Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cbi/1/2019 z 26. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. júna 2019, sp. zn. 43Cbi/1/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200056.7 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cbi/1/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200056.7 | 2019-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 397 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3ba0bbc-d265-4e29-ad5f-b145baa984ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200056.7 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cbi/1/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200056
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200056.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej,
PhD., členov senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu STAVEBNO-
SERVISNÝ PODNIK a.s., „v konkurze", so sídlom Bánovská cesta 6, 010 01 Žilina, IČO: 31 562 922,
právne zast. JUDr. Michaela Poláčková, LL. M. advokátka so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca proti
žalovanému 1/ N.. P. L., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., žalovanému 2/ Y.. T. I.,
advokát so sídlom J. W. XXE, XXX XX Z., právne zastúpeného spoločnosťou BAKO JANČIAR LEVRINC
- advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842 a žalovanému 3/ Y.. T. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. I. XXX, XXX XX W. I., v pôvodnom konaní označený ako advokát so sídlom
Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, právne zast. Advokátska kancelária ICTUS s.r.o., so sídlom
Murgašova 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 191 o obnovu konania vedeného Krajským súdom
v Banskej Bystrici pod sp.zn. 52Cbi/32/2009 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ zamieta.

II. Žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ priznáva nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným dňa 22.10.2018 v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp.zn. 52Cbi/32/2009, ktorý podateľňa súdu zaevidovala dňa 23.10.2018, domáhal obnovy
konania vedeného v prvej inštancii Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 52Cbi/32/2009
a v odvolacom konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Obo/2/2015,
5Obo/16/2015 (ďalej aj „pôvodné konanie“). Pôvodné konanie bolo ku dňu podania žaloby o obnovu
konania právoplatne skončené zamietnutím žaloby a priznaním nároku žalovaným 1/, 2/ a 3/ na náhradu
trov konania.

2. Žalobca uviedol, že v právoplatne skončenej veci išlo o uplatnenú náhradu škody žalobcu vo výške
33.193,91 Eur s prísl. (pôvodne 1.000.000,- Sk), ktorú spôsobili žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako správcovia
konkurznej podstaty žalobcu a žalovaný 3/ ako ich advokát v súdnom spore vedenom Okresným súdom
Čadca pod sp.zn. 4Cb/25/2007 a Krajským súdom Žilina pod sp.zn. 13Cob/331/2008 (ďalej aj „základný
spor“). Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie a odvolací súd vec prejednali na základe skutkových
tvrdení a dôkazov žalobcu o tom, že žalovaní v základnom spore nevynaložili odbornú starostlivosť
ani tzv. povinnosť všeobecnej prevencie, keď podanú žalobu s uplatnenou premlčanou pohľadávkou,
za ktorú bol z majetku žalobcu zaplatený súdny poplatok 1.000.000,- Sk nevzali späť pred prvým
pojednávaním, hoci protistrana uplatnila námietku premlčania, ktorú žalovaní nijako nerozporovali,
pričom na túto námietku bol základný spor skončený právoplatným zamietnutím žaloby a prehrou
žalovaných. Žalobca sa k zamietavému rozhodnutiu v pôvodnom spore vyjadril v tom zmysle, že



zamietnutie žaloby navodilo stav, v ktorom nebol chránený žalobca ako poškodený, ale boli chránení
žalovaní ako škodcovia na jeho majetku, a to na základe súdnych rozhodnutí, ktoré nevychádzali z
relevantného práva a nepresvedčivo upustili od hodnotového predpokladu a legitímneho cieľa žaloby.

3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že po právoplatnom skončení pôvodného konania Krajský súd v
Banskej Bystrici v konkurznom konaní vedenom na žalobcu pod sp.zn. 51-24K/312/1998 vydal nové
rozhodnutie, ktoré otvorilo otázku porušenia odbornej starostlivosti žalovanými v novej skutkovej a
právnej rovine, ktorá môže privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci, čo žalobcu viedlo k
podaniu žaloby na obnovu konania.

4. Včasnosť podania žaloby na obnovu konania odôvodnil žalobca tým, že ju podal v zákonnej 3-
mesačnej lehote, odkedy sa mohol dozvedieť o novom rozhodnutí, počítanej od dňa 23.07.2018, v
ktorom bolo nové rozhodnutie vydané a zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Zároveň ju podal v zákonnej 3-mesačnej lehote, odkedy sa dozvedel o novom rozhodnutí počítanej
odo dňa 26.07.2018, kedy žalobca nahliadnutím do konkurzného spisu po prvýkrát zistil, že nové
rozhodnutie bolo vydané a zverejnené. Upozornil, že počítanie lehoty s prihliadnutím na doručovanie
nového rozhodnutia žalobcovi nie je možné, pretože nové rozhodnutie žalobcovi nebolo doručované.
Žalobca zároveň odôvodnil, že žalobu na obnovu konania podáva v zákonnej 3-ročnej lehote počítanej
od 18.04.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
22.09.2014 sp.zn. 52Cbi/32/2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
09.02.2017 sp.zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015, ktorým sa právoplatne skončilo pôvodné konanie v tejto
veci.

5. Prípustnosť žaloby na obnovu konania odôvodnil žalobca tým, že existuje nové rozhodnutie týkajúce
sa strán a predmetu prvoinštančného konania a odvolacieho konania, ktoré žalobca bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci v zmysle
§ 397 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). V zmysle nového rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24K/312/1998 zo dňa 23.07.2018 bol Ing. Štefan Paľo ako žalovaný
1/ zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu, nakoľko nové rozhodnutie bolo vydané v
čase po právoplatnom skončení pôvodného konania po cca 15 mesiacoch počítaných od 18.04.2007
do 23.07.2018, pre žalobcu bolo objektívne nemožné navrhnúť, aby súd v pôvodnom konaní vykonal
dôkaz novým rozhodnutím, a to jednoducho preto, že nové rozhodnutie neexistovalo v čase pôvodného
konania. Žalobca zdôraznil, že nové rozhodnutie tak nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.
To isté platí aj pre súd, ktorý objektívne nemohol na nové rozhodnutie prihliadnuť a vykonať ho ako
dôkaz v pôvodnom konaní, a to ani z úradnej vedomosti vyplývajúcej z toho, že v oboch prípadoch súd
konal tou istou samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou.

6. Žalobca uviedol, že nakoľko sú v novom rozhodnutí uvedené dôvody zbavenia žalovaného 1/ funkcie
správcu konkurznej podstaty žalobcu, ktoré pokrývajú celé obdobie výkonu jeho správy (od 24.08.2004
do 23.07.2018), pričom v novom rozhodnutí je výslovne uvedené, že zbavením funkcie Ing. H. nezaniká
jeho zodpovednosť za činnosť počas výkonu funkcie, podľa žalobcu majú dôvody zbavenia N.. L. dopad
aj na skutkovú a právnu stránku pôvodného konania. Právna otázka, kedy táto zodpovednosť vzniká už
bola zodpovedaná na úrovni zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
tak, že táto zodpovednosť vzniká okamihom ustanovenia do funkcie správcu konkurznej podstaty a u
žalovaného 1/ je vzhľadom na ďalej uvedené dôvody plne daná.

7. Podľa žalobcu dôvody vydania nového rozhodnutia konkurzného súdu, ktorým bol žalovaný 1/
zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu spočívali v tom, že žalovaný 1/ nikdy nebol
zapísaný v zozname správcov konkurzných podstát ako správca konkurznej podstaty. Ako správcu ho
neviedol ani Krajský súd v Banskej Bystrici, ani Ministerstvo spravodlivosti SR. Ing. K. bol vždy vedený
iba ako osobitný správca, ktorého zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj ZKV) zmocňoval
len na pomoc správcovi podľa § 9 ZKV. Žalovaný 1/ ako zapísaný osobitný správca teda mal a mohol
vykonávať len funkciu pomocníka správcu, ale ako osobitný správca nemohol správcu nahradiť vo funkcii
a vykonávať celú správu sám vrátane všetkých oprávnení správcu a teda nebol ani oprávnený podať
žalobu proti M. L..

8. Žalobca dospel k záveru, že keďže predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako kompetentnou
osobou bola odbornosť Ing. Paľa vyhodnotená len na úroveň osobitného správcu, teda na úroveň



pomocníka správcu, bolo povinnosťou žalovaného 1/ odmietnuť ustanovenie za správcu žalobcu. Fakt,
že tak žalovaný 1/ neurobil, ale naopak ďalších 14 rokov sa vydával za riadneho správcu žalobcu je
objektívnym prejavom porušenia tejto zákonnej povinnosti, ale tiež prejavom jeho nekalého, nepoctivého
a podvodného úmyslu s konkurzom žalobcu. Podľa žalobcu tieto fakty ukazujú na hrubé a vedomé
porušenie jeho povinnosti postupovať s odbornou (profesijnou) starostlivosťou.

9. Nakoľko žalobca sa o uvedených faktoch dozvedel až na úrovni nového rozhodnutia, ktoré zakladá
zodpovednosť N.. X. za porušenie jeho povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, nezahrnul
ich žalobca do svojich tvrdení, argumentov a dôkazov v rámci pôvodného konania. Nové rozhodnutie
a v ňom obsiahnuté fakty však majú zásadný dopad na pôvodné konanie a môžu privodiť žalobcovi
úspech, pretože jeho predmetom je škoda 33.193,91 Eur spôsobená žalobcovi tým, že žalovaný 1/ - hoci
nikdy nebol správcom v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní - využil jedno zo zákonných oprávnení
správcu v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) ZKV, a to právo podať žalobu v mene žalobcu a konať v mene
žalobcu v spore proti M. L.. Pritom spolu so žalovanými 2/ a 3/ dosiahol výsledok v podobe prehry a
povinnosti zaplatiť spomenutý súdny poplatok 33.193,91 Eur z podstaty žalobcu, čím žalobcovi vznikla
škoda, ktorej náhrady sa domáhal v pôvodnom konaní.

10. Podľa názoru žalobcu bol žalovaný 1/ v každom okamihu od podania žaloby až do skončenia
základného sporu uzrozumený s tým, že porušuje zákon a povinnosť odbornej starostlivosti a že koná na
vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko, pokiaľ sa príde na jeho protizákonnú a podvodnú správu. Navyše
k vedomosti žalovaného 1/ o tom, že bol len ako osobitný správca zapísaný v z ozname osobitných
správcov a že preto mohol byť vybratý len do funkcie osobitného správcu existuje dôkaz pochádzajúci zo
spisu, ktorý k osobe žalovaného 1/ vedie Krajský súd v Banskej Bystrici pod Spr. 350/03. Žalovaný 1/ dňa
20.03.2003 prevzal oznámenie predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom bol oboznámený
so svojim zápisom a možnosťou byť ustanovený len za osobitného správcu.

11. Za týchto okolností podľa názoru žalobcu žalovaný 1/ z odpovedá žalobcovi za svoje protiprávne
a protizákonné konanie s následkom škody 33.193,91 Eur. Spolu s ním žalobcovi zodpovedajú aj
žalovaní 2/ a 3/ prinajmenšom z nedbanlivosti, ktorá stačí na vyvodenie ich zodpovednosti. Zároveň je
za týchto okolností podľa žalobcu obrana žalovaných, že žalobca prišiel o 33.193,91 Eur pre prehratý
spor, ale oni žiadnu povinnosť odbornej starostlivosti neporušili, absurdná. Prístup žalovaných bol
neakceptovateľným porušením ich odbornej starostlivosti. V tomto prípade nešlo o chybu, ktorá sa môže
stať pri každej práci, ale o to, že žalovaní svojej práci nevenovali starostlivosť tak, aby konkurznú
podstatu uchránili od straty peňazí.

12. Žalobca v žalobe zrekapituloval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa základného sporu, ktorý
sa začal dňa 07.03.2007 podaním žaloby na zaplatenie 33.965.000,- Sk s prísl. žalovaným 1/ ako
správcom konkurznej podstaty žalobcu v zastúpení žalovaným 3/ ako advokátom. V základnom spore
bol žalovanýmT.L., predseda predstavenstva žalobcu, ktorý dňa 03.04.2007 podal písomné vyjadrenie,
v ktorom vzniesol okrem iného námietku premlčania žalobného nároku. V základnom spore došlo k
postúpeniu veci z Krajského súdu Banská Bystrica na Okresný súd Čadca, ktorý uznesením zo dňa
26.09.2007 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku 1.000.000,- Sk, čo zvrátil žalovaný
2/ ako nový správca konkurznej podstaty žalobcu dňa 15.11.2007 zaplatením poplatku z konkurznej
podstaty žalobcu. T. L. na premlčanie opakovane upozorňoval s tým, že strate v zaplatenom poplatku
1.000.000,- Sk možno zabrániť späťvzatím žaloby do prvého pojednávania. Žalovaní ale na námietku
premlčania nereagovali a takto nečinní ostali až do právoplatného skončenia základného sporu
zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania.

13. Žalobca v žalobe upozornil, že spôsob ustanovenia žalovaného 1/ do funkcie správcu konkurznej
podstaty žalobcu je predmetom dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR a uviedol, že podľa jeho názoru
žalovaný 1/ uviedol do omylu celý rad sudcov, ktorí s ním konali ako so zákonným správcom, pričom
vymenoval sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici a sudcov Najvyššieho súdu SR.

14. Na základe uvedeného sa domáhal toho, aby Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok, ktorým
povolí obnovu konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 52Cbi/32/2009 a
Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015. Pre prípad úspechu
navrhol, aby žalobcovi súd priznal náhradu trov konania.



15. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril, že ju považuje za nedôvodnú a poprel všetky tvrdenia žalobcu
prezentované v žalobe. Uviedol, že je zrejmé, že žalobca podal žalobu na obnovu konania v rozpore s
ust. § 403 CSP, teda po 3 mesiacoch, odkedy sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania.
Poukázal na skutočnosť, že písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa
15.05.2018 žalobca oznámil súdu v rozpore s vtedy plantou právnou úpravou, že žalovaný 1/ sa
nikdy nemal a nemohol stať správcom žiadnej konkurznej podstaty. Žalobca pritom poukazoval na spis
Krajského súdu v Banskej Bystrici vedený pod Spr. 350/03, podľa ktorého bol žalovaný 1/ zapísaný
do zoznamu Krajského súdu v Banskej Bystrici len ako osobitný správca podľa § 2 písm. b) vyhl. č.
493/1991 Zb. Práve na základe podnetu žalobcu podaného v spolupráci s poverenými osobami Y.. N..
O. W. a Y.. Y. W. LL. M. bolo Krajským súdom Banská Bystrica vydané uznesenie 51K/312/1998-3870
zo dňa 23.07.2018 o zbavení žalobcu 1/ funkcie správcu konkurznej podstaty. Minimálne od 15.05.2018
mal teda žalobca vedomosť o dôvodoch, na ktorých založil žalobu na obnovu konania.

16. Žalovaný 1/ uviedol, že má za to, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy týkajúce sa jeho osoby
nemôžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, vo vzťahu k predmetu veci sú irelevantné.
Z tohto dôvodu je podaná žaloba na obnovu konania v rozpore s ust. § 397 písm. a) CSP neprípustná.
Poukázal na ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnaní a na ustanovenia Vyhl. MS SR č. 493/1991
Zb. účinnej v čase podania návrhu na zápis do zoznamu správcov a v čase zapísania žalovaného 1/ do
zoznamu správcov a zdôraznil, že v zmysle § 8 ods.1 posledná veta Zákona o konkurze a vyrovnaní
súd mohol výnimočne ustanoviť za správcu aj osobu do zoznamu správcov nezapísanú, ak spĺňala
podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu. Toto znenie predmetného ustanovenia Zákona o konkurze
a vyrovnaní bolo účinné v čase začatia konkurzného konania na úpadcu ku dňu 03.09.1998 a rovnako
aj v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu ku dňu 08.10.1998, ako aj v čase ustanovenia jeho osoby za
správcu úpadcu ku dňu 24.08.2004. Z cit. ustanovenia vyplýva, že keďže nesporne spĺňal podmienky
pre zapísanie do zoznamu správcov, o čom svedčí obsah celého súdneho spisu vedeného na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod Spr. 350/03 týkajúceho sa jeho zápisu do zoznamu správcov, pričom v
danom konkurze na úpadcu existovali výnimočné dôvody na jeho ustanovenie za správcu úpadcu, v
danom konkurze pri ustanovení jeho osoby do funkcie správcu úpadcu vôbec nebolo rozhodujúce, či
bol vedený v zozname správcov, pričom aj pri nezapísaní jeho osoby do zoznamu správcov ho súd
za správcu úpadcu s poukazom na § 8 ods.1 posledná veta ZKV mohol zákonne ustanoviť v súlade s
právnymi predpismi.

17. Žalovaný 1/ zdôraznil, že funkcie správcu sa neujal svojvoľne, rozhodol o tom Krajský súd v Banskej
Bystrici a preto nerozumie tvrdeniam žalobcu, že bol uzrozumený s tým, že vo funkcii správcu bol
nezákonne, resp. že by mal uviesť do omylu celý rad sudcov.

18. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd žalobu na obnovu konania uznesením podľa § 413
ods.1 písm. a) a e) CSP odmietol, nakoľko bola podaná oneskorene a je zjavne nedôvodná.

19. K informácii, že ustanovenie žalovaného 1/ do funkcie správcu konkurznej podstaty je preverované
Ministerstvom spravodlivosti SR žalovaný 1/ oznámil, že z Oznámenia o výsledku prešetrenia
Ministerstva spravodlivosti SR vo veci 51-24K/312/1998 č. 33624/2019/152 SKP zo dňa 22.03.2019
je zrejmé, že sa v posudzovanom konkurznom konaní žalovaný 1/ nedopustil porušenia povinnosti
správcu, teda konania ktoré by odôvodňovalo začať voči jeho osobe správne konanie a uloženie sankcie
ministerstvom.

20. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Poprel tvrdenia
žalobcu prezentované v žalobe, či už skutkové alebo právne. Uviedol, že skutočnosti, rozhodnutia a
dôkazy týkajúce sa žalovaného 1/ nemôžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci vo
vzťahu k osobe žalovaného 2/, rovnako vo vzťahu k predmetu veci sú irelevantné. Podanú žalobu na
obnovu konania preto označil v zmysle ust. § 397 písm. a) CSP za neprípustnú.

21. Žalovaný 2/ mal za to, že žalobca podal žalobu na obnovu konania po lehote v rozpore s ust. § 403
CSP, teda po viac ako 3 mesiacoch, odkedy sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania.
Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica 51K/312/1998-3870 zo dňa 23.07.2018
oznámil žalobca písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 15.05.2018, že
žalovaný 1/ sa nikdy nemal a nemohol zákonne stať správcom žiadnej konkurznej podstaty. V podaní
odkazoval žalobca na spis Spr. 350/03, podľa ktorého bol žalovaný 1/ zapísaný do zoznamu Krajského



súdu v Banskej Bystrici len ako osobitný správca. Práve na základe podnetu úpadcu bol žalovaný 1/
zbavený funkcie správcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal od 15.05.2018 vedomosť o dôvodoch,
na ktorých zároveň založil žalobu na obnovu konania.

22. Žalovaný 2/ navrhol, aby súd prejednanie veci nariadil pojednávanie. Poukázal na súčasný stav
konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 34Cbi/22/2005 a 45Cbi/9/2011
a uviedol, že existuje dôvodné podozrenie o tom, že škodu žalobcovi mal spôsobiť predseda
predstavenstva T. L. a nie žalovaní 1/, 2/ a 3/. V tomto smere sa práve ako užitočné ukázalo aj konanie
vedené na Okresnom súde Čadca sp.zn. 4Cb/25/2007, v ktorom bol zaplatený súdny poplatok. Žalovaný
2/ navrhol, aby súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol, nakoľko bola podaná oneskorene,
bola podaná neoprávnenou osobou a je zjavne nedôvodná.

23. Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril, že podľa pečiatky na priloženej žalobe bola žaloba súdu doručená
dňa 17.01.2019, t.j. po zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov odo dňa, kedy sa žalobca o dôvode
prípadnej obnovy konania dozvedel a preto navrhol, aby bola žaloba zamietnutá už z tohto dôvodu. K
samotnej podstate žaloby uviedol, že táto smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Upozornil, že
zmena právoplatného rozhodnutia súdu je mimoriadny zásah do právnej istoty a preto zákon presne
stanovuje, aké podmienky musia byť splnené, aby bol tento zásah povolený. Podľa jeho názoru na
obnovu konania neboli splnené stanovené predpoklady.

24. Žalovaný 3/ poukázal na ust. § 397 písm. a) CSP, v zmysle ktorého jedným z dôvodov, pre ktorý
súd môže obnovu konania povoliť je, že sporová strana bez svojej viny nemohla použiť rozhodnutie
v pôvodnom konaní a toto rozhodnutie by mohlo pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca nijako nevysvetlil, ako môže ním označené rozhodnutie pre neho
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný 3/ pripomenul, že žalobca v celej žalobe rozoberal
skutočnosti a formuloval právne závery, ktoré boli riešené aj v pôvodnom konaní a žiadnym spôsobom
nevysvetlil, aký vplyv na pôvodné konanie mohol mať stav, že správcom bola osoba, ktorá podľa
rozhodnutí súdu správcom byť nemala. Podotkol, že osoba správcu bola do funkcie ustanovená na
základe právoplatného súdneho rozhodnutia a jeho úkony počas výkonu funkcie správcu nie sú nikým
spochybnené, aj keď ani táto skutočnosť nemá žiaden význam vo vzťahu k žalobe žalobcu. Skutočnosť,
či došlo alebo nedošlo k pochybeniu pri ustanovení žalovaného 1/ do funkcie nemá pre toto konanie,
ktorého predmetom je povolenie obnovy konania žiadny právny význam, keďže jeho konanie počas
výkonu funkcie je nezávislé na okolnostiach jeho ustanovenia a v konečnom dôsledku táto skutočnosť
nemá žiadny vplyv na konanie žalovaného 3/ ako advokáta. Vzhľadom na uvedené považoval žalobu
za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť.

25. Žalovaný 3/ uviedol, že keďže predmetom tohto konania je obnova konania a nie základné
nachádzacie konanie, nemá zmysel sa vyjadrovať k množstvu skutočností a právnych záverov žalobcu
popísaných v žalobe, keďže tieto boli riešené a vyriešené v pôvodnom konaní.

26. Žalovaný 3/ zároveň namietol, že údaje o jeho osobe boli v žalobe uvedené nesprávne, nakoľko on
ako fyzická osoba nemá na adrese uvedenej v žalobe SNP 15, Banská Bystrica trvalé bydlisko a ani
nie je ako fyzická osoba podnikateľom a už vôbec nie podnikateľom s miestom podnikania Nám. SNP
15, Banská Bystrica.

27. Žalobca v replikách na vyjadrenie žalovaných zotrval na tvrdení, že žaloba bola podaná včas, a to
vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24K/31/1998, ktoré
označil vo vzťahu k pôvodnému konaniu za nové rozhodnutie bolo vydané a zverejnené na úradnej tabuli
súdu dňa 23.07.2018 a preto keď žalobu podal dňa 22.10.2018, podal ju včas v zákonnej 3-mesačnej
lehote. Žalobca sa v replikách opakovane vyjadroval k podstate súdneho sporu, ktorého obnovy sa
žalobou domáha.

28. Na pojednávaní konanom dňa 27.06.2019 zotrval žalobca na stanovisku, že žalobu o obnovu konania
podal pred uplynutím lehoty 3 mesiacov, odkedy nastal dôvod, pre ktorý sa obnovy konania domáha.
Zdôraznil, že obnovy konania sa domáha vzhľadom na vydanie nového rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého bol žalovaný 1/ odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty.
Na účely tohto konania považoval za významný a nesporný fakt, že bolo vydané nové rozhodnutie
konkurzného súdu, z ktorého vyplynula nová skutočnosť a to, že žalovaný 1/ nebol správcom konkurznej



podstaty, ktorý by mal splnené zákonné podmienky na ustanovenie za správcu konkurznej podstaty.
Práve toto rozhodnutie a nová skutočnosť, ktoré nastali v čase po právoplatnom skončení pôvodného
konania podľa jeho názoru zakladá právo žalobcu, aby sa povolila obnova pôvodného konania a aby
sa vyriešila otázka, ktorá v pôvodnom konaní riešená nebola a to je otázka, či žalovaný 1/ ako osoba,
ktorá nemala splnené zákonné podmienky správcu konala v súlade so zákonom, keď podala žalobu a
vyvolala spor, ako by bola správcom konkurznej podstaty v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní.

29. K dôvodom, pre ktoré žalobca podal žalobu voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ žalobca
na pojednávaní uviedol, že ak podal žalobu na obnovu konania, tak Civilný sporový poriadok mu
neumožňoval meniť okruh účastníkov, resp. strán, to znamená že žalobu musel podať voči všetkým
stranám, ktoré boli prítomné v pôvodnom konaní. Ak by súd pripustil obnovu konania, tak bude na
ďalšom konaní zistiť, či žalovaný 2/ a 3/ vedeli o tom, že žalovaný 1/ v skutočnosti nebol správcom
konkurznej podstaty v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní. Žalobca uviedol, že žalobu o povolenie
obnovy konania podal s tým, že nemôže predvídať výsledok prípadného obnoveného konania, má však
za to, že obnova konania by sa mala pripustiť, lebo takýmto spôsobom sa dosiahne spravodlivá ochrana
jeho práv v zmysle čl. 2 ods.1 CSP, aby bola vyriešená otázka, či žalovaní zodpovedajú na základe
nových zistených skutočností.

30. Žalovaný 1/ na pojednávaní opätovne zdôraznil, že do funkcie správcu konkurznej podstaty
bol vymenovaný Krajským súdom v Banskej Bystrici a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť. On konal v presvedčení, že konkurzný súd má právo posúdiť, či spĺňa podmienky alebo
nie. Poprel, že by zneužil svoje postavenie a pripomenul, že to potvrdil aj Najvyšší súd SR dvakrát v
zložení trojčlenného senátu jednoznačným rozhodnutím. Pripomenul, že pre zápis do zoznamu správcov
konkurznej podstaty spĺňal podmienky a poukázal na dokumenty založené v spise vedenom na Krajskom
súde v Banskej Bystrici Spr. 350/03. Vyjadril sa k okolnostiam zaplatenia súdneho poplatku, od ktorého
odvodzoval žalobca nárok na náhradu škody, v konaní ktorého obnovy sa domáha. K rozhodnutiu
Okresného súdu Čadca, ktorý zamietol žalobu z dôvodu premlčania uviedol, že bol stále presvedčený,
že škoda ktorá bola vtedy predmetom sporu sa posudzuje podľa 10-ročnej premlčacej lehoty a nie
podľa 3-ročnej premlčacej lehoty. K žalobe na obnovu konania sa vyjadril, že sa pridržiava svojich
predchádzajúcich vyjadrení.

31. Žalovaný 2/ na pojednávaní rovnako zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. S poukazom
na ust. § 8 ods.1 ZKV pripomenul, že súd mohol výnimočne ustanoviť za správcu aj osobu, ktorá nebola
zapísaná do zoznamu správcov, pokiaľ spĺňala podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.07.2018, ktoré žalobca uviedol ako dôvod pre
domáhanie sa povolenia obnovy konania a ktorým bol žalovaný 1/ zbavený funkcie správcu konkurznej
podstaty a pripomenul, že sám Krajský súd v Banskej Bystrici v súlade s ust. § 8 ods.5 ZKV v cit.
rozhodnutí uviedol, že zbavením funkcie správcu nezaniká zodpovednosť správcu podľa ods. 2 za čas
výkonu funkcie a účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú zachované. Všetky úkony, ktoré správca
vykonal počas svojej funkcie tak zostávajú zachované, čo znamená že tiež všetky sporové konania, ktoré
viedol a z ktorých v niektorých bol úspešný žalobca, sú zachované. Ak by bol správca podľa žalobcu
ustanovený protizákonne, tak by tieto súdne konania mohli byť rozporované, čo je právne neudržateľné.

32. Žalovaný 2/ zotrval na námietke, že žaloba o obnovu konania bola podaná oneskorene, keďže
podaním zo dňa 15.05.2018 už žalobca oznamoval konkurznému súdu, že žalovaný 1/ bol zapísaný do
zoznamu osobitných správcov, čo je dôvod, ktorý uvádza v žalobe o obnovu konania. Zároveň mal za
to, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, keďže štatutárny zástupca úpadcu nemá oprávnenie
podať takúto žalobu, nakoľko na majetok úpadcu je stále vedené konkurzné konanie, dopadajú na neho
účinky konkurzu a v súčasnosti je tam vymenovaný nový správca, ktorému nebráni nič, aby podal takúto
žalobu, takže žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. Osobitne zdôraznil, že žalobcom prezentované
dôvody obnovy konania sa v žiadnom prípade netýkajú žalovaného 2/, keďže v pôvodnom konaní o
náhradu škody vyhodnocoval súd vyvodenie zodpovednosti individuálne voči každému žalovanému a
z tohto dôvodu tie dôvody, ktoré žalobca prezentoval a ktoré sa týkajú uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici nerozporujú rozsudok v časti rozhodnutia voči žalovanému 2/ a nemožno ho v tejto
časti ani napadnúť.

33. Žalovaný 3/ rovnako zotrval na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Pripomenul, že
nové rozhodnutie, ako ho označuje žalobca, nie je spôsobilé privodiť povolenie obnovy konania už



raz právoplatne rozhodnutej veci, ktorá predstavuje právnu istotu a do ktorej zásah musí byť náležite
preukázaný. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, ten bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený
právoplatným rozhodnutím a spochybňovaním jeho úkonov počas celej doby výkonu jeho funkcie by sa
zasiahlo neprimeraným spôsobom a rozsahom do dobrej viery všetkých tretích osôb, s ktorými prišiel
do styku počas rokov výkonu funkcie a v podstate žiadne rozhodnutie sa nedotklo platnosti jeho úkonov
počas rokov a toto nové rozhodnutie nemá dopad na skutkovú ani právnu stránku pôvodného konania a v
neposlednom rade to nemá žiaden vplyv ani súvis so žalovaným 3/. Žalovaný 3/ pripomenul, že v žalobe
nebola uvedená logická argumentácia, prečo by toto rozhodnutie malo nejakým spôsobom privodiť
priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu. V konaní o obnovu konania ide o procesnú otázku, či je alebo nie
je daný dôvod pre povolenie obnovy konania a preto žalovaný 3/ nie je povinný preukazovať skutočnosti
prvostupňovému aj druhostupňovému súdu známe, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia, ktoré
sú právoplatné. Žalovaný 3/ opakovane namietol, že nebol v žalobe správne označený.

34. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie na pojednávaní v zmysle § 181 CSP vykonal
dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, s výnimkou návrhu na vykonanie dôkazu rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR 3Obo/69/2009 zo dňa 21.12.2010 a 2Obo/29/2015 zo dňa 29.11.2016, pretože
tieto sa týkali sporu o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty, ktorý nemal žiaden vzťah k
prejednávanému konaniu o povolenie obnovy konania.

35. Sudkyňa na pojednávaní v zmysle § 181 ods.2 CSP v rámci predbežného právneho posúdenia
uviedla, že má za to, že žaloba bola vzhľadom na dôvod, ktorý pre povolenie konania uviedol žalobca a
teda vzhľadom na vydanie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24K/312/1998 zo dňa
23.07.2018, ktorým bol žalovaný 1/ odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty bola podaná včas,
keďže objektívne sa o vydaní tohto uznesenia mohol dozvedieť žalobca 23.07.2018, takže ak žalobu
doručil 22.10.2018, pričom podateľňa ju zaevidovala 23.10.2018, tak táto bola podaná pred uplynutím
3-mesačnej zákonnej lehoty.

36. V rámci predbežného právneho posúdenia sudkyňa ďalej uviedla, že skutočnosť, že žalovaný 1/ bol
z funkcie správcu konkurznej podstaty odvolaný až po rozhodnutí súdu v konaní, ktorého obnovy sa
žalobca domáha nie je dôvodom, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodovanie súdu v pôvodnom konaní o
náhrade škody spôsobenej zaplatením súdneho poplatku z majetku konkurznej podstaty. Pripomenula,
že konanie o náhradu škody je konaním, v ktorom sa vyhodnocuje splnenie podmienok pre náhradu
škody - porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus a objektívna zodpovednosť. Tieto
podmienky by sa posudzovali rovnako bez ohľadu na to, či by bol žalovaný 1/ bol odvolaný pred
rozhodnutím krajského súdu v pôvodnom konaní o žalobe o náhradu škody alebo až po ňom, pretože aj
keby bol odvolaný pred vydaním rozhodnutia o náhrade škody, tak vzhľadom na posúdenie jeho konania,
ktoré nastalo v roku 2007 v čase zaplatenia súdneho poplatku by to na rozhodnutie súdu o náhrade
škody nemohlo mať vplyv.

37. Sudkyňa zároveň upozornila, že paradoxne odvolanie žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej
podstaty malo ten vplyv, že týmto momentom úpadca stratil aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o
náhradu škody voči žalovanému 1/, keďže do funkcie správcu konkurznej podstaty bol vymenovaný
nový správca JUDr. Čipka, ktorý má od svojho vymenovania do funkcie správcu konkurznej podstaty
danú aktívnu vecnú legitimáciu pre vedenie sporov, týkajúcich sa majetku patriaceho do konkurznej
podstaty. Z uvedeného vyplýva, že návrhom na obnovu konania sa obnovy konania domáha subjekt,
ktorý v pôvodnom konaní stratil aktívnu vecnú legitimáciu.

38. Žalobca sa k predbežnému právnemu posúdeniu vyjadril v tom zmysle, že podľa jeho názoru je
žaloba na povolenie obnovy konania prípustná vzhľadom na to, aké ustanovenia právnych predpisov
platili v čase, kedy bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty žalovaný 1/. V súlade
so svojimi predchádzajúcimi písomnými vyjadreniami poukázal na ust. § 11 ods.2 vyhl. č. 493/1991
Zb., v zmysle ktorého osoby, ktoré sú zapísané do zoznamu podľa § 2 písm. b), to znamená osoby
zapísané ako osobitní správcovia konkurznej podstaty môžu byť za správcu konkurznej podstaty
vymenované len vtedy, ak sú na to dôležité dôvody a ak možno očakávať, že so správou konkurznej
podstaty nebude spojená ich účasť v občianskom súdnom konaní, alebo v správnom konaní. Pripomenul
okolnosti odvolania predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty JUDr. Antona Kupša a ustanovenia
žalovaného 1/ do funkcie správcu konkurznej podstaty uznsením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 24.08.2004 a uviedol, že ak bolo vylúčené právo správcu konkurznej podstaty a to takého, ktorý



splnil zákonné podmienky podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, tak potom došlo k porušeniu právnej
povinnosti žalovaného 1/, ktorý mal kompetenciu len osobitného správcu, to znamená kompetenciu
vymedzenú v § 9 ZKV len ako osoby určenej na pomoc správcovi, osoby ktorá za žiadnych okolností
nemala právo podávať žalobu sama. Uviedol, že v tomto kontexte treba nahliadať na celý dôvod obnovy
konania.

39. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že vymenovaním nového správcu už plynula lehota na
podanie žaloby o obnovu konania, pričom konkurz má 4000 strán a od nového správcu nebolo možné
očakávať, že túto žalobu na povolenie obnovy konania podá on sám. Za dôležitejšie však považoval, že
v pôvodnom konaní bol pôvodným žalobcom úpadca a preto ak sa podáva žaloba o obnovu konania,
tak Civilný sporový poriadok neumožňuje túto osobu meniť. V tomto videl priestor na to, aby žaloba bola
pripustená a aby jeho vecná legitimácia bola daná. Pripomenul, že aktívna vecná legitimácia je vždy
na strane žalobcu, keď úpadca má právo podať žalobu na náhradu škody voči správcovi ak ide o jeho
majetok, a to vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením odbornej starostlivosti. Uviedol, že
Civilný sporový poriadok v súvislosti s obnovou konania bližšie neupravuje situáciu, kedy v pôvodnom
konaní nevystupoval JUDr. Ján Čipka, keďže ešte nebol novým správcom konkurznej podstaty a preto
by bolo otázne, či by vôbec mohol podať žalobu o povolenie obnovy konania. Nový správca konkurznej
podstaty zároveň nie je právnym nástupcom žalobcu, je to subjekt suis generis, a preto by žalobca niesol
riziko, že žaloba by mohla byť zamietnutá práve z toho dôvodu, že v pôvodnom konaní nevystupoval
ako žalobca. Ku skutočnosti, že obnovy konania sa domáha niekto, kto aktívnu vecnú legitimáciu v
pôvodnom konaní stratil, žalobca uviedol, že pokiaľ by obnova konania bola povolená, prvým krokom
žalobcu by bolo kontaktovať nového správcu, aby do konania vstúpil s tým, že už by žalobca ponechal na
odbornosti nového správcu, akým spôsobom by konanie vyhodnotil. Mal však za to, že tá možnosť, aby
nový správca vyhodnotil okolnosti prebiehajúceho konania o náhradu škody mu mala byť daná práve
cez povolenie obnovy konania.

40. K aktívnej vecnej legitimácii k žalovanému 2/ a žalovanému 3/ žalobca uviedol, že nie je možnosť pre
žalobcu, aby reguloval počet účastníkov, čo neznamená, že aj s prihliadnutím na argumenty, ktoré boli
prezentované v pôvodnom konaní by žalobca nemohol vykonať úpravu žaloby, resp. že by nový správca
nemohol zobrať žalobu voči žalovanému 2/ a 3/ späť, to zatiaľ nevie vyhodnotiť a bolo by to na otázkach,
ktoré by mal odborne posúdiť nový správca JUDr. Ján Čipka ako správca konkurznej podstaty.

41. Krajský súd v Banskej Bystrici vykonal na pojednávaní dokazovanie v rozsahu, ktorý strany navrhli
v priebehu svojich vyjadrení. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

42. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 52Cbi/32/2009-218 zo dňa 22.09.2014 zamietol žalobu
žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ a rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

43. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 zo dňa 09.02.2017
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 52Cbi/32/2009-218 zo dňa 22.09.2014 potvrdil a
žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

44. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1ObdoV/17/2017 zo dňa 25.10.2018 dovolanie žalobcu voči
rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obo/2/2015-362, 5Obo/16/2015-362 zo dňa 09.02.2017 odmietol
a rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 51K/312/1998-3870 zo dňa 23.07.2018 rozhodol,
že žalovaného 1/ zbavuje funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Stavebno-servisný podnik a.s.
(žalobcu) a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Jána Čipku, Partizánska 197, 981 01
Hnúšťa. Uznesenie bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 23.07.2018.

46. Podaním zo dňa 14.05.2018, doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 15.05.2018, žalobca
ako úpadca oznámil konkurznej sudkyni v konkurze vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp.zn. 51K/312/1998 podal návrh na zbavenie funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. Štefana
Paľa (žalovaného 1/) z dôvodu, že žalovaný 1/ bol zapísaný do zoznamu Krajského súdu v Banskej
Bystrici len ako osobitný správca podľa ust. § 2 písm. b) vyhl. č. 493/1991 Zb. a preto sa nemal a nemohol
stať správcom konkurznej podstaty úpadcu.



47. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 05.06.2018 oznámilo oznamovateľovi Y.. N.. O.
W., že prešetrí podnet o vykonanie dohľadu nad N.. P. L., správcom konkurznej podstaty žalobcu a
že o výsledku šetrenia ho bude písomne informovať. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa
22.03.2019 oznámilo Y.. Ing. O. W. a T. L., že nie je dostatočne odôvodnený záver na začatie správneho
konania voči správcovi. Zároveň listom zo dňa 22.03.2019 oznámilo žalovanému 1/ výsledok prešetrenia
podnetu, že na základe všetkých predložených dokladov nebolo možné za daných okolností prijať
záver, že by žalovaný 1/ pri výkone správcovskej činnosti v predmetnom konkurznom konaní sa dopustil
porušenia povinností ustanovených Zákonom o správcoch alebo Zákonom o konkurze a vyrovnaní, ktoré
by odôvodňovalo začať voči nemu správne konanie a uloženie sankcie ministerstvom.

48. Predmetom konania o náhradu škody voči žalovanému 1/, 2/ a 3/ v konaní vedenom na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 52Cbi/32/2009 (pôvodné konanie) bol nárok žalobcu na zaplatenie
náhrady škody vo výške 33.193,91 Eur, ktorá mala vzniknúť zaplatením súdneho poplatku vo výške
1.000.000,- Sk (33.193,91 Eur) v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Čadca pod sp.zn.
4Cb/25/2007 (základné konanie). Okresný súd Čadca žalobu žalovaného 1/ voči žalobcovi zamietol z
dôvodu premlčania, voči čomu podal žalovaný 1/ odvolanie, ktoré ale právny zástupca žalovaného 1/ a
ktorým ho žalovaný 3/ vzal v celom rozsahu späť, následkom čoho Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
uznesením sp.zn. 13Cob/331/2008 zo dňa 26.02.2009 odvolacie konanie zastavil.

49. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami nie je sporné, že konanie
o náhradu škody vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 52Cbi/32/2009 bolo v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 rozhodnuté tak, že
žaloba žalobcu voči žalovaným 1/ až 3/ bola zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.04.2017. Dovolanie voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho
bolo odmietnuté, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 11.12.2018. Sporné medzi stranami nebolo ani
to, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.07.2018 v konkurznom konaní vedenom
pod sp.zn. 51K/312/1998 v konkurze vedenom na žalobcu ako úpadcu bol žalovaný 1/ zbavený funkcie
správcu konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený nový správca konkurznej
podstaty JUDr. Ján Čipka.

50. Sporné medzi stranami ostalo posúdenie včasnosti podania žaloby o náhradu škody, kedy žalovaní
upozorňovali na skutočnosť, že žalobca podal žalobu viac ako 3 mesiace odo dňa, kedy sa nepochybne
dozvedel o tom, že žalovaný 1/ bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený, i keď bol
zapísaný iba do zoznamu osobitných správcov, pričom poukazovali na skutočnosť, že túto informáciu
podal sám žalobca v konkurznom konaní podaním doručeným konkurznému súdu dňa 15.05.2018.
Žalobca naopak tvrdil, že žaloba bola podaná včas, čo odôvodňoval tým, že dôvodom pre podanie žaloby
je nariadenie uznesenia konkurzného súdu v konkurznom konaní 51K/312/1998 zo dňa 23.07.2018 a
preto pokiaľ doručil žalobu dňa 22.10.2018, tak ju podal pred uplynutím 3-mesačnej lehoty.

51. Sporné medzi stranami ostalo aj posúdenie toho, či nariadenie uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 51K/312/1998-3870 zo dňa 23.07.2018 je takou skutočnosťou, ktorá sa týka strán a
predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť a
zároveň ktoré by mohlo privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Kým žalobca zotrval na
stanovisku, že citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici je takou skutočnosťou, ktorá by
mala vplyv na rozhodnutie v pôvodnom konaní, žalovaní 1/, 2/ a 3/ toto tvrdenie popreli a poukázali
na to, že rozhodnutie konkurzného súdu o odvolaní žalovaného 1/ z funkcie by vplyv na rozhodnutie v
pôvodnom konaní nemalo. Žalovaní 2/ a 3/ navyše zdôraznili, že rozhodnutie týkajúce sa žalovaného
1/ nemá žiaden vplyv na ich postavenie, keďže ich sa netýka.

52. Podľa § 397 písm. a) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), proti právoplatnému
rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.



53. Podľa § 403 ods.1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

54. Podľa § 403 ods.2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

55. Podľa § 411 ods.1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

56. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

57. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV), správca je povinný
pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením
povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

58. Podľa § 8 ods. 5 ZKV, z dôležitých dôvodov môže súd na návrh niektorého z účastníkov alebo
správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového
správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za dobu výkonu funkcie.
Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii
všetky doklady.

59. Žalobca sa návrhom na obnovu konania domáhal povolenia obnovy konania o náhradu škody
vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 52Cbi/32/2009 (pôvodného konania). V
pôvodnom konaní bolo prijaté rozhodnutie krajského súdu ako súdu prvej inštancie, ktoré bolo potvrdené
Najvyšším súdom SR ako sú dom odvolacím, pričom mimoriadny opravný prostriedok uplatnený voči
tomuto rozhodnutiu formou dovolania bol Najvyšším súdom SR odmietnutý. Medzi stranami súdneho
sporu v pôvodnom konaní tak bola nastolená právna istota spočívajúca v tom, že žaloba voči žalovanému
1/, 2/ a 3/ bola zamietnutá, a to z dôvodov potvrdených súdmi prvej aj druhej inštancie. Pri rozhodovaní
o povolení obnovy konania tak musí mať súd na zreteli predovšetkým skutočnosť, že jej povolením by
nevyhnutne došlo k narušeniu princípu právnej istoty strán, pre ktoré musí byť daný naozaj vážny a
nespochybniteľný dôvod.

60. Konanie o obnovu konania nie je konaním nachádzacím, v ktorom by konajúci súd preskúmaval
rozhodnutia súdov v pôvodnej veci. Nezaoberá sa preto ani vyjadreniami strán v pôvodnej veci,
neopakuje dokazovanie v pôvodnej veci ani nehodnotí, či všeobecné súdy v pôvodnej veci dospeli
k správnym právnym záverom. Preto pokiaľ aj strany v konaní prezentovali také argumenty, ktoré
smerovali k popretiu zistení súdov v pôvodnej veci, súd pri preverovaní splnenia podmienok povolenia
obnovy konania k takýmto argumentom prihliadať nemohol. Súd sa sústredil výlučne na preskúmanie
toho, či dôvod, ktorý žalobca uviedol ako dôvod pre povolenie obnovy konania je v zmysle § 397 písm. a)
CSP takou skutočnosťou, ktorú žalobca nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a zároveň,
ktorá by pre neho mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Inak povedané preskúmaval, či
by dôvod ktorý uviedol žalobca ako dôvod pre povolenie konania akýmkoľvek spôsobom zasiahol do
rozhodovania súdov v pôvodnej veci a či by mohol privodiť iné rozhodnutie v pôvodnej veci tak, aby
bolo na prospech žalobcu.

61. Žalobca v žalobe o obnovu konania uviedol, že primárnym dôvodom, pre ktorý sa obnovy konania
domáha je skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením vydaným v konkurznom konaní
sp.zn. 51K/312/98 rozhodol dňa 23.07.2018 o odvolaní žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej
podstaty žalobcu. Zároveň však v žalobe prezentoval ako podstatné dôvody, pre ktoré sa domnieva, že
žalovaný 1/ nemal byť vôbec ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu, pretože na
to nespĺňal zákonom predpísané podmienky. Konajúci súd preto na pojednávaní preveril, z ktorého z
týchto dvoch dôvodov sa žalobca domáhal nároku na povolenie obnovy konania. Žalobca jednoznačne
potvrdil, že dôvodom pre ktorý sa domnieva, že sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania je
skutočnosť, že žalovaný 1/ bol ako správca konkurznej podstaty po rozhodnutí súdov v pôvodnej veci
z funkcie správcu konkurznej podstaty odvolaný.



62. Súd preto v ďalšom vyhodnocoval výlučne otázku, či odvolaním z funkcie správcu konkurznej
podstaty žalovaného 1/ sú splnené predpoklady pre povolenie obnovy konania. Nezaoberal sa
dokazovaním v tom zmysle, či žalovaný 1/ mohol alebo nemohol byť ustanovený za správcu konkurznej
podstaty.

63. Ak by žalobca považoval zistenie, že žalovaný 1/ nemal byť podľa jeho názoru ustanovený za
správcu konkurznej podstaty za dôvod pre povolenie obnovy konania, musel by súd prisvedčiť tvrdeniam
žalovaných, ktorí upozornili, že touto vedomosťou disponoval žalobca najneskôr 15.05.2018, kedy
doručil do konkurzného spisu podnet na odvolanie žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty
práve z dôvodu, že podľa jeho názoru nespĺňal podmienky na ustanovenie do tejto funkcie. Lehota 3
mesiacov na podanie žaloby o obnovu konania, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu
práva podať žalobu na obnovu konania, by v takom prípade uplynula dňa 15.08.2018, čo by znamenalo
že žaloba o obnovu konania by nebola podaná včas.

64. Zároveň súd zdôrazňuje, že v rámci konania o obnove konania nie je oprávnený skúmať, či
žalovaný 1/ bol alebo nebol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu v súlade s
platnými právnymi predpismi. Túto otázku môže skúmať výlučne konkurzný súd, ktorý má kompetenciu
správcu ustanoviť a ktorý má aj kompetenciu správcu odvolať a ktorý jediný rozhoduje o tom, ktorá
osoba bude vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty úpadcu. Preto pokiaľ žalobca opakovane
uvádzal argumenty v prospech jeho názoru, že žalovaný 1/ nebol ustanovený do funkcie správcu
konkurznej podstaty správne, týmito argumentmi sa súd nezaoberal, rovnako ako sa nezaoberal obranou
žalovaného 1/, ktorý naopak tvrdil že pre jeho ustanovenie do funkcie správcu konkurznej podstaty
žalobcu boli splnené zákonné podmienky. O týchto tvrdeniach je možné rozhodovať iba v konaní
konkurznom, kedy je to konkurzný súd, kto rozhoduje o ustanovení osoby do funkcie správcu konkurznej
podstaty a je to odvolací súd nadriadený konkurznému súdu, ktorý rozhoduje o prípadnom podaní
odvolania voči ustanoveniu osoby do funkcie správcu konkurznej podstaty. Dohľad nad činnosťou
správcov konkurznej podstaty vykonáva aj Ministerstvo spravodlivosti SR, do kompetencii ktorého súd
v konaní o obnove konania rovnako nemôže zasahovať. Vzhľadom na uvedené, otázka správnosti
ustanovenia žalovaného 1/ do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu nebola predmetom
rozhodovania súdu pri posúdení podmienok na povolenie obnovy konania.

65. Konajúci súd sa vzhľadom na uvedené sústredil výlučne na skutočnosť, že konkurzný súd vydal po
právoplatnosti rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/z funkcie
správcu konkurznej podstaty. Vzhľadom na túto skutočnosť potom posudzoval aj otázku včasnosti
podania žaloby o obnove konania.

66. Ako vyplynulo z dokazovania, uznesenie o odvolaní žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej
podstaty bolo vydané a zverejnené dňa 23.07.2018. Ako vyplýva z elektronickej doručenky založenej
v spise na str. 60, z potvrdenia o odoslaní podania vyplýva, že žaloba bola odoslaná dňa 22.10.2018
o 21.52 hod, podateľňou Krajského súdu v Banskej Bystrici bola zaevidovaná 23.10.2018. Žalobca tak
žalobu podal pred uplynutím 3-mesačnej lehoty počítanej v zmysle § 121 ods.3 CSP, ktorá sa končila
dňom, ktorý svojim označením sa zhoduje s dňom, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty,
teda 23.10.2018. Súd preto neprihliadol k námietke žalovaných, že žaloba nebola podaná včas a preto
ju ani neodmietol z dôvodu podľa § 413 ods.1 písm. a) CSP ako podanú oneskorene.

67. Žalovaní v priebehu konania namietli aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o obnovu
konania s poukázaním na skutočnosť, že je úpadcom a preto by v jeho mene mali byť súdne konania
vedené správcom konkurznej podstaty, ktorý mu bol ustanovený. V tejto súvislosti vychádzal konajúci
súd z § 14 písm. c) ZKV, v zmysle ktorého je správca konkurznej podstaty procesne sporovou stranou
v tých konaniach, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty. V prípade žaloby o obnovu konania
sa samotné konanie netýka majetku patriaceho do podstaty, toho sa týkalo pôvodné konanie, konanie
o obnovu konania sa týka výlučne toho, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy iného súdneho
konania. Súd preto dospel k záveru, že úpadca, ktorý vyhlásením konkurzu nestratil právnu subjektivitu
a ako subjekt práva naďalej existuje, má v tomto prípade danú aj procesnú subjektivitu v tom zmysle,
že sa môže domáhať obnovy konania v pozícii žalobcu, preto nevyhovel návrhu žalovaného 2/ a žalobu
neodmietol v zmysle § 413 ods.1 písm. b) ako žalobu podanú neoprávnenou osobou.



68. Keďže konajúci súd nezistil, že by v zmysle § 413 ods.1 CSP boli splnené podmienky pre odmietnutie
žaloby uznesením, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vo veci meritórne rozhodol, pričom všetkým
sporovým stranám umožnil, aby sa navzájom vyjadrili k svojim písomným vyjadreniam, rovnako ako k
argumentom prezentovaným na pojednávaní.

69. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa podľa vlastného vyjadrenia domáhal povolenia obnovy
konania v súvislosti s uznesením konkurzného súdu o odvolaní žalovaného 1/ z funkcie správcu
konkurznej podstaty, súd preskúmaval aký vplyv by malo prípadné vydanie rozhodnutia o odvolaní
žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty na rozhodnutie v pôvodnej veci (teda vo veci samej
týkajúcej sa žaloby o náhradu škody voči žalovanému 1/, 2/ a 3/), ak by bolo súdom konajúcim v pôvodnej
veci známe pred vyhlásením rozsudku.

70. Žalobca v konaní argumentoval tým, že podľa jeho názoru vydal konkurzný súd nové rozhodnutie,
ktoré otvorilo otázku porušenia odbornej starostlivosti žalovanými v novej skutkovej a právnej rovine,
ktorá môže privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci a že žaloba na povolenie obnovy konania
je prípustná s ohľadom na znenie právnych predpisov, ktoré platili v čase, keď bol žalovaný 1/ ustanovený
do funkcie správcu konkurznej podstaty, pričom podľa názoru žalobcu žalovaný 1/ nebol oprávnený byť
ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty, a preto ani nebol oprávnený viesť súdne spory,
a to vrátane sporu vedeného na Okresnom súde Čadca, v ktorom bol zaplatený súdny poplatok vo
výške 1.000.000,- Sk. V ostatnom sa žalobca vo svojej argumentácii zameral skôr na otázku, z akého
dôvodu nemal byť žalovaný 1/ vymenovaný do funkcie správcu konkurznej podstaty, čím sa však súd
(ako bolo objasnené vyššie) v konaní nezaoberal. Zaoberal sa iba posúdením toho, či by prípadné
odvolanie žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty ovplyvnilo meritórne rozhodnutie v
pôvodnej veci, teda či by odvolanie žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty bolo takou
právnou skutočnosťou, ktorá by privodila iné rozhodnutie v pôvodnej veci.

71. Súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu
by žiadnym spôsobom neovplyvnila posudzovanie nároku na náhradu škody voči žalovanému 1/.
Zodpovednosť správcu konkurznej podstaty za škodu, ktorú svojim konaním úpadcovi spôsobí je
upravená v § 8 ZKV tak, že správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou
a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo ktoré mu uloží súd.
Táto zodpovednosť správcu nezaniká ani odvolaním správcu z funkcie správcu konkurznej podstaty,
všetky účinky tých úkonov, ktoré vo funkcii správcu konkurznej podstaty dovtedy vykonal ostávajú
zachované a zbavením funkcie jeho správcova zodpovednosť za časť výkonu funkcie nezaniká. Z
uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, či by funkcia správcu konkurznej podstaty žalovanému 1/
zanikla pred vydaním rozhodnutia v pôvodnej veci z akéhokoľvek dôvodu, napr. aj z dôvodu porušenia
jeho povinnosti správcu, táto skutočnosť by neovplyvnila posúdenie predpokladov uplatneného nároku
na náhradu škody voči žalovanému 1/. Ak sa žalobca v pôvodnom konaní domáhal nároku na náhradu
škody, domáhal sa toho, že správca porušil konkrétnu právnu povinnosť z ktorej porušenia vznikla škoda
a to bolo aj predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Keďže zodpovednosť správcu nezaniká ani
odvolaním správcu z funkcie správcu konkurznej podstaty, samotné odvolanie žalovaného 1/ z funkcie
správcu konkurznej podstaty by tak nemalo vplyv na posudzovanie rozsahu jeho zodpovednosti, tá
ostala rovnaká. Preto aj keby bol žalovaný 1/ odvolaný zo svojej funkcie pred rozhodnutím súdov v
pôvodnej veci, ich rozhodnutie by to neovplyvnilo a neprivodilo by to žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Ak by takéto rozhodnutie nemalo vplyv na rozhodovanie v pôvodnej veci, nemôže byť jeho
prijatie po právoplatnom rozhodnutí v pôvodnej veci dôvod na obnovu konania, teda na tak zásadný
zásah do právnej istoty strán, akým je zrušenie právoplatného rozhodnutia potvrdeného aj na úrovni
odvolacieho a dovolacieho konania.

72. Súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody spôsobenú žalovaným vo funkcii správcu konkurznej
podstaty by vychádzal z rovnakej právnej situácie a rovnakých právnych ustanovení, pretože by
rovnako vyhodnocoval porušenie jeho právnej povinnosti, prípadný vznik škody a kauzálny nexus
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody vzhľadom k tomu dňu, kedy k tvrdenej porušeniu
povinnosti došlo, teda ku dňu zaplatenia súdneho poplatku. Skutková a právna situácia v pôvodnom
konaní by sa teda nezmenila. Preto vydanie rozhodnutia o odvolaní žalovaného 1/ z funkcie správcu
konkurznej podstaty bez ohľadu na to, či bolo vydané pre porušenie jeho povinností správcu konkurznej
podstaty alebo z iného dôvodu, by tak nepredstavovala novú skutkovú situáciu, v zmysle ktorej by súd
mohol rozhodnúť inak a ktorá by ovplyvnila právne závery konajúcich súdov v pôvodnej veci.



73. Žalobca v konaní opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalovaný 1/ podľa jeho názoru nemal
byť ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty a že ako taký nemal právo vykonávať tie úkony,
na ktoré je správca konkurznej podstaty oprávnený, čo znamená že nemal ani právo podať žalobu v
základnom konaní v ktorom bol zaplatený súdny poplatok ktorý tvorí predmet pôvodného konania o
náhradu škody.

74. Funkcia správcu konkurznej podstaty vzniká právoplatnosťou rozhodnutia o ustanovení do tejto
funkcie a správca ju v zásade vykonáva až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho odvolaní (s výnimkou
osobitných právnych skutočností, ako je napr. smrť správcu). Kým je správca ustanovený do funkcie
správcu, je oprávnený robiť všetky úkony, ktoré ako správca konkurznej podstaty môže vykonávať v
zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní. Všetky úkony, ktoré správca vykonal, ostávajú zachované. Aj
keď dôjde k odvolaniu správcu z funkcie, bez ohľadu na dôvody odvolania, úkony ktoré medzi svojim
ustanovením do funkcie správcu a jeho odvolaním z tejto funkcie vykonal ostali zachované a hľadí sa na
ne tak, že ich vykonal ako právoplatne ustanovený správca, teda osoba ktorá mala na ne oprávnenie.
Preto aj v krajnom prípade, kedy by konkurzný súd do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil
osobu, ktorá by v čase ustanovenia nespĺňala predpoklady ustanovenia do funkcie, úkony tejto osoby
sú úkonmi správcu konkurznej podstaty. Vrátanie podávania žalôb a domáhania sa nárokov v prospech
konkurznej podstaty. Súd pritom opakovane zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade neskúmal, či
žalovaný 1/ v čase ustanovenia do funkcie spĺňal podmienky na vymenovanie.

75. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania a nie
je odôvodnený zásah do právnej istoty žalovaného 1/, 2/ a 3/, voči ktorým bolo právoplatným spôsobom
rozhodnuté o tom, že žaloba žalobcu bola zamietnutá. Dôvody, pre ktoré bol správca konkurznej podstaty
odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty v tomto prípade nie sú podstatné, podstatné je že
samotné jeho odvolanie by nemalo vplyv na posúdenie právnych otázok nastolených v pôvodnom
konaní. Rozsah a podstata jeho zodpovednosti ostáva v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní rovnaká
bez ohľadu na to, či ku dňu konania o náhradu škody ešte ostáva vo funkcii správcu konkurznej podstaty
alebo či bol z nej odvolaný. Preto samotné rozhodnutie o odvolaní z funkcie nemôže byť skutočnosťou,
ktorá by mohla vo veci privodiť iné rozhodnutie v prospech žalobcu.

76. Žaloba o obnovu konania je žalobou, ktorú podal žalobca samostatne voči žalovanému 1/,
žalovanému 2/ a žalovanému 3/. V pôvodnom konaní žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaný 3/ netvorili
nerozlučné procesné spoločenstvo a o nároku na náhradu škody voči nim bolo rozhodované samostatne.
Preto aj v prípade rozhodnutia o obnove konania sa posudzuje splnenie skutočností odôvodňujúcich
obnovu konania voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ samostatne.

77. Žalobca ani v žalobe, ani na pojednávaní neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by nastali po
právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v pôvodnej veci a ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy
konania voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/. Skutočnosť, že bolo vydané uznesenie o odvolaní
žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty žiadnym spôsobom nezasahuje do postavenia
žalovaného 2/ a žalovaného 3/, preto je nedôvodné, aby sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania
voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ z dôvodov, ktoré sa ich žiadnym spôsobom netýkajú. Argumentácia,
že Civilný sporový poriadok neumožňuje aby v žalobe na obnovu konania zmenil okruh sporových
strán je v tomto prípade nedôvodná. Rozhodnutie o zamietnutí nároku žalobcu na náhradu škody voči
žalovanému 2/ a žalovanému 3/ je právoplatné a ich právnu istotu nie je možné narušiť z dôvodov, ktoré
sa ich netýkajú.

78. Súd na pojednávaní nad rámec primárneho dôvodu, pre ktorý nie sú splnené podmienky pre obnovu
konania upozornil v rámci predbežného posúdenia veci na to, že napriek tomu, že odvolanie žalovaného
1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty by nemalo vplyv na posúdenie rozsahu jeho zodpovednosti
a vyhodnotenia, či došlo k porušeniu právnej povinnosti, malo by vplyv na zmenu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

79. Ako vyplýva zo súdnej praxe, ktorá je potvrdená aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 zo dňa 09.02.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v



Banskej Bystrici v pôvodnej veci, vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu - úpadcu v súdnom konaní
o náhradu škody je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody len voči svojmu
aktuálnemu správcovi konkurznej podstaty, nie voči iným osobám. Preto ani v pôvodnom konaní nebola
daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako úpadcu voči žalovanému 2/ a 3/, čo konštatoval Najvyšší
súd SR v citovanom rozhodnutí v odvolacom konaní v pôvodnej veci. Bola však daná voči aktuálnemu
správcovi konkurznej podstaty žalobcu, ktorým bol v čase vedenia konania žalovaný 1/. Odvolaním
žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovením nového správcu konkurznej
podstaty by už žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o náhradu škody ani voči žalovanému
1/ a konanie o náhradu škody by musel viesť nový správca konkurznej podstaty voči predchádzajúcemu
správcovi konkurznej podstaty, resp. voči ďalším osobám.

80. Úpadca, ktorý je v konaní o obnove konania žalobcom, by už v konaní pôvodnom ako žalobca naďalej
vystupovať nemohol, teda obnovy konania sa domáha ten subjekt, ktorý vzhľadom na zmenu v pozícii
správcu konkurznej podstaty stratil aktívnu vecnú legitimáciu.

81. Nie je predmetom konania o povolení obnovy konania hypoteticky analyzovať, či by správca
konkurznej podstaty v prípade povolenia obnovy konania nárok na náhradu škody v obnovenom konaní
voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ naďalej uplatňoval. Konajúci súd konštatovaním zmien na strane aktívnej
vecnej legitimácie v pôvodnom konaní iba upozornil na to, že podmienky, za ktorých bolo pôvodné
konanie vedené, už nie je možné opätovne docieliť vzhľadom na nový skutkový stav, ktorý nastal po
právoplatnom skončení konania vo veci samej.

82. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že rozhodnutie konkurzného súdu o odvolaní
žalovaného 1/ z funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu nie je takou skutočnosťou, ktorá by
mohla privodiť v pôvodnom konaní priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu a preto nie sú splnené
podmienky pre povolenie obnovy konania voči žalovanému 1/. Zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na
žalovaného 2/ a 3/ žalobca nepreukázal, že by došlo ku skutočnosti, ktorá by mohla v pôvodnom konaní
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému
1/, 2/ a 3/ ako nedôvodnú zamietol.

83. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP tak, že nárok na náhradu
trov konania priznal žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorí boli v konaní úspešní, voči žalobcovi, ktorý v konaní
úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 CSP), že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366 CSP)
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.