Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/21/2018 z 20. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2018, sp. zn. 20CoP/21/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1616208603.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/21/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1616208603.1 | 2018-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ods. 5 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, ZoR, § 75 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 78 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e2977d5-fe09-42ea-9c86-0b7768ff1cfb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1616208603.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616208603
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616208603.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. S. C., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Malacky, dieťa rodičov: C. - C. Š., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. C. XXX/XX, O. S. M. - O. Š.W.,
L.. XX.XX.XXXX, G. J. Š. XXX, C., zast. JUDr. Katarína Juričková, advokátka, Drieňová 14, Bratislava,
o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 9P 201/2016-78, zo dňa
24.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 9P 201/2016-78 zo dňa 24. októbra
2017 v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 9P 201/2016 - 78 zo dňa 24. októbra 2017 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého I. Š., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur
mesačne od 13.10.2016 a na sumu 200 eur mesačne od 1.9.2017, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol
a zročné výživné za obdobie od 13.10.2016 do 24.10.2017 vo výške 360 eur uložil otcovi zaplatiť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu
Malacky, č. k. 9P 170/2011 - 81 zo dňa 22.2.2012 vo výroku o výživnom na maloleté dieťa. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky, ktorý podala na Okresný súd dňa 13.10.2016 a ktorým
žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 150 eur mesačne na sumu 280 eur od podania
návrhu. Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného
súdu Malacky  č. k. 9P 170/2011-81, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2012. Od posledného
rozhodnutia o výživnom nastala zmena pomerov na strane maloletého, ktorý vyrástol a zvýšili sa náklady
na jeho výživu. Od roku 2014 začal maloletý navštevovať vysokošpecializovaný odborný ústav pre deti
s poruchami reči v Bratislave. Matka uhrádza stravné mesačne 100 eur, oblečenie 50 eur, škôlku 45
eur, krúžok anglického jazyka 10 eur, krúžok džudo 10 eur mesačne, mesačné nájomné matka uhrádza
v sume 230 eur, elektrinu 30 eur, plyn 5 eur, odborný ústav 50 eur mesačne, lieky 13 eur a hračky 10
eur mesačne. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého v sume 300 eur. Maloletý od septembra
2017 začal navštevovať základnú školu E. O.. Matka maloletého pracuje ako vojačka, jej príjem je E.
E. XXX R. C. L. a v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bola na rodičovskej dovolenke. S
maloletým býva E. M. J. E. O. s nájomným 300 eur mesačne vrátane energií. Maloletý má oneskorený
vývoj reči, matka s ním navštevovala od roku 2014 M. Ú. pre K. D. G. O.W. E. J., K. D.. D. O..M.. a tiež
bol maloletému zistený šelest na srdci a preto raz za dva roky matka preventívne navštevuje kardiológa.



3. Podľa vyjadrenia matky otec maloletého neukončil prácu v armáde dobrovoľne, urobil manko 50 000
eur, čo sa ešte doteraz rieši. Pri odchode otec dostal odstupné okolo  4 000 eur, ktoré si matka nechala,
pretože boli pripísané na jej účet. Otec okrem výživného inak na maloletého neprispieva okrem sumy
150 eur na operáciu, keď maloletému vyberali nosné mandle. Otec sa s maloletým stretne asi 4x do
roka a nemá o stretávanie s maloletým záujem.

4. Podľa vyjadrenia otca do 12.12.2016 pracoval na Ministerstve obrany SR ako vojak z povolania v
odštepnom závode Dopravné krídlo Kuchyňa 1201 a prácu ukončil, nakoľko dostal ponuku ísť pracovať
do Nemecka. Z armády ho nechceli pustiť, robili mu problémy a niekto mu poradil, aby urobil nejaké
porušenie pracovnej disciplíny, aby ho museli prepustiť. Tak 3x zaklamal, že ide k zubárovi, ale u zubára
nebol. Predložil sfalšované potvrdenie od lekára, čo zamestnávateľovi aj povedal. Dostal výpoveď z
dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Pracoval ako starší skladník a na starosti mal stavebno-
ubytovací materiál. Už keď nastupoval na túto funkciu staršieho skladníka, boli tam rôzne manká, ale
mu povedali, aby si to nejako nevšímal. V čase niekedy v novembri 2016 keď riešil odchod z armády,
tak sa stalo, že do neho po pracovnom čase narazila jedna pani autom a bol práceneschopný. Počas
jeho práceneschopnosti vykonali inventúru v sklade a prišli ku nemu domov s papiermi, aby podpísal, že
má nulové manko. Chceli už s ním ukončiť pracovný pomer a povedali, že mu nebudú robiť problémy.
Potom išiel pracovať do Nemecka, ale ho oklamali a bol tam len 3 mesiace a mal pracovať pre DHL.
Do Nemecka išiel pracovať cez sprostredkovateľskú firmu, avšak nevyplatili mu peniaze, ani s ním
neuzavreli žiadnu pracovnú zmluvu. Vrátil sa späť domov a od mája alebo júna 2017 sa zamestnal v
spoločnosti ORAVING s.r.o. Dolný Kubín, kde pracuje ako strojník s G. XXX R. C. v závislosti od počtu
odpracovaných hodín. Otec uviedol, že s maloletým sa stretáva veľmi málo, nakoľko je zaneprázdnený
a býva rôzne v hoteloch alebo v ubytovniach. Výkon práce mal v zmluve dohodnutý Dolný Kubín, ale ho
posielajú do rôznych častí Slovenskej republiky a musí si sám hradiť ubytovanie aj stravu.

5. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, nakoľko nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného. S návštevou školského zariadenia sa nezvýšili náklady maloletého
na stravu, ale mohli sa náklady zvýšiť v minimálnej miere o krúžky anglického jazyka a džudo, ktoré sú
najviac 20 eur mesačne. Náklady matky súvisiace so splátkou auta a jej osobným bankrotom sú výdavky,
na ktoré súd nemá prihliadať, pretože sú to osobné výdavky , ktoré sa týkajú iba matky a náklady na
bývanie a platenie lízingu na motorové vozidlo nesúvisia s potrebami maloletého. Podľa vyjadrenia otca
osobná starostlivosť už vzhľadom na vek maloletého nie je taká výrazná zo strany matky a pokiaľ ide
o zdravotný stav maloletého spočívajúci v poruche reči a problémami so šelestom na srdci, nejde o
nové zdravotné problémy, pretože na tieto už súd prihliadol v čase predchádzajúceho rozhodovania o
výživnom a doposiaľ upravené výživné je v hornej hranici súdnou praxou ustáleného rozpätia 25 % príjmu
povinnej osoby. Otec poukázal na to, že zvýšením výživného by došlo k zníženiu jeho životnej úrovne
a došlo by k porušeniu zásady rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Zdôraznil, že pri rozhodovaní
o výživnom je potrebné zohľadniť aj vykonateľnosť rozhodnutia, aby povinná osoba bola schopná v
určenej výške výživné platiť. Zmena pomerov nastala na strane matky, ktorá v čase predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom bola na materskej dovolenke a v súčasnosti je zamestnaná a C. G. XXX R..
K zmene pomerov došlo aj na jeho strane, keď v predchádzajúcom rozhodovaní dosahoval G. XXX R.
C. a v súčasnej dobe je zamestnaný ako vodič a jeho G.I. I. XXX R. C.. Zamestnanie zmenil z dôvodu,
že mal prísľub vyššieho zárobku, ktorý potreboval z dôvodu, že na rodinný dom si museli zobrať úver,
ktorý spláca iba on.

6. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné, nakoľko od poslednej úpravy  výživného nastala zmena
pomerov na strane maloletého.

7. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 § 75 §76 § 77 §78 Zákona o rodine v spojení s §
121 Civilného mimosporového poriadku a § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku a na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane maloletého nastala zmena pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného, keď maloletý mal 1 rok a teraz nastúpil na základnú školu, pričom
so zvyšujúcim sa vekom dieťaťa narastajú aj jeho náklady na stravu, hygienu, ošatenie, vzdelanie a
jeho socializáciu. U maloletého sa vyskytla porucha reči a súd neprihliadol na tvrdenie otca, že nejde o
novú skutočnosť, pretože v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mal maloletý 1 rok. V tej
súvislosti súd prihliadol na to, že na jednu návštevu zariadenia v ústave pre deti s poruchami reči sa platí
16,50 eur mesačne a výdavky sú aj s cestovným do Bratislavy a späť. Zmena pomerov odôvodňujúca



zvýšenie výživného nastala aj tým, že maloletý nastúpil do základnej školy, s čím sú spojené výdavky na
zakúpenie vecí do školy, na rôzne školské aktivity, výlety, obedy v škole a družina. Súd zvýšil výživné od
podania návrhu na súd, keď v čase podania návrhu bola zmena pomerov spočívajúca v tom, že maloletý
navštevoval materskú školu a od roku 2014 z dôvodu poruchy reči začal navštevovať špecializovaný
ústav v Bratislave. Ďalšia zmena pomerov nastala nástupom maloletého na základnej školy od 1.9.2017
a súd zvýšil výživné aj od uvedeného obdobia, teda od 1.9.2017 na sumu 200 eur mesačne.

8. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. V odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f)
a  h) C.s.p. namietal, že v konaní pred súdom neboli v rámci dokazovania zistené a preukázané dôvody
na zvýšenie výživného. Pokiaľ súd vychádzal zo zistenia, že sa zvýšili náklady maloletého s návštevou
škôlky a neskôr aj s nástupom do základnej školy, prípadne, že maloletý navštevuje špecializovaný
odborný ústav s poruchami reči, otec namietal, že matka nedoložila do spisu žiadne doklady, ktoré
by dokazovali výšku platieb za škôlku a neskôr za základnú školu a rovnako ani potvrdenia od lekára
o návšteve ústavu ako aj údaj o tom, koľkokrát ročne navštevuje maloletý tento ústav. Okresný súd
preto vychádzal výlučne len z tvrdení matky, ktorá ukázaním jedného potvrdenia o návšteve ústavu
mala presvedčiť súd o potrebách maloletého tento ústav aj relevantne navštevovať, pričom toto tvrdenie
malo byť výsledkom dokazovania súdom. Súd preto nedostatočne vykonal dokazovanie, vychádzal len
z tvrdení matky bez doloženia relevantných dôkazov, vychádzal len z jednorazových ošetrení, ktoré boli
uskutočnené matkou s maloletým tesne pred konaním pojednávania a neboli do spisu doložené dôkazy
o tom, že by matka s maloletým navštevovala už dlhodobejšie ústav prípadne iných odborníkov. Otec
rovnako namietal, že súd vychádzal len z nákladov na bývanie matky ako aj s tým súvisiace výdavky
na maloletého, ktoré boli len tvrdené matkou, ale neboli zdokladované. Otec uviedol, že príjem matky je
E. E. XXX R. L., pričom jeho príjem je rovnaký, avšak z dôvodu postoja matky maloletého, kvôli ktorej
prišli o bývanie v dražbe domu, ktorý počas manželstva previedol na matku maloletého v jednej polovici,
avšak tá zbabelo vyhlásila na svoju osobu bankrot a on je nútený splatiť celý úver, ktorý si zobrali ako
manželia na rekonštrukciu domu, o ktorý prišli v dražbe. Súd nebral do úvahy podstatnú skutočnosť,
a to splácanie exekúcií otcom z dôvodu dlhu banky. Súd mal vychádzať pri rozhodovaní o výživnom
s príjmov obidvoch rodičov ako aj zo skutočnosti, že otec spláca úver, ktorý si zobrali obaja rodičia,
na čo však súd neprihliadol a tiež na to, že matka síce vyčíslila náklady na maloletého v sume 300
eur mesačne, ale nepredložila o nich relevantné dôkazy. V súčasnej dobe platí výživné vo výške 150
eur mesačne, pričom prispieva aj zakupovaním oblečenia pre maloletého a nie je pravda, že sa matka
výrazne osobne stará o maloletého keď tento je často u svojej starej matky a polovicu dňa je v škole.
Otec nenamietal, že nastala zmena pomerov maloletého keď nastúpil do základnej školy, avšak v čase
rozhodnutia súd musí vychádzať zo skutkových okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania a súd
mal brať do úvahy len zmena pomerov a to nástup na základnú školu, ale súd svojvoľne rozhodoval aj
o zmene pomerov ako návšteva škôlky, pričom práve nástupom na základnú školu sa znížili náklady
u maloletého, ktoré doteraz boli vynakladané na škôlku ako uviedla matka vo výške 45 eur. Súd tak
nesprávne rozhodol, keď rozhodoval o 2 zámenách pomerov, pritom ani jedna zmena pomerov nie je v
súdnom spise podložená dôkazmi, ktoré by mali preukazovať stabilné mesačné výdavky na maloletého,
ktoré by mali odôvodňovať zvýšenie výživného k čomu dospel súd.

9. Otec v odvolaní tiež namietal, že konajúci súd neprihliadol na jeho výdavky na bývanie, keď aj on sám
má výdavky spojené s ubytovaním v sume do 300 eur mesačne, stravu  200 eur mesačne. Otec tvrdil, že
u maloletého nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala výživné v sume 200 eur mesačne,
pretože nástupom do školy sa oproti škôlke nezvýšili náklady maloletého pokiaľ ide o stravu, pretože
stravu mal zabezpečenú maloletý aj keď bol doma, mohli sa len v minimálne miere zvýšiť náklady o
krúžky anglického jazyka a džudo, ktoré sú naviac o 20 eur. Matka medzi nákladové položky uviedla
aj náklady spojené s jej bývaním, platením lízingu auta a pod. prípadne náklady a výdavky, ktoré sa
nepovažujú za výdavky maloletého a preto súd nemá brať na zreteľ, pretože nesúvisia s potrebami
maloletého, ktoré majú byť zastrešené inštitútom výživného v zmysle zákona o rodine. Otec maloletému
okrem výživného platí aj sezónne oblečenie, prípadne oblečenie, ktoré v tom čase aj potrebuje a preto
neplatí iba určené výživné ako to tvrdí matka, ale zabezpečuje aj rôzne potreby maloletého, ktoré
mu matka oznámi. Matka tak nepreukázala podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého, ktorého
náklady sú v zásade zhodné ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Náklady maloletého
sa mohli zvýšiť len o 30 eur mesačne, čo nevyplýva z dôkazov predložených matkou, ktorá tvrdí, že



náklady na maloletého sú strava 100 eur, škôlka 45 eur, keď táto položka už v čase rozhodovania súdu
neexistovala a matka nepreukázala stravné maloletého v škole ani ostatné náklady tak ako uviedla,  keď
skutočné preukázané mesačné náklady na maloletého môžu byť v sume 180 eur a on platí výživné
v sume  150 eur mesačne. Podľa otca doteraz určené výživné je primerané a v súlade s potrebami
maloletého v danom veku, ktoré je potrebné uhradiť.

10. Od poslednej úpravy  výživného tak nedošlo k zvýšeniu bežných potrieb maloletého, ani s
prihliadnutím na zhoršenie zdravotného stavu a záujmovými aktivitami, nie sú splnené podmienky pre
zvýšenie výživného tak ako rozhodol súd. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že zmena pomerov nastala
na strane matky, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke a poberala
rodičovský príspevok a prídavky na dieťa a v súčasnej dobe je zamestnaná D. G. XXX R. C. rovnako
ako otec. Z uvedených dôvodov otec navrhol rozsudok zmeniť a návrh matky zamietnuť.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 28.12.2017, ktorá vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ
ide o vyjadrenie otca maloletého, že prišiel o dom jej osobným bankrotom, tak je to veľká hlúposť a
úmyselné klamstvo. Banka dala dom do dražby koncom roka 2013 a ona vyhlásila osobný bankrot v júli
2014, ale ešte pred vyhlásením osobného bankrotu sa snažila celú vec s úverom riešiť, k čomu prikladá
doklady a kópie úradných listín. Matka uviedla vo vyjadrení skutočnosti týkajúce sa uhrádzania exekúcie
a nesúhlasila s dôvodmi odvolania otca pokiaľ ide o exekúciu ich spoločnej nehnuteľnosti. Nesúhlasila s
vyjadrením otca, že zabezpečuje rôzne potreby pre maloletého, ktoré mu matka oznámi. Tvrdila, že otec
maloletému nič nekupuje, iba v apríli 2017 mu kúpil 1x tepláky, 1x tričko a jedlo celkovo spolu v hodnote
okolo 70 eur a prispel na operáciu, keď  ona na to nemala peniaze.  Od rozvodu v roku 2012 do apríla
2017 nekúpil nič maloletému okrem toho ako uviedla. Nesúhlasila s tvrdením otca, že platí výživné,
pretože musela vymáhať výživné exekúciou zrážkami zo mzdy otca. Otec maloletému nekupuje darčeky
ani na sviatky. Pokiaľ ide o námietky otca, že matka nepreukázala náklady v súvislosti so zdravotnou
starostlivosťou maloletého pokiaľ ide o poruchu reči a problémy so srdcom, že maloletý má navštevovať
odborníkov a že ide o dlhodobú záležitosť, matka uviedla, že takýto citát vypustí z úst iba otec, ktorý sa
vôbec nezaujímal a nezaujíma o vlastného syna. Matka k vyjadreniu pripojila lekárske správy a vyjadrila
sa, že pokiaľ by to nestačilo, tak požičia od detskej lekárky celú zdravotnú kartu maloletého. Matka sa
snaží, aby si otec maloletého aspoň na deň niekam zobral, ale z jeho strany nie je žiaden záujem, čo
preukazujú správy SMS.

12. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, ktorý
uviedol, že vzhľadom na potreby a vek maloletého navrhuje rozsudok potvrdiť, nakoľko zohľadňuje
potreby maloletého a rozhodnutie je v záujme maloletého. Poukazuje na doterajšie vyjadrenia v danej
veci.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66,  § 395 ods. l, ods. 2 zákona         č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a
nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré je správne.

14. V danej veci otec maloletého nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo výroku o zvýšení výživného a žiadal,
aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania.

15. V odvolaní otec namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

16. V súvislosti s touto námietkou otca je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je
zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie
konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto
zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd
zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv



odvolateľa (otca maloletého) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom,
lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania.
Okresný súd preto svojím postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu
Civilný mimosporový poriadok priznáva.

17.  Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odvolací súd nezistil pochybenie súdu v námietke
otca v podanom odvolaní, že súd nebral do úvahy podstatnú skutočnosť, a to splácanie exekúcií otcom
z dôvodu dlhu banky. Súd mal vychádzať pri rozhodovaní o výživnom s príjmov obidvoch rodičov ako
aj zo skutočnosti, že otec spláca úver, ktorý si zobrali obaja rodičia, na čo však súd neprihliadol. Táto
námietka otca v podanom odvolaní, podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodná a nemá vplyv
na zmenu rozhodnutia okresného súdu, lebo splácanie úveru, ktorý si zobrali obaja rodičia, je vecou
vysporiadania ich majetku a záväzkov pri rozvode manželstva a to len medzi manželmi, resp. bývalými
manželmi a nie vo vzťahu otca k dieťaťu. Splácaním úveru otec nezabezpečuje dieťaťu bývanie, ale
nadobúda určitú majetkovú hodnotu, ktorú nadobudol a za ktorú spláca postupne úver.  Rovnako
nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca, že nástupom na základnú školu sa znížili náklady u maloletého, ktoré
doteraz boli vynakladané na škôlku ako uviedla matka vo výške 45 eur a namietal, že súd tak nesprávne
rozhodol o zvýšení výživného. Nástupom dieťaťa a prechodom do vyššieho stupňa školského systému
jednoznačne dochádza k zvýšeniu nákladov a nie k zníženiu ako tvrdí otec. Nároky na štúdium, s tým
súvisiace školské potreby, školské pomôcky, prípadné zakúpenie doplnkových kníh pre vzdelávanie
dieťaťa, poplatky spojené s návštevou školy sú vyššie a štúdium je nákladnejšie. Táto námietka otca
preto nebola dôvodná. Otec tiež namietal, že matka nepreukázala stravné maloletého v škole, ani
ostatné náklady tak ako uviedla, keď skutočné preukázané mesačné náklady na maloletého môžu byť
v sume 180 eur a on platí výživné v sume  150 eur mesačne. Podľa otca doteraz určené výživné je
primerané a v súlade s potrebami maloletého v danom veku, ktoré je potrebné uhradiť. V súvislosti
s touto námietkou otca je vhodné poukázať na vyjadrenie otca ohľadne jeho výdavkov, keď uviedol,
že súd neprihliadol na jeho výdavky na bývanie, keď aj on sám má výdavky spojené s ubytovaním
v sume do 300 eur mesačne, stravu  200 eur mesačne. Otec tvrdil, že u maloletého nenastala taká
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala výživné v sume 200 eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného,
podľa tvrdenia otca, ktorý len na stravu pre seba potrebuje 200 eur mesačne, pre dieťa je suma 150
eur mesačne, ako uviedol neprimeraná, lebo skutočné preukázané mesačné náklady na maloletého
môžu byť v sume 180 eur. S uvedeným porovnaním otca sumy 200 eur pre neho len na stravu a
sumy 180 eur pre dieťa na všetky potreby dieťaťa nemožno súhlasiť. Ďalšia námietka otca, že matka
nepreukázala stravné maloletého v škole ani ostatné náklady tak ako uviedla,  nie je opodstatnená,
pretože ani otec nepreukázal svoj dôvod pre zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, že on
pre seba potrebuje na stravu 200 eur mesačne. Otec tiež nepreukázal, že maloletému platí aj sezónne
oblečenie, prípadne oblečenie, ktoré v tom čase aj potrebuje a preto neplatí iba určené výživné ako
to tvrdí matka, ale zabezpečuje aj rôzne potreby maloletého, ktoré mu matka oznámi. Toto tvrdenie
otca nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi. Nemožno preto vyhovieť návrhu otca a zmeniť rozhodnutie
okresného súdu o zvýšení výživného na maloletého, ktoré je vecne správne. Odvolací súd nezistil
skutočnosti, ktoré by mali za následok iné skutkové zistenia súdu a iné právne posúdenie veci, keď
otec ani v odvolaní neuviedol, aké iné skutkové zistenia, by odôvodnili iný záver súdu, ako vyplýva z
výroku napadnutého rozsudku, s ktorým otec nesúhlasí. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o výživnom
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, pri vykonaní dokazovania dodržal aj postup podľa
ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z
tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi
procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ( II. ÚS 76/07).

18.  V súvislosti s námietkou otca, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia



príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal  pri rozhodnutí o
zvýšení výživného.

19.  Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové  a právne závery súdu
prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu,
ktorý sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu konania. Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa (otca
maloletého).

20.  K uvedeným námietkam otca ako odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal
umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez
pochybností známe. Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv. Tvrdenie
o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie
odvolateľa o nedostatkoch dokazovania, ako je uvedené vyššie, je neopodstatnené.

21.  Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov   k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22.  Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23.  Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24.  Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25.  V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prvej inštancie právne
posúdil zistený skutkový stav ohľadne určenia výživného, odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia
povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych
schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú
vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo
každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe
jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej
povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb
dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov,
nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne
platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v
tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodiča.

26. V súvislosti s námietkou otca v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď zvýšil
výživné na maloleté dieťa, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje
dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou
o domácnosť, tiež je poskytovaním  vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb
dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd.



27.  Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej
republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa.

28.  Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.

29.  V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba
posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

30.  S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca, že nemá finančné prostriedky, a preto nemôže
platiť určené výživné, z dôvodu zníženia jeho doterajšieho príjmu, je potrebné uviesť, že žiaden účinný
zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť
pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon
o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a preto
nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom
rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil.

31.  Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje.
Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná
okrem  majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a
vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Pokiaľ v danom prípade otec uviedol, že on pre seba
na stravu minie 200 eur mesačne, nemôže obstáť jeho argument, že dieťaťa nepotrebuje zabezpečiť
primeranú výživu.

32.      Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné
sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť
platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S
prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletého má zo zákona vyživovaciu
povinnosť podľa        § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť.
Je nepochybné, že maloletý nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje i
keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v
rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. Podľa
názoru odvolacieho súdu je nepochybné, že otec má právo byť so svojim dieťaťom, v čase určenom
pre styk s dieťaťom, prípadne aj v širšom rozsahu, po dohode s druhým rodičom a práve v tomto
čase má otec možnosť zistiť, aké sú náklady a výdavky na dieťa, keď je s ním v priamom kontakte.
V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca, že výška výživného určená súdom prvej
inštancie je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný
prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým
schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška
výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa, na strane ktorého dochádza
tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov a rovnako na túto zmenu
pomerov je nutné tiež prihliadnuť pri rozhodovaní o výške výživného.

33. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a
dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec.

34.  Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, odôvodnenie rozsudku presvedčivé a
s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal
so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd



po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach            a schopnostiach otca prispievať
na výživu maloletého určeným výživným zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd
poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona     o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom
je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného
ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť      a svoje výdavky usmerniť tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené      a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti
a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu
plniť v čo najväčšom rozsahu.

35. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť,
určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania,
jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako
vecne správny v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C s. p. a podľa § 387 ods. 2 C. s. p. na zdôraznenie
jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody.

36.  O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu      a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie    a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní           a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa    (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                   a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).