Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/135/2012 z 21. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. januára 2013, sp. zn. 14CoP/135/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6612214343.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/135/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6612214343.1 | 2013-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c847c864-0b73-4d0a-868a-bf7578aabec9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6612214343.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/135/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612214343
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6612214343.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová - predsedníčka
senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová - členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa
R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., W. XXXXX/XX, štátny občan SR, proti odporcovi B. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R., T. J./XX, štátny občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného sudu Lučenec zo dňa 26. 09. 2012 č.k. 10P/130/2012-33,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi
určenú rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/5/2008-22 zo dňa 25. 01. 2008 s účinnosťou od
01. 09. 2012. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku
prvostupňový súd uviedol, že na strane odporcu došlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle ust. §
78 ods. 1 zákona o rodine, keď v čase rozhodovania o určení vyživovacej povinnosti otca sa odporca
štúdiom pripravoval na budúce povolanie, dňa 19. 05. 2011 vykonal maturitnú skúšku na Y. P. v R., ďalším
štúdiom na vysokej škole sa na svoje budúce povolanie nepripravuje. Po ukončení stredoškolského
štúdia bol zamestnaný v spoločnosti K. B. T., v. o. s., A. v období od 25. 01. 2012 do 21. 02. 2012,
pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Od 01. 03. 2012 je vedený na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Lučenci v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V období od 01. 07. 2012 do 30. 11.
2012 vykonával absolventskú prax na Y. W., so sídlom R.. Prvostupňový súd poukázal na zistenie, že
z vyšetrenia ortopéda vyplýva, že nie je preňho vhodné zamestnanie s celodenným státím, nosením
ťažkých bremien a práce na nerovnom teréne. Prvostupňový súd dospel k záveru, že odporca nadobudol
schopnosť živiť sa sám po ukončení stredoškolského štúdia, keďže sa ďalším štúdiom nepripravuje na
budúce zamestnanie. V čase rozhodovania prvostupňového súdu vykonával absolventskú prax, čiže mal
pravidelný mesačný príjem vo výške 194,- Eur. Vyživovaciu povinnosť zrušil od 01. 09. 2012 s poukazom
na návrh navrhovateľa s tým, že súd je petitom návrhu na začatie konania viazaný, a preto neskúmal
podmienky trvania nároku na výživné pred 01. 09. 2012. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom
na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého by mal navrhovateľ právo na náhradu trov konania, pretože
náhradu si neuplatnil, rozhodol súd tak, že mu tieto nepriznal.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odporca v zákonom stanovene lehote odvolanie. Potvrdil,
že v roku 2011 ukončil štúdium na Y. P. v R., a tiež sa zamestnal ako skladník v K.. Pracovný pomer
bol skončený so zdravotných dôvodov v skúšobnej dobe, keďže pracovná záťaž bola pre jeho choré



nohy neznesiteľná a odrazilo sa to aj na zhoršení jeho zdravotného nálezu. Od tejto doby sa nedokázal
zamestnať, nenašiel si prácu a ani úradom práce mu nebolo ponúknuté žiadne pracovné miesto. Potvrdil
tiež vykonávanie absolventskej praxe na Y. W. v R.. Okrem príspevku z úradu práce za výkon tejto
absolventskej praxe nemal žiadny iný príjem a aj tento bol iba minimálny a dočasný. Napriek snahe
nájsť si vhodné pracovné miesto sa mu to nepodarilo. Je pravdou, že navrhovateľ mu po pojednávaní v
danej veci ponúkol prácu čašníka, vzhľadom na charakter ponúknutého pracovného miesta má obavy o
zhoršenie svojho pracovného stavu. Odmieta, že by sa práci vyhýbal. Domnieva sa, že súd nevyhodnotil
objektívne príjem odporcu, ktorý je iba dočasný, od 01. 12. 2012 je bez práce a bez príjmov, živí
ho matka, ktorej majetkové pomery tiež nie sú dostačujúce. Pokiaľ by navrhovateľ neplatil výživné,
nebude mať žiadne finančné prostriedky, bude musieť dať on návrh určenie výživného vo vzťahu k
navrhovateľovi. Bez týchto finančných prostriedkov sa ocitne v reálnej núdzi, keďže nie je schopný
zabezpečiť si finančné prostriedky na živobytie. Navrhuje zmeniť rozsudok prvostupňového súdu a návrh
navrhovateľa zamietnuť.

K odvolaniu odporcu zaslal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Uviedol, že na návrhu na zrušenie
výživného na plnoleté dieťa trvá. Odporca bol zamestnaný v K., túto prácu mu sprostredkoval
navrhovateľ. Už po 3 dňoch sa mal odporca vyjadriť tak, že to robiť nebude a jeho taká práca nebaví.
Netvrdí, že by nemal zdravotné problémy, ale bez toho, aby skúsil ponúkanú prácu tvrdí, že to nezvládne.
Navrhovateľ mu ponúkol prácu obsluhy v prevádzke, ktorá ma kapacitu 24 miest a v dnešnej dobe
zrejme nebude obsadená zákazníkmi po celú pracovnú dobu. Odporca by tak nemusel stáť na nohách
celú pracovnú dobu. V prípade jeho prístupu je to však bezpredmetné. Požiadal odporcu o spracovanie
grafického programu, ktorý navrhovateľ potrebuje k dekorovaniu skla, pomôcť spracúvať objednávky s
tým, že by mu za toto spracovanie platil. Nemal o to záujem. Odporca žije v spoločnej domácnosti s
matkou, ktorá kúpila v poslednom období osobné motorové vozidlo značnej ceny. Zakúpené je na úver.
Typ vozidla vyberali podľa odporcu, lebo on sa v inom voziť nebude. Navrhovateľ pritom matke odporcu
radil kúpiť si účelné auto a nie kupovať drahé auto. Pokiaľ odporca v odvolaní tvrdí, že pokiaľ mu otec
nebude platiť výživné, nebude mať žiadny príjem, navrhovateľ podotýka, že človek, ktorý nepracuje a
nikam nechodí, nepotrebuje približne 300,- Eur. Sám uvádza, že ho mrzí situácia a pokiaľ syn nezvláda
manuálnu prácu, mal možnosť študovať, a v tom prípade by bol jeho postoj iný. Človek, ktorý nezačne
pracovať, stratí pracovné návyky a pracovať už nebude. Je ochotný prispievať mu na vkladnú knižku a
poistku mesačne 100,- Eur do XX. roku života.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd s odkazom na vyššie uvedenú právnu úpravu uvádza, že sa stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje. Naviac odvolací súd uvádza:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jednou zo základných povinností rodičov k deťom, zaťažuje
oboch rodičov a vzniká od momentu narodenia dieťaťa. Trvá v zmysle zákonnej úpravy do času, kým
deti nie sú schopné živiť sa samé. Schopnosť samostatne sa živiť znamená sám z vlastných zdrojov
a vlastným pričinením zabezpečovať všetky potrebné životné náklady. Aj po dosiahnutí plnoletosti
maloletého, keď vzhľadom na svoje rozumové aj fyzické danosti by dospelé dieťa bolo schopné sa



živiť, akceptuje aplikačná prax štúdium ako trvalú prípravu na budúce zamestnanie, ako obdobie, počas
ktorého nie je schopné sa samé živiť. V danom prípade odporca, plnoleté dieťa navrhovateľa, ukončil
jednu z foriem štúdia získaním maturity a v ďalšom štúdiu nepokračoval a ako je zrejmé, ani pokračovať
nemieni. Sú preto uňho splnené všetky predpoklady preto, aby sa mohol zamestnať, a teda samostatne
sa živiť tak, ako to predpokladá zákon. Túto schopnosť preukázal okrem iného aj tým, že sa zamestnal,
aj keď táto práca, vzhľadom na zdravotné dôvody mu nevyhovovala a bol nútený ju ukončiť, a tiež
vykonávaním absolventskej praxe. Samotná skutočnosť, že vzhľadom na nepriaznivú situáciu na trhu
práce je odporca vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii nezamestnaných neznamená, že
by odporca nebol schopný sám sa živiť; to znamená vzhľadom na svoju fyzickú a duševnú vyspelosť,
dosiahnuté vzdelanie, osobnostné predpoklady by nebol schopný vlastným pričinením zabezpečiť si
uspokojenie všetkých relevantných potrieb.

V zmysle uvedeného rozhodol prvostupňový súd správne, keď dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k odporcovi zanikla a vyhovel jeho návrhu na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti. Preto s
poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil napadnutý rozsudok z jeho vecne správnych dôvodov,
za správne považuje odvolací súd aj právne posúdenie veci a v plnej miere sa stotožňuje aj s dôvodmi
napadnutého rozsudku.

V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom navrhovateľ, keďže v tomto štádiu konania mu žiadne
účelne vynaložené trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil, rozhodol odvolací súd tak, že mu náhradu týchto
trov nepriznal (§224 ods. 1, §142 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0:

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.