Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Tos/10/2019 z 24. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. marca 2019, sp. zn. 1Tos/10/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8118012347.1 Krajský súd Prešov | 1Tos/10/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8118012347.1 | 2019-03-24 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TZ, § 201 ods. 1 TZ, § 201 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0387a3ab-8dbe-48b3-8790-a12353aa0b63 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118012347.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012347
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118012347.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2019 v trestnej
veci odsúdeného K. S. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona,
v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Pp/65/2018 zo dňa 29.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. K. S..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona
zamietol žiadosť odsúdeného K. S. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/92/2008 zo dňa 03.05.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/50/2012 zo dňa 08.04.2014 podľa § 201
ods. 2 Tr. zákona vo výmere siedmich rokov.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Tak, ako to konštatuje v dôvodoch napadnutého rozhodnutia aj súd prvého stupňa, je z obsahu spisového
materiálu zrejmé, že odsúdený K. S. je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol vo výmere
siedmich rokov uložený pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/92/2008 zo dňa 03.05.2012 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/50/2012 zo dňa 08.04.2014. Pre výkon uloženého
trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Výkon uloženého trestu odsúdený nastúpil dňom 08.04.2014.

Odsúdený môže byť z výkonu uloženého trestu podmienečne prepustený, ak sú splnené podmienky
uvedené v zákone, konkrétne § 66 Tr. zákona.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a



a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pre to, aby bolo možné o podmienečnom prepustení
odsúdeného z výkonu trestu vôbec uvažovať, je teda vykonanie zákonom stanovenej časti trestu.

Vzhľadom na to, že odsúdený výkon trestu nastúpil 08.04.2014 a ide u neho o osobu, ktorá doposiaľ
vo výkone trestu odňatia slobody nebola a trest vykonáva za zločin, má nepochybne splnenú túto
podmienku, teda vykonanie najmenej polovice trestu odňatia slobody (v zmysle novely zákona účinného
od 01.01.2019), ale mal splnenú napokon aj podmienku vykonania dvoch tretín uloženého trestu v
období tesne po podaní žiadosti o podmienečné prepustenie, ktorú podával 03.12.2018, keďže 2/3
uloženého trestu mal vykonaných 08.12.2018.

Mimo uvedenej podmienky je však pre to, aby mohol byť odsúdený z výkonu trestu podmienečne
prepustený nevyhnutne, skúmať, či odsúdený vo výkone trestu svojím správaním a plnením svojich
povinností preukázal polepšenie do takej miery, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny a páchateľovej osobnosti. Ten sa navonok prejavuje
len v jeho správaní, takže pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je potrebné rozlišovať, kedy
správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom
len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice a kedy skutočne ide o zmeny v osobnosti
odsúdeného. Dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať podľa správania sa odsúdeného
a jeho pomeru k práci vo výkone trestu, so zreteľom na to, či sa odsúdený zbavil všetkých záporných
vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu, za ktorý bol odsúdený.

Správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a jeho postoje je možné zistiť len
zo správy ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený tento trest vykonáva. Skutočnosti, ktoré
boli v tomto smere zistené, sú zrejmé aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia, takže krajský súd
nepovažuje za nutné ich takto podrobne opakovať. Len v súhrne považuje za potrebné uviesť, že
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol odsúdený ani raz disciplinárne odmenený. V
priebehu výkonu trestu bol trikrát pracovne zaradený, z dvoch pracovísk sa eviduje kladné hodnotenie
pracovnej morálky a správania, v jednom prípade na pracovisku mimo ústav s dohľadom sa však
eviduje nedovolené kontaktovanie. V prípade, že nebol pracovne zaradený bol pravidelne zapájaný
do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného zameraný na udržiavanie čistoty a poriadku
spoločných a ubytovacích priestorov a v rámci týchto činností pristupoval k určeným povinnostiam
svedomito. Disciplinárne potrestaný odsúdený síce tiež nebol, avšak v priebehu doterajšieho výkonu
trestu bolo zistených viacero nedostatkov, ktoré boli riešené v kompetencii pedagóga. V diferenciačnej
skupine “C“ to bolo fajčenie mimo vyhradený priestor, nedodržiavanie časového rozvrhu dňa,
nedovolené kontaktovanie, porušenie povinností šetrne zaobchádzať so zverenými vecami a po
zmene diferenciačnej skupiny na diferenciačnú skupinu “B“ boli takisto zistené nedostatky v podobe
nedovoleného kontaktovania, neospravedlnenej absencie na aktivite, nedodržiavaní časového rozvrhu
dňa.

Už len vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že správanie sa odsúdeného v priebehu výkonu
trestu nie je rozhodne možné označiť za také správanie, ktoré by preukazovalo polepšenie odsúdeného.
Naviac je potrebné zdôrazniť, že resocializačná prognóza odsúdeného je vzhľadom na dosiahnuté



vzdelanie, nekritický postoj k spáchanému trestnému činu, diagnostikovanú poruchu osobnosti, recidívu
a závažnosť trestnej činnosti menej priaznivou a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné.

S poukazom na tieto skutočnosti ani podľa názoru krajského súdu tak, ako to uzavrel aj súd prvého
stupňa, nie je možné dospieť k záveru, že odsúdený spĺňa podmienky, ktoré zákon pre možnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu vyžaduje, a preto považuje krajský súd rozhodnutie
okresného súdu, ktorým žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zamietol za správne.

Z uvedených dôvodov preto sťažnosť odsúdeného § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol ako
nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.