm. f/ CSP procesne prípustné, preto najvyšší súd jeho dovolanie odmietol podľa
§ 447 písm. c/ CSP.



18. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods.
3 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.