{"guid": "2086093b-2373-41ee-be13-51ed0a8c7ae4:34f57176-f961-41dc-bbe9-fe06daf95b1f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7912212536.2", "spisova_znacka": "2Co/630/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/630/2015 z 9. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 9. novembra 2016, sp. zn. 2Co/630/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7912212536.2", "identifikacne_cislo": "7912212536", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2016-11-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34f57176-f961-41dc-bbe9-fe06daf95b1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7912212536.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7912212536.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7912212536.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/630/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912212536
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7912212536.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom proti
žalovanej C. E., F.. XX.XX.XXXX, bytom S.Z. XXX/X, R., v konaní o zaplatenie 1.284,26 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 14C/19/2013-90 zo 4.11.2014 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

P r i z n á v a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778 , proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania  v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14C/19/2013-90 zo dňa 4.11.2014
zamietol návrh. Žalovanému  nepriznal náhradu trov konania a určil povinnosť žalobcu nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 165,91 Eur, všetko do 3
dní od právoplatnosti  rozsudku. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.284,26 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania s
odôvodnením, že právny predchodca  žalobcu  Consumer Finance Holding a.s. poskytol na základe
Zmluvy o pôžičke č. 7027979 dňa 06.06.2007 žalovanému úver vo výške 1.546,11 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť formou 42 mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.12.2010 a
žalovaný  svoj záväzok nesplnil, s čím sa dostal do omeškania a  žalobcovi tak vzniklo právo požadovať
zaplatenie zostatku dlžnej istiny vo výške 1.167,51 Eur  s príslušenstvom a zmluvnú pokutu 116,75 Eur.
V konaní bol vydaný platobný rozkaz  dňa 10.09.2012, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril a nepodal
odpor. Podaním doručeným súdu  21.09.2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník, ktorý zároveň
podal proti platobnému rozkazu odpor a vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník  (Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS) v písomnom podaní  doručenom súdu  07.02.2013  poukázal na
to, že zo žaloby nie je možné  zistiť, či došlo k ukončeniu právneho vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, akým spôsobom a k akému dátumu, pričom ak došlo k predčasnej splatnosti úveru
žiadal, aby žalobca predložil dôkaz a vzniesol námietku premlčania pohľadávky za predpokladu, že k
účinnosti predčasnej splatnosti došlo viac než pred tromi rokmi od podania žaloby.  Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 19.02.2013 odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako podaný neoprávnenou osobou,
avšak Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.06.2013 na základe odvolania vedľajšieho
účastníka toto  uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vykonanom
dokazovaním súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 2 písm. b/, § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, g/, d/ zákona



č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spolu s ust. § 52 Obč.zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a §§ 100 ods. 1, 101, 103 Obč.zákonníka mal za preukázané, že medzi
účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytnutia úveru, ktorý sa mal spravovať
obchodnými podmienkami, Obchodným zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom sa
jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské
vzťahy. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o pôžičke (7.6.2007) súd prvej inštancie pri posudzovaní
obsahu zmluvy aplikoval kogentné ustanovenia limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch v
zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom odo dňa 1.1.2008 a v zmysle ustanovení nariadenia
vlády č. 238/2008 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2008 (s tým, že na predmetný vzťah dopadá ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka  v znení účinnom od 01.01.2008). Z vyjadrenia žalobcu súd  prvej inštancie
zistil, že splatnosť prvej splátky pripadla na 20.07.2007 a splatnosť poslednej splátky  na 20.12.2010,
pričom  v zmluve nebola dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok, preto vychádzajúc zo Všeobecných
obchodných podmienok splatnosť splátok nastala k 20. dňu  príslušného kalendárneho mesiaca (čl. 6.2
VOP). Z prehľadu úhrad predloženého žalobcom však vyplynulo, že splátky v počte 7 boli splatné k
20. dňu mesiaca a splátky počnúc  splátkou č. 8 už boli bez uvedenia dôvodu splatné k poslednému
dňu mesiaca. Vzhľadom na právne posúdenie nároku žalobcu mal súd za to, že nárok  žalobcu na
zaplatenie sumy 522,36 Eur je premlčaný, ktorá suma predstavuje splátky splatné od 20.07.2007 do
20.07.2009 v počte 25, pričom po násobení výškou splátky 37,95 Eur, by suma mala podľa súdu prvej
inštancie predstavovať 948,75 Eur. Súd prihliadol ex offo na premlčanie nároku  žalobcu  a z uvedeného
dôvodu návrh žalobcu čo do sumy 522,36 Eur zamietol. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ak v
zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie,
ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto lehotou splatnosti je lehota na splatenie celého
úveru t. j. 20.08.2010, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že v zmluve
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, preto začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti a pri splátkach splatných od 20.07.2007 do 20.07.2009  žalobcovi  uplynula premlčacia
doba najneskôr počnúc dňom 20.07.2010 a pri poslednej splatnej splátke 20.07.2012. Návrh bol súdu
doručený dňa 27.07.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko súd prvej inštancie prihliadol na
premlčanie vyššie uvedených splátok, mal za to, že nárok žalobcu čo do výšky nároku je premlčaný, z
rovnakého dôvodu zamietol návrh  žalobcu  ohľadne príslušenstva, majúc za to, že  aj tento nárok je
rovnako premlčaný, pričom poukázal aj na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.6.2010 sp.zn. 1Cdo/157/2009). Vo vzťahu k splátkam splatným od 20.8.2009 do 20.12.2010 spolu v
sume   645,15 € súd prvej inštancie s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľskom úvere
súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná zmluva obsahovala iba uvedenie celkovej výšky splátky 37,95
eur bez toho, aby bolo uvedené, aká suma z tejto čiastky predstavuje istinu, aká úrok a aká poplatky,
preto súd opakovane vyzval žalobcu, aby predložil presnú špecifikáciu pohľadávky, ktorej sa domáha a
uviedol presne, čo predstavuje a z čoho suma pozostáva, konkrétne splátky a ich splatnosť, na základe
čoho bolo doručené zo strany žalobcu podanie s prehľadom úhrad, z ktorého však súd nezistil z čoho
pozostáva uplatnená suma, žalobca iba uviedol, že navýšenie úveru o úroky má svoj základ v RPMN
vo výške 30,40%. Nakoľko  však údaj o RPMN nebol obsiahnutý ako náležitosť priamo v texte zmluvy,
súd dospel k záveru, že je potrebné predmetný úver považovať za úver poskytnutý ako bezúročný a
bez poplatkov a bez potrebnej špecifikácie nebolo  možné, aby súd vyšpecifikoval, aká suma  z dlžnej
sumy 645,15 Eur  zodpovedajúca  17-tim splátkam, predstavuje neuhradenú istinu, neuhradený úrok a
neuhradené poplatky, preto v tejto časti považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za nepreskúmateľný
a bolo potrebné ho  zamietnuť. Vo vzťahu k tejto čiastke bolo potrebné preto zamietnuť aj príslušenstvo.
Zároveň vo vzťahu k uplatnenej istine 1.167,51 Eur v závere súd konštatoval, že podľa jeho názoru  došlo
k zosplatneniu celého úveru dňa 20.01.2008, čo súd prvej inštancie zistil z prehľadu úhrad, nakoľko
pri splátkach 1 až 6 splatných k 20. dňu bola uvedená výška splátky 37,94 Eur, zatiaľ čo pri splátke
č. 7 splatnej 20.01.2008 bola uvedená suma 931,58 Eur. Pri následných splátkach bola už splatnosť k
poslednému dňu v mesiaci a výška splátky uvedená sumou 0,99 Eur, 1,65 Eur a podobne, čo predstavuje
zrejme výšku úroku. Rovnako aj v kolónke pohľadávka počnúc dňom 20.01.2008 figuruje suma 1.182,12
Eur, čo je suma navýšená o 931,56 Eur, oproti zostatku 250,56 Eur pri splátke č. 6. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie  tvrdenie  žalobcu, že nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, považoval
za zavádzajúce tvrdenie a  s prihliadnutím na takto stanovenú predčasnú splatnosť úveru k 20.01.2008
považoval nárok žalobcu za premlčaný, nakoľko k premlčaniu celého nároku došlo ku dňu 20.01.2011,
teda pred podaním žalobného návrhu a aj  s prihliadnutím  na túto  skutočnosť  nárok žalobcu ako
premlčaný zamietol. Obdobne vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu vo výške 116,75 Eur tento nárok
zamietol s prihliadnutím na svoj záver o predčasnej splatnosti úveru k 20.1.2008, kedy konštatoval,
že k začatiu plynutia premlčacej doby došlo najneskôr  21.02.2008, a k uplynutiu premlčacej doby ku



dňu 21.02.2011, teda aj nárok na zmluvnú pokutu z omeškaných splátok podľa prehľadu došlo pred
doručením žalobného návrhu žalobcu.

2.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, pričom v danom prípade bol  žalovaný
úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd prvej
inštancie náhradu trov konania  nepriznal.

3.Pri rozhodovaní o trovách  uplatnených vedľajším účastníkom súd prvej inštancie poukázal na to,
že v zmysle ust. §93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a
povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. V zmysle
čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom.
Z uvedeného dôvodu toto právo dopadá aj na vedľajšieho účastníka, ktorý sa môže nechať v konaní
zastúpiť. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľov presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov
a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení,
súd sa zaoberal tým, či ak sa združenie zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo ako vedľajší
účastník na strane spotrebiteľa, či takého trovy boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov
spotrebiteľa. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Súd prvej inštancie v danom prípade považoval trovy vedľajšieho účastníka za trovy vynaložené účelne
o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku
vedľajším účastníkom na strane žalovaného , bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Trovy vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného vynaložené v spore boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania vysloveným v podaní doručenom súdu dňa 07.02.2013.V danom prípade
trovy úspešného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka vo výške 165,91 Eur. Súd  prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov právneho zastúpenia, pričom hodnota úkonu bola vyčíslená podľa ust. §10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. /
ďalej vyhláška/  a výška náhrady vyčíslená  nasledovne: odmenu za právne zastúpenie v zmysle
§10 vyhlášky vo výške 165,91 Eur za 2 právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 21.09.2012,
vyjadrenie vo veci - podanie 07.02.2013, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 61,41 Eur a  režijný
paušál 1x7,63 Eur a 1x7,81 Eur, všetko +DPH. V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

4.Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a
f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd na základe ust. § 220 O.s.p.  napadnutý rozsudok zmenil tak , že
zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu  1.167,51 €, zmluvnú pokutu 116,75 € s prísl. a zároveň
žiadal, aby na náhradu trov konania zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na
strane žalovaného alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. V prípade,
ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku potvrdí ako vecne správne,
v napadnutej časti priznanej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa  zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na strane žalovaného náhradu trov konania neprizná. V odvolaní žalobca zároveň
vyjadril názor, že v konaní došlo aj k vade v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p, pretože súd
prvej inštancie v tejto právnej veci už rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom, voči ktorému
žalovaný  nepodal odpor. Odpor podal len vedľajší účastník, a teda podľa názoru žalobcu vo veci
bolo právoplatne rozhodnuté v skrátenom konaní, pretože  odpor podaný len vedľajším účastníkom na
strane žalovaného bol podaný osobou neoprávnenou na podanie odporu s poukazom na judikatúru
( rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo 135/2013, 6 Cdo 357/2012, 4Cdo 204/2013 a  3Cdo 314/2013).
Jedná sa preto o prekážku rozsúdenej veci. Pre prípad, že  odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
ust. § 221 ods. 1 d.) O.s.p. nezruší,  žalobca  poukázal na  ďalšie odvolacie dôvody, a to najmä na
to, že nárok v tomto prípade nie je premlčaný, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz
predložený žalobcom - prehľad platieb a nesprávne dospel k záveru o splatnosti celého úveru ku dňu
20.7.2009. Podľa názoru žalobcu údaje  uvedené v tomto prehľadne sú iba internou poznámkou jeho
právneho predchodcu vo vzťahu k platobnej disciplíne žalovaného a nakoľko zmluva bola uzatvorená
písomne k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu by mohlo dôjsť jedine na základe písomného



právneho úkonu niektorého z účastníkov, avšak zo strany právneho predchodcu žalobcu k takémuto
úkonu nedošlo a v konaní nebolo preukázané, že by právny vzťah predchodca žalobcu predčasne
ukončil. Konečná splatnosť celého úveru nastala prirodzeným spôsobom dňom splatnosti poslednej
zmluvne dojednanej úverovej splátky dňa 20.12.2010 (pričom poukázal  na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 4 0bo 54/2007) z čoho vyplýva podľa názoru žalobcu, že nárok v čase začatia konania
premlčaný nebol.  Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka žalobca poukázal na to, že dôvodom
zamietnutia žaloby bolo premlčanie  nároku uplatneného v tomto konaní, a pretože podľa ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol súd povinný prihliadať na premlčanie nároku ex offo,
k zamietnutiu  došlo bez akéhokoľvek pričinenia  vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, preto jeho
trovy žalobca nepovažuje za účelné.

5.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6.Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( pôvodne vedľajší účastník ) sa k odvolaniu
vyjadrilo písomne , pričom poukázal na dôkaz predložený žalobcom ako prehľad úhrad k zmluve č.
7027979, z ktorého aj podľa názoru vedľajšieho účastníka vyplýva, že 20.1.2008 bolo žalovanému
predpísaná splátka 931,56 €  ( v tom čase bol žalovaný v omeškaní so zaplatením troch a viac
splátok,  teda boli splnené podmienky na ukončenie úverového vzťahu)  a žiadne ďalšie splátky už
právnym predchodcom žalobcu predpisované neboli, z čoho je zrejmé, že k tomuto dňu bola vyhlásená
predčasná splatnosť úveru. Aj keď vedľajší účastník vyjadril súhlasné stanovisko s tvrdením žalobcu, že
k ukončeniu úverového vzťahu môže dôjsť jedine na základe písomného úkonu niektorého z účastníkov,
poukázal však na to, že v konaní žalobca účelovo nepredložil takýto dôkaz, keďže mu takýto dôkaz
nie je na prospech, nakoľko by preukazoval, že nárok je premlčaný . Vo vzťahu k uvedenému vedľajší
účastník poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/179/2013-84, 3Co/202/2013-82 a
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/910/2014-109, kde bol vyhodnocovaný obdobným listinný dôkaz
totožným spôsobom ako to uskutočnil aj súd prvej inštancie v tomto konaní. Nesúhlasné stanovisko
vyjadril vedľajší účastník aj k námietke týkajúcej sa trov konania a žiadal, aby odvolací súd  rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania za vyjadrenie vo výške 61,41 € + režijný paušál 8,39 €, t.j. trovy odvolacieho
konania spolu 83,79 €.

7.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti  zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací  súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku  (účinného od 1.7.2016)

8.Podľa ust. § 470  zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku  (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9.Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust.  § 385 ods. 1 CSP  prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z  § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní ) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo  a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto  rozsudok ako  vecne správny potvrdil.

11.Rozsudok bol  verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach,  pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní  na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3  CSP).

12.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa  nasledovné:



14.Žalobca podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm.  d/, f/ O.s.p., účinného v čase
podania odvolania (účinného do 30.6.2016) , t.j. tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci,   ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 CSP (účinného
od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam  a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci .Zároveň mal za to, že tu je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods.1 písm.d/
O.s.p., t.j. v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 O.s.p.,čo je odvolacím dôvodom podľa § 205
ods.2 písm a/ O.s.p.

15.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

16.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. nie je daný , pretože odvolací súd pri preskúmaní
rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil  vadu uvedenú v § 221 ods.1
písm.d/ O.s.p., t.j. nejedná sa o prípad kedy by sa v tej istej veci  už prv právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už prv začalo konanie .  Zároveň odvolací súd nezistil  ani žiadnu inú vadu uvedenú v
§ 221 ods.1 písm.a/ až h/ O.s.p.
Tvrdenie žalobcu, že vo veci sa už prv právoplatne rozhodlo platobným rozkazom nie je správne,
pretože platobný rozkaz síce bol vydaný v predmetnej veci , avšak nenadobudol právoplatnosť. Účinky
právoplatného rozsudku má v zmysle § 173 O.s.p.( účinného v čase vydania platobného rozkazu ) iba ten
platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením. V danom prípade bol podaný odpor
s odôvodnením ,preto nenastali vyššie uvedené účinky platobného rozkazu a súd vo veci musel ďalej
konať a rozhodnúť . Pre úplnosť je potrebné dodať, že uznesenie, ktorým bol odpor odmietnutý, bolo
napadnuté odvolaním a odvolací súd toto uznesenie zrušil , preto platobný rozkaz nemožno považovať
za právoplatné rozhodnutie vo veci.

17.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do
30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací dôvod,
keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa  ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

18.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je  činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a
vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.



19.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj
námietok žalobcu ). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a odkazuje naň.

20.Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu
nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích
dôvodov.

21.V posudzovanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (zamietnutie žaloby) založil na závere,
že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože došlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty, nakoľko dlh
žalovaného zo zmluvy č. 7027979  (uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) sa
stal splatným ku dňu 20.1.2008 (na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), v dôsledku čoho
mohol právny predchodca žalobcu celý nárok uplatniť prvýkrát dňa 21.1.2008. Žalobný nárok bol na
súde uplatnený až dňa 27.7.2012, t.j. po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (ktorá
uplynula dňom 21.1.2011), a preto nárok z dôvodu jeho premlčania nemožno priznať. S týmto právnym
názorom  sa odvolací súd plne  stotožňuje, nakoľko má za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil
listinný dôkaz predložený žalobcom, a to prehľad platieb k uzatvorenej zmluve o pôžičke č. 7027979,
z ktorého je zrejmé, že dňom 20.1.2008 bola splatná suma 931,58 € a následne už neboli uvádzané
jednotlivé splátky, z čoho jednoznačne vyplýva, že došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k
jednostrannému právnemu úkonu - vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ odvolateľ v danom
prípade tvrdil, že splatnosť celého dlhu nastala až dňom 20.12.2010, t.j. dňom splatnosti poslednej
splátky, tento záver v kontexte ním predloženého listinného dôkazu - prehľadu platieb nie je možné
vyvodiť, a preto nesprávne sú jeho úvahy o tom, že nárok nebol premlčaný. Preto z  dôvodu premlčania
nebolo možné priznať žalobcovi nárok na úhradu istiny , príslušenstva ani zmluvnej pokuty, tak ako
vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

22.Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol aj výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu
zaplatiť náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, pričom odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom
vyjadreným v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie a naopak za nedôvodnú považuje námietku
žalobcu vzťahujúcu sa na neúčelnosť úkonov vykonaných vedľajším účastníkom (Združením na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS).
V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS vystupovalo v spore ako vedľajší účastník na strane žalovaného ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, malo oprávnenie vyplývajúce mu z vtedy
platného znenia zákona vystupovať v konaní a nemuselo pritom preukazovať právny záujem na výsledku
konania. Ako vyplýva z obsahu spisu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného  a podalo odpor proti platobnému rozkazu, pričom
žalovaný bol nečinný, z čoho je zrejmé, že bez aktívnej účasti združenia by vec bola ukončená už v
skrátenom konaní a nedošlo by k ďalšiemu konaniu, preto by súd nemohol ex offo skúmať premlčanie.
Vedľajší účastník  (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) v písomnom podaní  doručenom
súdu  07.02.2013  správne poukázal na to, že zo žaloby nie je možné  zistiť, či došlo k ukončeniu
právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, akým spôsobom a k akému
dátumu, pričom ak došlo k predčasnej splatnosti úveru žiadal, aby žalobca predložil dôkaz a vzniesol
námietku premlčania pohľadávky za predpokladu, že k účinnosti predčasnej splatnosti došlo viac než
pred tromi rokmi od podania žaloby. Následne na výzvu súdu bol predložený aj listinný dôkaz z ktorého
súd vyvodil , že k predčasnému zosplatneniu došlo, čo viedlo k záveru o premlčaní nároku. Vedľajší
účastník na strane žalovaného - spotrebiteľa  ( a za jeho pomoci aj sám žalovaný ) sa účinne bránili v
konaní. Išlo teda o účelne vynaložené trovy konania na bránenie práva žalovaného.

23.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej aj vo výroku o trovách konania, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

24.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení
s ust. § 255 ods. 1  a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto
právo na náhradu trov konania. Žalovanému žiadne trovy nevznikli a Združenie na ochranu občana



spotrebiteľa HOOS, ktoré v konaní vystupovalo  ako vedľajší účastník na strane žalovaného malo v
odvolacom konaní úspech ( žalovaný , na ktorého strane vystupovalo bol úspešný ), preto má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.

25.Rozhodnutie bolo prijaté  senátom pomerom  hlasov 3 : 0 ( § 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo    konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422  ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427  ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428  CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/19/2013", "guid": "ecf489d2-4b06-48f6-aeab-b9f3d8e929a1:5836cc20-a619-40de-b049-0f6583cde437", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a39dca4b-eb44-44e2-b276-17ddeb8a1540:bb14d449-1ccd-4225-beaa-92612cfac076", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112219663.1", "spisova_znacka": "19Co/910/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/910/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112219663.1"}, {"guid": "15853d34-b453-49d2-9e75-f2185c9465a5:70c526cf-b197-487d-a6d2-2b59f98229da", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3108217643.1", "spisova_znacka": "6Co/179/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/179/2013 z 24. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3108217643.1"}, {"guid": "9da5f39c-919d-4f17-b9bd-566b312e8bef:4546a8a3-2d8b-4ff6-918d-6e8cfa92d5a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1712216874.1", "spisova_znacka": "3Co/202/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/202/2013 z 29. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1712216874.1"}], "citovane_v": []}