Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/29/2015 z 29. 3. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2016, sp. zn. 10So/29/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8013200745.1 Najvyšší súd | 10So/29/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:8013200745.1 | 2016-03-29 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24d77848-6a9f-405b-b015-24792693c9d1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200745.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200745
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8013200745.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., zastúpeného
JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Kapušany, Záhradná 19/468, proti žalovanej Sociálnej
poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 65 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 29604-5/2013-BA zo dňa 19. júla 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 3S/70/2013-40 zo dňa11. septembra 2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/70/2013-40 zo dňa11.
septembra 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/70/2013-68 zo dňa 5. februára 2015 z r u
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovanej č. 29604-5/2013-BA zo dňa 19. júla 2012. Žalovaná týmto rozhodnutím
rozhodujúc o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 03.04.2013
č. 9947-5/2013-PO odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Išlo o rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na úrazový príplatok v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 18.03.1996 z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 85 zákona č.
461/2003 Z. z.

Pri rozhodovaní vychádzal krajský súd z obsahu pripojených administratívnych spisov, z ktorých zistil,
že žalobca utrpel dňa 18.03.1996 pracovný úraz a ku dňu doručenia žiadosti o úrazový príplatok
(18.12.2012) bol zamestnancom. V oznámení o úraze zo dňa 10.12.1996 v časti „diagnóza vlastného
zranenia“ je uvedené, že v dôsledku pracovného úrazu ide u žalobcu... „o poúrazovú herniáciu diskov
L4-L5, L5-S1 vpravo, podvrtnutie bedrovej chrbtice.“ Z dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti
vyhotoveného ošetrujúcou lekárkou vyplýva, že dôvodom dočasnej práceneschopnosti bola diagnóza
M54 dolzalgia (bolesť chrbtice). Podľa vyjadrenia posudkovej lekárky zo dňa 12.03.2013 dočasná
pracovná neschopnosť žalobcu od 28.2.2012 pre vertebrogénne ťažkosti - „nie je jednoznačne v
súvislosti s pracovným úrazom zo dna 18.03.1996...“. Podľa zdravotnej dokumentácie mal žalobca
vertebrogénne ťažkosti aj v roku 1984, 1987 a v roku 1999, t. j. pred, počas a po pracovnom úraze.
Po pracovnom úraze sa stav žalobcu stabilizoval, naďalej pracoval v rovnakom pracovnom zaradení. V
roku 2000 bol operovaný pre zhoršenie zdravotného stavu, následne došlo k zhoršeniu anatomických
pomerov na medzistavcových platničkách aj vo vyšších úsekoch driekovej chrbtice, k posunom platničky
aj v predmetných úsekoch do opačnej strany prípadne do oboch strán s premenlivým klinickým
neurologickým obrazom a k degeneratívnym zmenám a bolestivosti v krčnom úseku chrbtice aj iných
častí tela (pravý ramenný kĺb). Ani odborná lekárka z oddelenia pracovného lekárstva, ani odborný lekár
pre traumatológiu sa nevedeli vyjadriť s určitou presnosťou, či táto DPN je v súvislosti s pracovným
úrazom. Posudková lekárka preto neodporučila uznať posudzovaného od 28.02.2012 za dočasne



práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.03.1996 a neodporučila mu priznať úrazový
príplatok.
Keďže nebola jednoznačne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom žalobcu
a jeho dočasnou práceneschopnosťou od 28.02.2012, súd považoval preskúmavané rozhodnutie za
zákonné s tým, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu aj v dôsledku pracovného úrazu z roku 1996
nie je dôkazom o tom, že medzi pracovným úrazom a dočasnou práceneschopnosťou žalobcu je priama
príčinná súvislosť.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal záver súdu, že nebola
jednoznačne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom žalobcu a jeho dočasnou
práceneschopnosťou od 28.02.2012. Nebolo sporné, že pri pracovnom úraze u neho došlo k poškodeniu
diskov L4-L5, L5-S1 vpravo, podvrtnutie bedrovej chrbtice; jeho diagnóza pri DPN z 28.02.2012 M54
- dolzalgia (bolesť chrbtice) je všeobecná, t. j. neuvádza konkrétne, o ktorý úsek chrbtice sa jedná a
nekonkretizoval to ani žalovaný, ani súd. Žalobca má za to, že bez tohto určenia nie je možné určiť, či
diagnóza, ktorá bola dôvodom PN z 28.02.2012, je alebo nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.
Žalovaný ani súd sa touto otázkou nezaoberali, ale riešili celkový zdravotný stav žalobcu, pričom dospeli
k logickému záveru, že jeho celkový zdravotný stav nie je v priamej príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom (ani nemôže byť). Rozhodnutie súdu preto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, resp. súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, preto je aj jeho rozhodnutie nesprávne.

Dôvodom pracovnej neschopnosti žalobcu od 28.02.2012 bola bolesť diskov L4-L5 a L5-S1, pričom tak
žalovaný, ako aj súd vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že hernia diskov L4-L5 a L5-S1 je v súvislosti
s pracovným úrazom. Nesúhlasí s názorom súdu, že protrúzia disku L3-4 nemá súvislosť s pracovným
úrazom; vážne zdravotné problémy žalobcu začali až pracovným úrazom, bez ktorého by následne
nemal problémy s krčnou chrbticou, resp. ramenom. Samozrejme, že k ich vzniku prispeli aj iné príčiny,
ale primárnou a priamou a hlavnou príčinou je pracovný uraz. Súd, resp. žalovaný mal v konaní skúmať,
čo je hlavnou príčinou ochorenia, ktoré je dôvodom PN a nie skúmať, či sa na ochorení, ktoré bolo
dôvodom PN nepodieľajú aj iné príčiny. Neexistuje ochorenie, ktoré by malo iba jednu príčinu, každé
ochorenie má však hlavnú príčinu a rozhodujúcou príčinou protrúzie disku L3-4 (krčná chrbtica), resp.
problémov s ramenom žalobcu je predmetný pracovný úraz.

Súd a žalovaný dokazovanie zamerali na zodpovedanie otázky, či jedinou príčinou PN bol pracovný
uraz. Celkom logicky a správne zistili, že PN žalobcu má okrem hlavnej príčiny, ktorou je pracovný úraz,
aj iné, hoci podružné príčiny a tak prišli k záveru, že medzi PN a pracovným úrazom nie je priama
príčinná súvislosť. Tento záver považuje za nesprávny, pretože podľa jeho názoru pre rozhodnutie
je podstatné, čo je hlavnou príčinou PN a či tou hlavnou príčinou (nie jedinou) je pracovný úraz.
Namietal konštatovanie súdu, že „podľa zdravotnej dokumentácie mal žalobca vertebrogénne ťažkosti
aj v roku 1984,1987 a v roku 1999, t. j. pred, počas a po pracovnom úraze“, pri ktorom účelovo vynechal
dôvod problémov - prechladnutie. Vážne problémy s chrbticou nastali u žalobcu až po pracovnom
úraze, dovtedy išlo o bežné problémy s prechladnutými krížami. Ak by mal žalobca vážne problémy
s chrbticou už pred 18.03.1996, nebol by žalovaný kvalifikoval túto udalosť ako pracovný úraz, kedy
ide o jednorazovú udalosť, ktorá spôsobí relevantné zhoršenie zdravotného stavu poškodeného, a nie
postupné zhoršovanie zlého zdravotného stavu. Namietal tiež úvahy súdu v rovine teoretickej, pretože
súd má rozhodovať na základe faktov a dôkazov. Aby bolo rozhodnutie súdu hodnoverné, musí v ňom
byť jasne pomenovaná a preukázaná hlavná príčina, ktorá spôsobila ochorenie, pre ktoré je žalobca
PN (§ 85). Ak to je pracovný úraz, súd žalobe vyhovie, ak nie, žalobu zamietne. Rovnako úvahu súdu,
že nemožno vylúčiť ani účel z využitia dávok sociálneho a úrazového poistenia, považuje žalobca za
nepodloženú a navyše urážlivú špekuláciu. Vytýkal tiež súdu, že sa nezaoberal lekárskou správou MUDr.
W. Z. zo dňa 24.01.2013, v ktorej je uvedené, že na súčasnej zmene zdravotného stavu sa podieľajú aj
ťažkosti, ktoré súvisia s úrazom chrbtice z roku 1996.

Napokon namietal, že samotné odôvodnenie rozsudku je nezrozumiteľné a nejasné, súd prakticky opísal
odôvodnenie žalovaného a použil ho na obhajobu rozhodnutia žalovaného. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd buď rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho v celom rozsahu



zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za
celé konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s právnym názorom krajského súdu, ako je
uvedený v odôvodnení jeho rozhodnutia. Odvolanie žalobcu považuje za neopodstatnené; v danom
prípade u žalobcu sa nejednalo o typický pracovný úraz, išlo o vypnutie síl. Zo zdravotnej dokumentácie
žalobcu je zrejmé, že sa ešte pred vznikom pracovného úrazu liečil na bolesti chrbtice. Po pracovnom
úraze bol žalobca dňa 20. marca 1996 prijatý na Neurologické oddelenie v Prešove, kde bol liečený až
do 19. apríla 1996, pričom došlo ku klinickému zlepšeniu, bez porúch sfinkterov, bez porúch citlivostí,
reflexy na DK boli výbavné - nebola preto potrebná neurochirurgická intervencia. Žalobca nezmenil
spôsob práce, naďalej pracoval v chladnom prostredí a pri ležaní pod motorovými vozidlami u neho
neustále dochádzalo k nachladnutiu a preťaženiu jeho chrbtice. Žalovaná zotrváva na vyjadrení k žalobe
a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne
vyhlásil rozhodnutie dňa 11.09.2014.

Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup
nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené dňa 30.03.2016.

Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný
za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného
predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Ako vyplýva z obsahu spisov, navrhovateľ utrpel bola dňa 18.03.1996 pracovný úraz - podľa oznámenia
o úraze išlo o mediálnu herniaciu diskov L4- a L5-S1 vpravo s tlakom na pr. miešny koreň s
predpokladaným časom liečenia 6 až 10 mesiacov. Dňa 28.02.2012 bol navrhovateľ uznaný za dočasne
práceneschopného, pričom požiadal o priznanie úrazového príplatku v zmysle cit. § 85 zákona č.
461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím z 03.04.2013 žalobcovi nepriznala
nárok na úrazový príplatok počas DPN odo dňa 28. februára 2012 z titulu pracovného úrazu zo dňa
18. marca 1996 a žalovaná jeho odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdila. V konaní bolo sporné, či medzi dočasnou pracovnou neschopnosťou žalobcu od 28.02.2012 a
pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 18.03.1996 bola priama súvislosť, ako to predpokladá ustanovenie
§ 85 zákona.

Žalovaná pri svojom zamietajúcom rozhodnutí vychádzala zo stanoviska posudkového lekára pobočky
zo dňa 12.03.2013, v ktorom uviedol, že DPN žalobcu od 28.02.2013 „pre vertebrogénne ťažkosti nie je
jednoznačne v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 18.03.1996“. Posudkový lekár zotrval na svojom
stanovisku aj po podaní opravného prostriedku, preto bola vec postúpená na posúdenie posudkovému
lekárovi ústredia, ktorý vo svojom vyjadrení o. i. uviedol, že u žalobcu došlo aj k degeneratívnym zmenám
a bolestivosti v krčnom úseku chrbtice a napokon aj v iných častiach tela, napr. pravého ramenného kĺbu
s poškodením šliach a šľachových úponov a svalov ramena, „čo bolo dôvodom DPN poškodeného“. Ani
odborná lekárka z oddelenia pracovného lekárstva a ani odborný lekár pre traumatológiu sa nevedeli s
určitosťou vyjadriť, či táto DPN je v súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Podľa dokladu o DPN,
ktorý vyhotovila ošetrujúca lekárka žalobcu MUDr. L. C., dôvodom DPN bola diagnóza M54 - dolzalgia



(bolesť chrbtice), podľa žalovanej „všeobecné ochorenie, ktoré nie je v príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom poškodeného, ktorý utrpel dňa 18. marca 1996“.

Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, lebo v konaní bolo potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi
konkrétnym ochorením, ktoré bolo hlavným dôvodom DPN a pracovným úrazom, a nie riešiť celkový
zdravotný stav žalobcu a genézu všetkých jeho zdravotných problémov. Žalobca v celom konaní tvrdil, že
hlavnou príčinou jeho DPN bola bolesť diskov L4-L5 a L5-S1, preto treba predovšetkým overiť pravdivosť
tohto tvrdenia.

Nie je možné posúdiť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej bez toho, aby ošetrujúca
lekárka upresnila dôvod DPN a konkretizovala, ktorej časti chrbtice sa dolzalgia týkala. Až následne bude
môcť posudkový lekár žalovanej posúdiť súvislosť s pracovným úrazom žalobcu, pričom sa bude musieť
vysporiadať aj s dôkazmi, ktoré na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalobca (napr. aj lekárskou
správou MUDr. W. Z. zo dňa 24.01.2013, v ktorej je uvedené, že na súčasnej zmene zdravotného stavu
sa podieľajú aj ťažkosti, ktoré súvisia s úrazom chrbtice z roku 1996).

Odvolací súd a súdy vôbec nemajú dostatok odborných vedomostí na posúdenie otázok medicínskeho
charakteru, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p.) s tým, aby zabezpečil
doplnenie dokazovania naznačeným smerom. Až po vykonanom doplňujúcom dokazovaní bude možné
o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia znovu rozhodnúť.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.