Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/543/2014 z 23. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. augusta 2015, sp. zn. 12CoE/543/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7208218684.1 Krajský súd Košice | 12CoE/543/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7208218684.1 | 2015-08-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-200.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-203.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-214.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6eb2a24f-7417-4a6e-87af-b95329bee59f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7208218684.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/543/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208218684 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7208218684.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnému: Q. N. V..R..J.., E.: XX XXX XXX, V. V.U. F. XX, Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, pod sp. zn. Ex 2068/2008 o vymoženie 935,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 06.05.2014, č. k. 39Er/2313/2008-13, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a v r a c i a vec v zrušenej časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi vo výške 43,07 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním (doručeným súdu dňa 05.02.2014) predložil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že na základe šetrenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného a doterajšom priebehu konania, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu na základe predložených listinných dôkazov zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie vo výške 43,07 eura zaviazal oprávneného. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374 O.s.p. vyhovel sudca a zrušil predmetné uznesenie v celom rozsahu Oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 03.07.2008. V priebehu exekučného konania došlo zo strany povinného (ale aj zo strany súdneho exekútora v ďalšom exekučnom konaní) k úhrade dlžných súm poistného (na preukázanie tejto skutočnosti predložil doklady o úhrade - výstup z informačného systému Sociálnej poisťovne). Poukázal na skutočnosť, že v čase vedenia exekúcie proti povinnému, tento preukázateľne disponoval finančnými prostriedkami, Mal za to, že exekútor mohol účelnejšie viesť exekučné konanie a vymôcť si od povinného aspoň trovy exekučného konania. Žiadal, aby súd zvážil, či súdny exekútor urobil dostatok úkonov za trvania exekúcie. Súdny exekútor aj povinný ostali v odvolacom konaní nečinní. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvého stupňa zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 03.07.2008, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 26.03.2008, č. XXX-XXXXXXXXXX- P., ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 07.05.2008. Súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi dňa 13.08.2008 poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor podal súdu prvého stupňa dňa 13.02.2014 návrh o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou na dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že nevlastní motorové vozidlo, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nebol zistený žiaden hnuteľný majetok a neboli zistené žiadne exekvovateľné účty v bankách. S ohľadom na uvedené by ďalšie vymáhanie pohľadávky bolo neúspešné a nehospodárne. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 44,32 eura. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z pripojeného exekútorského spisu zn. EX 2068/2008 vyplýva, že súdny exekútor po tom, ako bol dňa 13.08.2008 poverený vykonaním exekúcie vydal dňa 28.08.2008 upovedomenie o začatí exekúcie. Následne sa v exekútorskom spise nachádza oznámenie Sociálnej poisťovne o čiastočnej úhrade pohľadávky a ďalej nasleduje (podľa chronologického sledu listín exekútorského spisu) už návrh na zastavenie exekúcie. Z exekútorského spisu teda nevyplýva, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného, či už dožiadaním orgánov štátnej správy, príp. iných fyzických či právnických osôb, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb (§ 34 Exekučného poriadku) alebo osobným zisťovaním v mieste sídla povinného. V spise sa nenachádzajú ani podľa vyjadrenia súdneho exekútora vykonané lustrácie na príslušnom dopravnom inšpektoráte či v Centrálnom registri nehnuteľností a príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a Exekučné príkazy. Súdny exekútor teda nevykonal všetky úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré mu Exekučný poriadok umožňuje. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočným spôsobom neodôvodnil. Uviedol len, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení a predložených listinných dôkazov exekúciu na návrh súdneho exekútora zastavuje. V odôvodnení sa však nenachádza ani zmienka o uvedených listinných dôkazoch, na základe ktorých súd takto rozhodol a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. Z jeho odôvodnenia teda nemožno zistiť, na základe akých skutočností vyhodnotil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak bez konkrétneho a jasného zdôvodnenia použitia tohto ustanovenia. V tejto časti je uznesenie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní. Napadnuté uznesenie v uvedenom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy nachádzajúce sa v exekútorskom spise a opätovne rozhodnúť o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa musí vyporiadať aj so skutočnosťami uvedenými v podanom odvolaní. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený preskúmavať. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné. Napadnuté uznesenie však vydala vyššia súdna úradníčka a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolania proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl. 142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa. Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo podaním odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.