Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/61/2015 z 29. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. októbra 2015, sp. zn. 7CoE/61/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4108224736.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/61/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4108224736.1 | 2015-10-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 58 ods. 1 EP, § 41 ods. 1 písm. d) EP, ZRK, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6339e53-7e04-4c25-b8f1-755ebfbe0f2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4108224736.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/61/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108224736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4108224736.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX,
o vymoženie sumy 224,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra, č.k. 34Er/58/2008-30 zo dňa 28. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka
60, Bratislava, za neprípustnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 103 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 41 ods. 2 písm. d) , § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 200
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj "Exekučný
poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do
31.12.2014), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods.
1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52
ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 4, § 879j Občianskeho zákonníka, a zisteným skutkovým stavom. Konštatoval,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, zo dňa 28.03.2008, sp. zn. SR
02177/08. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 07.10.2008 pod
číslom 5403*046287. Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 28.06.2007 zmluvu o úvere
č. 5022237. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že sa účastníci konania v zmysle
bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli na rozhodcovskej doložke. Právny vzťah
medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere vyhodnotil súd prvého
stupňa ako spotrebiteľský, pretože veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme
odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme a povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa,
na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť
sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. O takúto zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by
chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa mal tiež za to, že podpis na úverovej
zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť



bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu
podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho nútila sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu, ak jeho začatie na rozhodcovskom súde inicioval veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je
umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávalo ho výlučne na vôli navrhovateľa.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Na základe toho súd prvého
stupňa uviedol, že takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne
formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ako taká je v zmysle ustanovenia §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodnutie predložené ako exekučný titul preto nespĺňalo
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, je exekúcia
neprípustná, preto súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa v tomto štádiu konania nerozhodoval, a
rozhodne o nich po právoplatnosti tohto uznesenia, v prípade ich uplatnenia súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie
je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci
s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie aby bol exekučný titul zrušený. Konštatoval, že exekučný súd je v
oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s § 43 zákona o
rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Uviedol, že
ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby
sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami
rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového
obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. V tomto smere poukázal
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný súd podľa jeho
názoru nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Tiež uviedol, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia
rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len
na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako tak
svojim rozhodnutím súd prvého stupňa porušil rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny
proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie
práva na kontradiktórne konanie. Mal za to, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c)
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským
súdom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tiež
nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak
na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ohľadne posúdenia
neprimeranosti úrokov z omeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas
so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného i s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok,
zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň z
omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia. Tento úrok má sankčný charakter
a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutú výšku úroku tak označil za
primeranú a súladnú so zásadami poctivého obchodného styku. Záverom zdôraznil, že zo zákona ani
z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky



úrokovej sadzby. Svoj záver argumentačne oprel o uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 05. 1996
sp. zn. 3 Obdo 3/96 a zo dňa 21. 12. 2004 sp. zn. 1 Obdo 34/2004. Uzavrel, že rozhodcovský rozsudok
bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom,
na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným,
právoplatným a vykonateľným.

Oprávnený v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť
a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. S poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm.
c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoru
Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) má ustanovenie písm. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv
na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?, 2) V prípade zápornej
odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu
neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo
zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred rozhodcovským
súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o
zrušenie všeobecného súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?, 3) Je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Ďalej s poukazom na ustanovenie §
109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a
Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „Má sa tvrdenie o
tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej
podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak,
že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj
tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“

S poukazom na vyššie uvedené návrhy oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v
prvom rade zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c)
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné
konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. písm. b), písm. c) OSP odvolací súd návrhy
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania
sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného
pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,
pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5
zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Rovnaké účinky platia i pre začatie
reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na
exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného
konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by aj pripustil možnosť prerušenia konania s poukazom
na ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP , vyriešenie prejudiciálnych otázok, ktorých predloženia Súdnemu



dvoru Európskej únie sa oprávnený domáha, by nič nezmenilo na tom podstatnom dôvode, pre ktorý
súd exekúciu v danej veci zastavil. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu
oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu
komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je
pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto dôvodov návrhy oprávneného na
prerušenie konania zamietol.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom spísaným pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, požiadal o vykonanie
exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 224,66 eura (6.768,- Sk) spolu s príslušenstvom. Za
exekučný titul označil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s. zo dňa 28.03.2008, sp. zn. SR 02177/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.04.2008 a vykonateľnosť dňa 17.04.2008. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 02.10.2008
súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na
vykonanie exekúcie a rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul. Súd prvého stupňa poveril dňa
07.10.2008 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následne rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný
titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom
do 31.12.2014), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie je vecne správne. Súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o úvere zo
dňa 28.06.2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej
úverovej zmluvy (č.l. 25 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa.
Ohľadne postavenia povinného odvolací súd mal za to, že zo zmluvy nevyplýva účel poskytnutia
peňažných prostriedkov, a ani oprávnený nepreukázal účel poskytnutia peňažných prostriedkov, a preto
povinný sa v danom prípade považuje za spotrebiteľa, keďže oprávnený ako veriteľ musí preukázať
účel poskytnutia peňažných prostriedkov. Nepreukázanie tejto skutočnosti vedie k tomu, že normy
obchodného práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku, keďže normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami
aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava



pred všeobecnou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinného
ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dodáva, že normy obchodného
práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku, keďže normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku, pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred
všeobecnou.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento
prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom
odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd,
pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať
exekučný titul. Tento záver o neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskej doložky treba prijať bez ohľadu
na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským
súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec exekučným titulom, pričom práve túto
možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných
dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť celej
rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal je typovou zmluvou,
povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

Podľa názoru odvolacieho súdu exekučný titul, ktorým je predmetný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. je v rozpore so
zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekučné konanie (správne exekúciu) zastavil.

Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného
súdu SR III. ÚS 119/03-30).

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.