Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/687/2015 z 31. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 31. mája 2016, sp. zn. 11Co/687/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2714204827.1 Krajský súd Trnava | 11Co/687/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2714204827.1 | 2016-05-31 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 42 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c50ab88-6606-48e1-9cec-991b63778776 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2714204827.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/687/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204827
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714204827.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, A., 2/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, A., obaja zastúpení splnomocnencom: ŘEHÁK &
TISOŇ spol. s r.o., so sídlom Komenského 437/62, Skalica proti odporkyni: L. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXXX/ XX, I., o neúčinnosť darovacej zmluvy, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Skalica z 10. marca 2015, č.k. 7C/136/2014-118 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 30.1.2014 medzi
Ing. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, A., občanom SR ako darcom na jednej strane a odporkyňou
L. B., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, I., občianka SR ako obdarovanou na druhej strane,
ktorou darca previedol na odporkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. A., obci A., zapísané
na Okresnom úrade Skalica, katastrálnom odbore na LV č. XXXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a
to parcely registra „C“ s parc. č. 1529 (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 469 m2, parc. č. 1530
(zastavané plochy a nádvoria) o výmere 29 m2, parc. č. 1531 (zastavané plochy a nádvoria) o výmere
13 m2, parc. č. 1532 (záhrady) o výmere 372 m2; rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený
na parcele č. 1529 je voči navrhovateľom 1/ a 2/ právne neúčinná. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom k rukám ich právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,26 eur a
náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, 2 O.z., § 142
ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného
dokazovania a hlavne z listinných dôkazov súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne,
lebo boli splnené všetky podmienky potrebné pre rozhodovanie o odporovateľnom právnom úkone. Súd
mal objektívne preukázané, že manžel odporkyne Ing. B. B. má stále vyživovaciu voči navrhovateľom
( svojim deťom). Navrhovatelia sa voči otcovi ako povinnému domáhajú v exekučnom konaní sp. zn.
EX 12/2013-9 zaplatenia nedoplatku na výživnom a platenia bežného výživného. K dňu 16.10.2013 /t.j.
čase začatie exekúcie/ mal Ing. B. B. voči navrhovateľom nedoplatok na výživnom v sume 2.257,26 eur
a neplatil ani súdom určené bežné výživné 132,78 eur mesačne. V čase vydania exekučného príkazu
exekútorom dňa 12.6.2014 ( EX 12/2013-9) na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti mal otec navrhovateľov už nedoplatok na výživnom v sume 3.319,50 eur. Ing. B.
B. je manželom odporkyne od 24.4.2013. Otec navrhovateľov prevzal dňa 08.01.2014 upovedomenie
o začatí exekúcie, v rámci ktorého ho exekútor vyzval nenakladať s svojim majetkom, špecifikoval
nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve (v k. ú. a obci A., zapísané na LV č. XXXXX, tak ako sú



špecifikované v petite tohto rozsudku). Následne dňa 22.1.2014 doručil exekútorovi námietky označené
ako „Bianco“ námietka a dňa 28.1.2014 ich doplnil ( námietky súd právoplatne zamietol). Darovacou
zmluvou zo dňa 30.1.2014 otec ako darca daroval do výlučného vlastníctva svojej manželke ( odporkyni )
ako obdarovanej všetky nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve nachádzajúce sa v k. ú. A., obci A.
zapísané na LV č. XXXXX, s ktorými mu exekútor zakázal nakladať. V darovacej zmluve nebolo zriadené
v jeho prospech žiadne vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v darovanom dome
či v záväzku obdarovanej postarať sa o neho v starobe, chorobe. Odporkyni sa exekútorovi podarilo
doručiť upovedomenie o začatí exekúcie ( zo dňa 16.10.2013) až dňa 13.6.2014. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že druhou stranou právneho úkonu je odporkyňa ako osoba blízka otcovi
navrhovateľov (§ 116 a 117 OZ), preto nie je preukázanie úmyslu dlžníka podmienkou odporovateľnosti.
V takomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a súd si z toho ustálil,
že úmysel otca navrhovateľov na ich ukrátenie bol. Súd pritom vychádzal i z časovej následnosti: že
prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 08.01.2014 , proti nemu podal námietky dňa 22.1.2014
a dňa 28.1.2014 a bez vyčkania na rozhodnutie o námietkach darovacou zmluvou zo dňa 30.1.2014
previedol svoj dom a ostatné pozemky na odporkyňu. Navrhovatelia odporovali právnemu úkonu, ktorý
dlžník (otec navrhovateľov) urobil v posledných troch rokoch. Súd mal objektívne preukázané, že dlžník
konal v úmysle ukrátiť navrhovateľov ako veriteľov pri prevode nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
blízkej osoby, manželky v podiele 1/1, lebo už v čase prevodu prebiehalo exekučné konanie. Súd
sa ďalej zaoberal otázkou, či sa majetok dlžníka zmenšil tak, že to ohrozilo uspokojenie pohľadávky.
Súd mal preukázané, že otec navrhovateľov nie je evidovaný ako zamestnanec , z čoho si ustálil,
že žiadny organizácia za neho nerealizuje odvody a teda nie je zamestnaný v riadnom pracovnom
pomere t.j. nepoberá pravidelný príjem. Súd mal lustráciou v katastri nehnuteľnosti preukázané, že
otec navrhovateľov nevlastní v súčasnosti žiadne nehnuteľnosti, ktoré by sa mohli speňažiť, použiť
na vyplatenie nedoplatku na výživnom. Otec vlastnil vo výlučnom vlastníctve len nehnuteľnosti, ktoré
daroval svojej manželke po tom, čo mu bolo od exekútora doručené upovedomenie o začatí exekúcie.
Súd je toho názoru, že odporkyňa ako blízka osoba otca navrhovateľov (jeho manžela) vedela či musela
vedieť pri náležitej starostlivosti o tom, že práve prijatím daru od svojho manžela dochádza k ukráteniu
navrhovateľov ako veriteľov, t.j. že jej manželovi nezostane žiadny majetok, aby z neho vyplatil jeho
nedoplatok na výživnom na deti a mohlo sa platiť mesačne bežné výživné. Súd pri skúmaní, či sa
majetok dlžníka následkom prevodu nehnuteľnosti na odporkyňu znížil vychádzal z premisy, že o
ekvivalentný právny úkon dlžníka (otca navrhovateľov) by išlo len vtedy, ak sa dlžníkovi ( otcovi
navrhovateľov) za darované nehnuteľnosti reálne dostala ich obvyklá rovnocenná náhrada vo forme
zriadenia v jeho prospech vecného bremena vo forme doživotného bývania v darovanom dome či
osobný záväzok odporkyne ho doopatrovať (Ro NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007 z 12.6.2008).Pri
rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
lebo navrhovatelia boli úspešní v celom rozsahu. Právny zástupca navrhovateľov si uplatnil iné trovy
konania za súdny poplatok 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 368,26 eur vrátane 20% DPH
vychádzajúc správne pri zastupovaní dvoch osôb ( §13 ods. 2 cit. vyhlášky) z odmeny za jeden úkon
právnej služby v sume 92,80 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú správne z: 1/ 2 úkony právnej
služby á 92,80 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní 18.12.2014) + 1 x 96,81 eur
(účasť na pojednávaní 10.3.2015), 2/ v roku 2014: 2 x z režijného paušálu á 8,04 eur + v roku 2015: 1
režijný paušál x 8,39 eur; 3/ 20% DPH zo súčtu súd z bodov 1/,2/, t.j. 20% z 306,88 eur = 61,38 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala,
aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, keď
považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
obsahujúci právne vady, najmä porušenie jej práva konať pred súdom. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol,
že dňa 18.12.2014 pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Odporkyňa uviedla, že z
pojednávania konaného dňa 18.12.2014 sa ospravedlnila z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti
a teda pojednávania sa nezúčastnila z dôležitého dôvodu, ktorým bola jej práceneschopnosť a zlý
zdravotný stav. Súd konštatoval, že uvedené dôležitým dôvodom nie je a navyše vyjadril záver, s ktorým
nesúhlasí, že mala od 10,00 hod. do 12,00 hod. vychádzky a preto sa mohla pojednávania zúčastniť.
Odporkyňa uviedla, že si nevie predstaviť, ako mohla byť o 10,00 hod. súčasne doma aj na pojednávaní
a navyše vychádzky slúžia pre zdravotnú rekonvalescenciu, teda sú nevyhnutné pre samotný liečebný
proces. Z dôvodu, že súd nesprávne považoval jej vychádzky nariadené lekárom v jej liečebnom procese
za možnosť zúčastniť sa pojednávania a najmä preto, že jej PN a zdravotný stav nepovažoval súd
za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a pojednával v jej neprítomnosti má za to, že porušil jej
ústavné právo a to právo občana konať pred súdom. Súd rozhodol de facto rozsudkom pre zmeškanie,



hoci to nie je priamo v rozhodnutí uvedené, je zrejmé, že súd rozhodol počas jej neprítomnosti a v
rozpore s ustanovením § 153b O.s.p. Ďalej odvolateľka uviedla, že súd neskúmal, v akej výške je dlh
a akým spôsobom sa mení. Uviedla, že Ing. B. uhradil cca 1.000,- eur z dlhu na výživnom a je teda
zrejmé, že má snahu uhradiť svoj dlh. Preto je záver súdu o snahe Ing. B. vyhnúť sa plateniu výživného
nesprávny. Ak by Ing. B. mal v záujme vyhnúť sa plateniu svojho dlhu, potom by ho vôbec neplatil.

Navrhovatelia 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k odvolaniu odporkyne písomné vyjadrenie nezaslali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorým je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.), dospel k
záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok je vecne správny a preto je potrebné
ho v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdiť.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa
domáhajú určenia, že darovacia zmluva uzavretá dňa 30.1.2014 medzi Ing. B. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XX, A., občanom SR ako darcom na jednej strane a odporkyňou L. B., rod. I. , nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXXX/XX, I., občianka SR ako obdarovanou na druhej strane, ktorou darca previedol na
odporkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. A., obci A., zapísané na Okresnom úrade Skalica,
katastrálnom odbore na LV č. XXXXX v spoluvlastníckom podiely 1/1 a to parcely registra „C“ s parc. č.
1529 (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 469 m2, parc. č. 1530 (zastavané plochy a nádvoria) o
výmere 29 m2, parc. č. 1531 (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 13 m2, parc. č. 1532 (záhrady)
o výmere 372 m2; rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. 1529 je voči
navrhovateľom 1/ a 2/ právne neúčinná a v závislom výroku o náhrade trov konania.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrh navrhovateľov 1/ a 2/ vyhovené, v závislom výroku o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľov - ohľadne určenia
neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 30.1.2014, keď prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie danej veci a zároveň jeho výsledky i správnym
spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd zdieľa i právne
závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto i
správnym spôsobom vyložil a aplikoval, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty odporkyne nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvého stupňa sa žiada dodať už iba nasledovné.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Právo odporovať právnym úkonom sa uplatňuje
žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v
zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť
charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho,
čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo
na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho
úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal
odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k
zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt ( t. j. na odporcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu ) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u odporcu,
priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu



prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal odporca z odporovateľného právneho
úkonu. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s §
42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu,
môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu ( a teda možnosť
veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady ), nastať až
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Otázka, či dlžníkov právny úkon
ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou. V prejednávanej veci ide o
úkon medzi blízkymi osobami a v takomto prípade sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá ako vyplýva aj
z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999, sp. zn. 3Cdo/102/1999 (R44/2001) zákonnému
pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené, je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade súd prvého stupňa
vykonaným dokazovaním precízne rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu dostatočne vyhodnotil skutkový
stav a odôvodnil svoje rozhodnutie vysporiadajúc sa so všetkými aspektami tvrdených skutočností a s
jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.
Súd prvého stupňa je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnom
nároku navrhovateľov, keď mal súd preukázané, že odporovateľným úkonom - darovacou zmluvou,
došlo k ukráteniu navrhovateľov. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú
pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odporkyňa v odvolaní
neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložila ďalšie nové dôkazy, ktoré by neboli zistené
a vyhodnotené prvostupňovým súdom.
Súd prvého stupňa sa správne v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré
sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Prvostupňový
súd správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel, ak mal za preukázané, že darca Ing. B. ( otec
navrhovateľov) uzavretím darovacej zmluvy s odporkyňou, týmto navrhovateľov ukrátil, keď darca
vzhľadom na to, že nemal iný hodnotnejší majetok a tento hodnotnejší majetok, ktorý mal a z ktorého
by mohol uspokojiť pohľadávku navrhovateľov previedol darovacou zmluvou na odporkyňu (manželku).
Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou odporkyne a to, že postupom súdu jej bolo odňaté právo
konať pred súdom, nakoľko na určený termín pojednávania dňa 18.12.2014 zaslala súdu ospravedlnenie
z neúčasti na tomto pojednávaní a to z dôvodu jej práceneschopnosti, avšak súd prvého stupňa aj
napriek tejto skutočnosti vo veci pojednával a konal.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa určil termín pojednávania na deň 18.12.2014 o 10,00
hod., ktorý termín pojednávania bol určený vyhlásením uznesenia na pojednávaní dňa 20.11.2014,
ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. Navrhovateľom 1/ a 2/ bol oznámený termín pojednávania
prostredníctvom pošty dňa 21.11.2014 a odporkyni bol oznámený termín pojednávania prostredníctvom
pošty dňa 22.11.2014. Dňa 18.12.2014 o 8 hod. 20 min. bolo do podateľne Okresného súdu Skalica
osobne odovzdané podanie odporkyne, v ktorom uvádza, že týmto žiada o ospravedlnenie jej neúčasti
z dôvodov PN a ako prílohu zaslala fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa
18.11.2014, z ktorej vyplýva, že je práceneschopná od 18.11.2014 a odo dňa 12.12.2014 má povolené
vychádzky od 10,00 hod. do 12,00 hod. a od 14,00 hod. do 16,00 hod. Z oznámenia praktického lekára
pre dospelých MUDr. A. A. zo dňa 21.11.2014 vyplýva, že predpoklad trvania práceneschopnosti u
odporkyne, ktorá bola vystavená dňa 18.11.2014 je 10 až 14 dní. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
18.12.2014 vyplýva, že pojednávania sa nezúčastnili navrhovatelia 1/ a 2/ a pojednávania sa taktiež
nezúčastnila odporkyňa, keď prítomný v pojednávacej miestnosti bol len právny zástupca navrhovateľov
1/ a 2/. Súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že bude konať v neprítomnosti odporkyne podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že súd dal účastníkom konania poučenie v
zmysle ustanovenia § 15a, § 118 ods. 1 O.s.p. s tým, že oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v
spisovom materiáli a taktiež v prejednávanej veci sa vyjadril právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/. Zo
zápisnice okrem iného ďalej vyplýva, že na tomto pojednávaní nebol vyhlásený rozsudok vo veci samej,
keď pojednávanie bolo odročené na deň 10.03.2015 s tým, že bude volaná odporkyňa a zároveň bude
vyzvaná, aby súdu v lehote 10 dní k číslu konania uviedla, či súhlasí s tým, aby súd vykonal jej výsluch
v jej domácom prostredí ktorúkoľvek stredu od 10.01.2015 za účasti ostatných účastníkov konania v



prípade, ak bude mať naďalej zdravotné problémy. Ďalej súd prvého stupňa oznámil odporkyni, že
nebude akceptovať jej ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti, pokiaľ nebudú koncipované podľa
ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p., o čom bola poučená v rámci poučenia, ktoré jej bolo doručené spolu
s návrhom a ďalej jej bude zaslaná zápisnica z pojednávania zo dňa 18.12.2014 s tým, že ak považuje
za potrebné, aby sa vyjadrila k samotnému návrhu, keďže v rámci jedného z ospravedlnení uvádzala,
že sa písomne vyjadrí, ale doposiaľ tak neučinila.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvého stupňa
nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu, v zmysle ktorého by došlo k odňatiu práva odporkyne
konať pred súdom a teda práva zúčastniť sa pojednávania uvádzať svoje tvrdenia, nakoľko aj keď dňa
18.12.2014 bola práceneschopná a súdu zaslala ospravedlnenie, nepožiadala zároveň o odročenie
pojednávania a to aj napriek poučeniu súdu prvého stupňa, ktoré jej bolo doručené spolu s návrhom
dňa 07.11.2014, kde v bode 3/ poučenia sa uvádza, že ak žiada o odročenie pojednávania, musí
oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania a to bez zbytočného odkladu. Ďalej z poučenia vyplýva, že
žiadosť o odročenie pojednávania musí obsahovať najmä dôvod, pre ktorý žiada odročiť pojednávanie,
deň, keď sa dozvedela o dôvode odročenia pojednávania a oznámenie elektronickej adresy, telefónu
alebo telefaxu, na ktoré jej súd oznámi, ako jej žiadosť o odročenie pojednávania posúdil. Ďalej je tam
uvedené aj poučenie, že v prípade, ak je dôvodom na odročenie pojednávania jej zdravotný stav, žiadosť
o odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav
neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť
pojednávania. Ďalej v tomto poučení je uvedené, že v prípade, ak sa nedostaví na pojednávanie, na
ktoré bola riadne predvolaná a nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v jej neprítomnosti.

Z uvedeného je tak zrejmé, že súd prvého stupňa odporkyňu riadne poučil o tom, ako má požiadať súd o
odročenie pojednávania a teda čo musí byť splnené, aby súd pojednávanie z vážnych dôvodov odročil.
Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, keď súd odporkyňu riadne o týchto procesných právach
poučil, odporkyňa síce svoju neúčasť na pojednávaní dňa 18.12.2014 riadne ospravedlnila, avšak o
odročenie pojednávania súd nežiadala.

Na základe uvedeného tak súd prvého stupňa za danej procesnej situácie mohol na tomto pojednávaní
konať aj v neprítomnosti odporkyne a teda zo strany prvostupňového súdu nedošlo k žiadnemu
procesnému pochybeniu, ktorým by došlo odňatiu práva odporkyne konať pred súdom.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky odporkyne a teda, že Ing. B. zaplatil na predmetnom svojom dlhu
sumu 1.000,- eur a teda z jeho konania nie je zrejmé, že by nemal snahu plniť svoj dlh voči navrhovateľom
1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka odporkyne nie je dôvodná.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odporkyňa (obdarovaná) v prejednávanej veci žiadnym
spôsobom nepreukázala, že ku dňu uzavretia darovacej zmluvy s darcom - Ing. B. B. t.j. ku dňu
05.03.2014, darca - Ing. B. B. nemal voči navrhovateľom žiadnu vymáhateľnú pohľadávku a teda že by
z jeho strany došlo k zaplateniu celého dlhu, keď dňa 12.06.2014 vydal súdny exekútor JUDr. Ernest
Polák exekučný príkaz pod č.k. Ex 12/2013-9 na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného
práva na predmetné nehnuteľnosti. Aj keď odporkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že Ing. B. B. má
záujem splácať svoj dlh, keď údajne uhradil sumu 1.000,- eur, odvolací súd uvádza, že v danom prípade
je potrebné skúmať to, či ku dňu uzavretia predmetnej darovacej zmluvy predmetný dlh vo vzťahu k
navrhovateľom 1/ a 2/ existoval, ďalej či si odporkyňa bola vedomá, že Ing. B. B. ako osoba blízka - jej
manžel jej daruje nehnuteľnosti a to aj napriek skutočnosti, že má voči navrhovateľom 1/ a 2/ - svojim
deťom dlh na výživnom v celkovej výške cca 3.000,- eur. Odvolací súd v tejto súvislosti len poznamenáva,
že odporkyňa svoje tvrdenie o tom, že Ing. B. B. zaplatil na predmetnom dlhu sumu 1.000,- eur žiadnym
spôsobom v tomto odvolacom konaní nepreukázala a ňou uvádzané skutočnosti tak ostali len v rovine
tvrdení.

Odvolací súd stotožňujúc sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením
v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a s poukazom na ods.
2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodnil skonštatovaním
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.



O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným navrhovateľom náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.