Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/2/2012 z 30. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2012, sp. zn. 14CoP/2/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111220539.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/2/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111220539.1 | 2012-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b86498f-3044-406e-baad-3e56f188e6ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111220539.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111220539.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej vo veci starostlivosti o maloleté deti D., M.
nar. X.XX.XXXX a I. nar. XX.X.XXXX, bytom u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v N. N., deti matky M. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. C. XX a otca M.
D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. N., H. X, t.č. bytom N. N., H. XXX, zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, so sídlom N. N., Z. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti,
o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.11.2011,
č.k. 32P 219/2011-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí D. M.
nar. X.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 1 800,- Sk na sumu 100,- Eur mesačne a maloletej I. nar.
XX.X.XXXX zo sumy 1 800,- Sk na sumu 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky počínajú dňom 1.9.2011. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 15.11.2011 na maloleté deti
D. M. nar. X.XX.XXXX vo výške 80,50 Eur súd povolil otcovi splácať v 40,- Eur mesačných splátkach
a na maloletú I. nar. XX.X.XXXX vo výške 80,50 Eur súd otcovi povolil splácať v 40,- Eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu
súdneho rozhodnutia o výživnom.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí. Žiadal zmeniť rozhodnutie
okresného súdu a uložiť mu povinnosť platiť na maloleté deti výživné a to u každého dieťaťa zvlášť
sumou 65,- Eur mesačne. Ďalej žiadal, aby zameškané výživné mu bolo povolené splácať v mesačných
splátkach vo výške 10,- Eur spolu s bežným výživným. V dôvodoch odvolania poukázal otec maloletých
detí na to, že okresný súd prihliadol okrem príjmu, ktorý u svojho zamestnávateľa dosahuje aj na
cestovné náhrady. Podľa jeho názoru nemal okresný súd na tieto náhrady prihliadať, lebo tieto
sú vyplácané na konkrétny účel. Náhrady, ktoré dostáva sú náhradami, ktoré súvisia s konkrétnou
pracovnou cestou. Pokiaľ by otec detí nebol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, nedostával by ani
tieto cestovné náhrady. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a preto výživné určené súdom prvého
stupňa je neprimerané. Taktiež pokiaľ bolo otcovi uložené, aby splácal zameškané výživné v splátkach
po 40,- Eur mesačne, tak tento postup súdu nepovažuje za správny, pretože takýmto spôsobom by
platil neprimerane vysokú sumu. Takúto sumu nie je otec schopný uhrádzať. Žiadal preto podanému
odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.



Opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení na odvolanie otca žiadal rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení na odvolanie otca taktiež žiadala rozhodnutie okresného
súdu potvrdiť ako vecne správne. Podľa jej názoru súd prihliada na všetky príjmy na strane povinného
rodiča, teda nielen na mzdu, ktorá mu je vyplácaná. Pokiaľ otec dieťaťa žiadal zvýšiť výživné na 65,-
Eur mesačne, tak oproti pôvodnému stavu išlo o zvýšenie len o 5,- Eur, čo je neporovnateľná suma s
tým, čo deti v súčasnosti potrebujú. Rozhodnutie okresného súdu preto považovala za vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd sa
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje.

V zmysle ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V tejto súvislosti
je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť tieto dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia správne okresný súd skúmal, či od poslednej úpravy
výživného nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o
výživnom pre maloleté deti.

Z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného na maloleté deti bola v rámci rozvodového
konania rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.5.2004 č.k. 18C 56/2004-20 vo výške
1 800,- Sk na každé dieťa zvlášť. V čase poslednej úpravy výživného otec bol nezamestnaný, poberal
dávky v nezamestnanosti vo výške 6 700,- Sk (224,40 Eur) a mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Matka maloletých detí bola na materskej dovolenke a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Maloletá
M. navštevovala materskú školu a maloletá I. bola v celodennej starostlivosti matky. Je nesporné,
že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 7 rokov. Za uvedenú dobu pomerne s
vekom maloletých detí sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou a výživou, ošatením, obutím,
zabezpečovaním školských, športových, kultúrnych potrieb a zdravotnej starostlivosti maloletých detí.
Bolo teda nesporné, že potreby maloletých detí sa podstatne zvýšili.

Od poslednej úpravy výživného však nastala zmena pomerov aj na strane rodičov maloletých detí.
Matka maloletých detí je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem predstavuje 754,78 Eur. Z potvrdenia
zamestnávateľa otca O. U. s.r.o. bolo zistené, že otec dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 612,94
Eur. Ako vodičovi kamiónovej dopravy sú mu vyplácané tiež diéty mesačne v priemere vo výške 712,-
Eur.



Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine)

Po preskúmaní veci krajský súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k názoru, že otec maloletých
detí zo svojho príjmu môže platiť na deti zvýšené výživné v sume 100,- Eur mesačne na každé dieťa
zvlášť počínajúc dňom 1.9.2011. Pri určovaní výživného okresný súd správne prihliadol nielen na
príjem otca, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa a počet vyživovacích povinností, ale aj na diéty,
ktoré otcovi maloleté deti prináležia ako vodičovi kamiónovej dopravy. Aj keď je nesporné, že účelom
diét poskytovaných otcovi zamestnávateľom je zabezpečenie jeho stravy, pokiaľ vykonáva prácu mimo
svojho trvalého bydliska, tak v konečnom dôsledku okresný súd správne aspoň čiastočne na tento príjem
zo strany otca prihliadol. Matka maloletých detí je tiež zamestnaná, avšak o maloleté deti sa osobne
stará. Popri zabezpečovaní potrieb rodiny zo svojho príjmu a svojej osobnej starostlivosti môže aj ona
čiastočne prispievať na výživu svojich detí a na celkové krytie ich potrieb. Krajský súd bol toho názoru,
že za daných okolností výživné určené súdom prvého stupňa pre maloleté deti je primerané ich veku a
potrebám a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, teda otca maloletých detí.

Za správne rozhodnutie okresného súdu považoval krajský súd toto aj v časti pokiaľ otcovi povolil zročné
výživné na maloleté deti splácať v splátkach po 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným. Takýmto
spôsobom budú môcť byť urýchlene zabezpečené potreby maloletých detí, ktoré vznikli s odôvodneným
nárokom na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Z uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a preto ho
v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.