Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/63/2016 z 21. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. novembra 2016, sp. zn. 2To/63/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3615010180.1 Krajský súd Trenčín | 2To/63/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3615010180.1 | 2016-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 207 ods. 2 TZ, § 207 ods. 3 písm. c) TZ, § 285 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a649b05-b19f-4f9b-8e2e-228242e6e150 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3615010180.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010180
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615010180.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD, v trestnej veci proti obžalovanému B. N., nar. XX.XX.XXXX v
J., trvale bytom N. I. W., Y. č. XXX/XX, toho času bytom J., T. č. XXX/XX, pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr.zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/70/2015 zo dňa 13.4.2016, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 22.11.2015 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d/ Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný B. N. - nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom N. I.
W., Y. č. XXX/XX, toho času bytom J.,
T. č. XXX/XX

podľa § 285 písm.f/ Tr.por. s použitím § 86 písm.a/ Tr.zák.

o s l o b o d z u j e

v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom sp.zn. Pv
268/15/3305-16 zo dňa 3.12.2015, podanej na Okresnom súde v Partizánskom dňa 3.12.2015, pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.c) Tr.zák. na skutkovom základe, že

hoci mu Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna M. N., nar. XX.XX.XXXX a
rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/1173/2008 - 60 zo dňa 26.11.2008, právoplatným
dňa 03.12.2008 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna M. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 000
Sk (33,19 €) mesačne s účinnosťou od 01.06.2008 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky M.
K., plneniu tejto povinnosti sa v Kysuckom Novom Meste, v Čadci, v Ješkovej Vsi a všade tam kde sa
zdržiaval úmyselne vyhýbal v období od 27.02.2015 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné
zaplatil tým, že nemal vážny záujem o prácu, nakoľko v dobe od 07.01.2015 do 06.07.2015 pracoval
u jedného zamestnávateľa na pracovný pomer na kratší pracovný čas v rozsahu 20 hodín týždenne, a
hoci z výkonu tejto práce nemal dostatočný príjem na plnenie vyživiacej povinnosti, nepokúsil sa nájsť
si iné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom tento pracovný
pomer bol ukončený zamestnávateľom z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, následne
od 09.07.2015 do 22.08.2015 sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa na riadny pracovný pomer, a
hoci z výkonu tejto práce mal dostatočný príjem, zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásil a
ani si ju sám neplnil a aj tento pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny, následne až do 08.09.2015 nikde nepracoval a nebol ani evidovaný na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, potom od 09.09.2015 do 18.10.2015



pracoval len na základe dohody o vykonaní práce u ďalšieho zamestnávateľa, pričom hoci z tohto
zamestnania mal len nepravidelný a nedostatočný príjem, nepokúsil sa nájsť si iné zamestnanie ani
prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, následne od 19.10.2015 do 04.11.2015 opäť
nikde nepracoval a nebol ani evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o
zamestnanie a od 05.11.2015 sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa, ani tomuto zamestnávateľovi
nenahlásil vyživovaciu povinnosť a ani si ju sám neplní, pričom na výživnom zaplatil matke svojho syna
M. K. v mesiaci júl 2015 sumu 33,19 €, v mesiaci august 2015 sumu 33,19 €, čím zostal na výživnom
za obdobie od 27.02.2015 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil, dlhovať matke
svojho syna M. K. sumu vo výške 232,33 € a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/5/2015-115 zo dňa 11.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2015
odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/70/2015 zo dňa 13.4.2016, bol
obžalovaný B. N. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.c)
Tr.zák. na skutkovom základe, že hoci mu Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho
syna M. N., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/1173/2008 - 60 zo
dňa 26.11.2008, právoplatným dňa 03.12.2008 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna M. N.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 1 000 Sk (33,19 €) mesačne s účinnosťou od 01.06.2008 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky M. K., plneniu tejto povinnosti sa v Kysuckom Novom Meste, v Čadci,
v Ješkovej Vsi a všade tam kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v období od 27.02.2015 doposiaľ, s
výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil tým, že nemal vážny záujem o prácu, nakoľko v dobe od
07.01.2015 do 06.07.2015 pracoval u jedného zamestnávateľa na pracovný pomer na kratší pracovný
čas v rozsahu 20 hodín týždenne, a hoci z výkonu tejto práce nemal dostatočný príjem na plnenie
vyživiacej povinnosti, nepokúsil sa nájsť si iné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, pričom tento pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom z dôvodu hrubého porušenia
pracovnej disciplíny, následne od 09.07.2015 do 22.08.2015 sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa na
riadny pracovný pomer, a hoci z výkonu tejto práce mal dostatočný príjem, zamestnávateľovi vyživovaciu
povinnosť nenahlásil a ani si ju sám neplnil a aj tento pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom
z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, následne až do 08.09.2015 nikde nepracoval a nebol ani
evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, potom od 09.09.2015
do 18.10.2015 pracoval len na základe dohody o vykonaní práce u ďalšieho zamestnávateľa, pričom hoci
z tohto zamestnania mal len nepravidelný a nedostatočný príjem, nepokúsil sa nájsť si iné zamestnanie
ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, následne od 19.10.2015 do 04.11.2015 opäť
nikde nepracoval a nebol ani evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o
zamestnanie a od 05.11.2015 do 11.12.2015 sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa, a hoci z výkonu
tejto práce mal dostatočný príjem, zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásil a ani si ju sám
neplnil, od 16.12.2015 do 26.01.2016 pracoval u jedného zamestnávateľa, a hoci z výkonu tejto práce
nemal dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, nepokúsil sa nájsť si iné zamestnanie ani
prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v období od 27.01.2016 do 29.02.2016 nikde
nepracoval a nebol ani evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie,
v období od 01.03.2016 doposiaľ sa zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa, a hoci z výkonu tejto práce
mal dostatočný príjem, zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásil a ani si ju sám neplnil, pričom
na výživnom zaplatil matke svojho syna M. K. v mesiaci júl 2015 sumu 33,19 €, v mesiaci august
2015 sumu 33,19 €, a dňa 11.04.2016 ako zameškané výživné sumu 110,-€, čím zostal na výživnom
za obdobie od 27.02.2015 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil dlhovať matke
svojho syna M. K. sumu vo výške 255,09 € a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/5/2015-115 zo dňa 11.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2015
odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3
Tr. zák., § 54 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín, pričom podľa § 55 ods. 1
Tr. zák. bol povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia tohto trestu



a podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. bol povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase
bez nároku na odmenu.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaný ihneď po vyhlásení napadol
odvolaním, ktoré však nijako neodôvodnil.

Odvolanie podal v zákonnej lehote i prokurátor proti výroku o uloženom treste v neprospech
obžalovaného. V podrobnejšom písomnom odôvodnení uviedol, že uložený druh trestu a jeho výmeru
považuje vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy ako i
z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie, za neprimerane mierny, pričom tiež prvostupňový súd
pochybil, keď u obžalovaného neprihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr.zák. Preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr.por. a sám vo veci
rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m)
Tr.zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 49 ods.2 Tr.zák. trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby a na
výkon trestu ho zaradí podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr.zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Pred verejným zasadnutím krajského súdu oznámila M. K. písomne súdu, že obžalovaný zameškané
výživné tak ako bolo určené v napadnutom rozsudku uhradil, kedy splátkou zo dňa 29.04.2016
uhradil sumu 300 Eur. Naďalej si plní vyživovaciu povinnosť, preto nepokladá za dôvodné odvolanie
prokurátorky.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného, zástupkyňa krajskej prokurátorky vzhľadom na skutočnosť, že M. K. oznámila súdu, že
obžalovaný uhradil dlžné výživné, navrhla tohto spod obžaloby oslobodiť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z podnetu podaného odvolania obžalovaným v intenciách
§ 317 Tr.por., pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine i
treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto dospel k správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne
a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré
poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, upravil na základe vykonaného dokazovania oproti
podanej obžalobe aj skutkový stav. Na základe vykonaného dokazovania o úhradách obžalovaného na
zameškanom a bežnom výživnom vyplynulo, že za obdobie od 27.02.2015 ku dňu vyhlásenia rozsudku
súdu prvého stupňa 13.4.2016 obžalovaný B. N. dlhoval na svojho syna M. N. na výživnom sumu
255,09 Eur. Aj odvolací súd po preskúmaní vykonaných dôkazov nemal pochybnosti o vierohodnosti a
správnosti skutkových zistení okresného súdu.

Z oznámenia M. K., k rukám ktorej bol obžalovaný povinný uhrádzať výživné vyplynulo, že po vyhlásení
rozsudku prvostupňového súdu jej obžalovaný dňa 29.4.2016 poštovou poukážkou uhradil sumu 300
Eur, teda celé dlžné výživné vo výške 255,09 Eur ustálené súdom prvého stupňa za predmetné obdobie.

Podľa § 86 písm.a/ Tr.zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Na základe tej skutočnosti, že obžalovaný B. N. do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaniach dlžné
výživné, ktoré dlhoval za obdobie od 27.02.2015 zaplatil, pričom trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky, vo veci rozhodol sám tak, že v súlade so zákonom podľa § 321 ods.1 písm.d/ Tr.por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného podľa § 285 písm.f/ Tr. por. s použitím § 86 písm.
a/ Tr.zák. oslobodil v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom



sp.zn. Pv 268/15/3305-16 zo dňa 3.12.2015 podanej na Okresnom súde v Partizánskom dňa 3.12.2015
na tam uvedenom skutkovom základe.

Záverom odvolací súd uvádza, že obžalovaný je povinný naďalej platiť bežné výživné, v opačnom
prípade sa vystavuje riziku ďalšieho trestného stíhania. Súčasne krajský súd podotýka, že pokiaľ M. K.
uviedla, že obžalovaný jej ešte neuhradil sumu dlžného výživného, za ktoré bol odsúdený právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/5/2015 zo dňa 11.02.2015, ide o iné konanie,
no je potrebné upozorniť obžalovaného, že v danom prípade by nezaplatenie dlžného výživného mohlo
byť dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadenie výkonu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.