Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/87/2014 z 15. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. decembra 2014, sp. zn. 13CoP/87/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6214204860.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/87/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6214204860.1 | 2014-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a777da2-2930-442e-9c5a-8badeec15bd4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6214204860.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/87/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204860
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6214204860.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti K., L., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, deti rodičov G. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. T., O. XXX a matky B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E., L. R. XXXX/X, o
zníženie výživného, o odvolaní matky maloletých detí zo dňa 20. 10. 2014 proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/110/2014-50 zo dňa 22. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo
dňa 29.10.2012 č. k. 7P/145/2012-49, na maloleté deti K.: L. nar. XX.XX.XXXX a K. nar. XX.XX.XXXX
znižuje na sumu 40 Eur mesačne odo dňa 01.07.2014. Výživné je splatné k rukám otca maloletých detí
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa
29.10.2012 č. k. 7P/145/2012- 49, v časti ktorou bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti tak,
že výživné na maloleté deti K. L., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, znížil na čiastku 50 Eur
mesačne odo dňa 01.07.2014 na každé z detí a splatnosť výživného stanovil k rukám otca vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka maloletých detí sa podaným
návrhom domáhala zníženia výživného na maloleté deti počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, aby
mala uloženú povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé po 30 Eur mesačne. Svoj návrh
na zníženie odôvodnila svojou dlhodobou práceneschopnosťou spôsobenou rizikovým tehotenstvom v
dôsledku čoho sa jej znížil príjem

Otec maloletých detí s návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasil, s poukazom na skutočnosť,
že v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí má zvýšené finančné výdavky vzhľadom na
vek, štúdium a záujmové činnosti maloletých detí..

Opatrovník maloletých detí s návrhom matky súhlasil a žiadal súd o zníženie výživného, pričom výšku
zníženého výživného ponechal na úvahu súdu s prihliadnutím na potreby maloletých detí. a možnosti
a schopnosti matky maloletých detí

Posledná úprava výživného matky na maloleté deti bola v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký
Krtíš rozsudok zo dňa 29. 10. 2012 č. k. 7P/145/2012-49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17. 12.
2012, a ktorým bola schválená dohoda rodičov o výške výživného na maloleté deti, kedy sa matka



maloletých detí zaviazala prispievať na výživu maloletých detí na každé z detí výživným vo výške 80
Eur mesačne.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd návrhu matky maloletých detí na zníženie výživného vyhovel
čiastočne, pričom výživné na maloleté deti znížil na čiastku 50 Eur mesačne na každé z detí a splatnosť
výživného určil k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, namietala, že
prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pričom opätovne poukazovala na zmenu okolností
vyplývajúcu z jej dlhodobej práceneschopnosti, ktorá bude trvať až do nástupu na materskú dovolenku,
dôsledkom čoho sa jej výrazne znížil príjem a jediným zdrojom príjmu je pre ňu len poskytovaná
nemocenská dávka v sume 160-180 € mesačne.

Otec maloletých detí v odpovedi na zaslané odvolanie, uviedol súdu známe skutočnosti vyplývajúce z
predchádzajúcich písomných podaní a ústnych prednesov.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky maloletých detí nevyjadril.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 220 OSP zmenil z týchto dôvodov:

Podaným návrhom matka maloletých detí žiadala súd, aby znížil výživné na maloleté deti počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku tak, aby jej uložil povinnosť prispievať na výživu detí na každé po 30 Eur
mesačne a to na tom skutkovom základe, hoci je zamestnaná vo firme LM-Genim s. r. o. v Českej
republike od 25. 04. 2014 je práceneschopná a to z dôvodu rizikového tehotenstva, pričom v dôsledku jej
práceneschopnosti sa jej zmenil príjem, poberá len peňažné dávky v chorobe, a jej práceneschopnosť
bude trvať až do konca tehotenstva.
Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí a poukázal na tú
skutočnosť, že v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí má on zvýšené finančné výdavky,
keďže maloleté deti študujú na súkromnom gymnáziu v G., sú v treťom ročníku a jeho príjem z pracovnej
činnosti predstavuje cca 550 Eur plus výživné na deti a rodinné prídavky a daňový bonus.

Opatrovník maloletých detí na pojednávaní žiadal, aby súd výživné na maloleté deti znížil, pričom však
výšku takto zníženého výživného ponechal na rozhodnutí súdu, avšak žiadal, aby v tejto súvislosti súd
prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú spojené najmä so štúdiom maloletých detí na
strednej škole na súkromnom gymnáziu, kde sú zvýšené finančné výdavky a zároveň, aby súd prihliadol
aj na potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť , ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa
posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1 o
zaopatrené neplnoleté dieťa 2. o nezaopatrené dieťa



Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery

Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom
môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá má význam pre záver,
že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane
osôb k výžive povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd
posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy,
či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75
ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre určenie výšky výživného
pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z
rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že vyživovacia povinnosť
bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 29. 10. 2012 č. k. 7P/145/2012-49, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 17. 12. 2012 a ktorým bola schválená dohoda rodičov o výške výživného na
maloleté deti, kedy sa matka maloletých detí zaviazala prispievať na výživu maloletých detí na
každé z detí výživným vo výške 80 Eur mesačne. V čase vtedajšieho rozhodovania súdu matka
maloletých detí bola zamestnaná, pracovala v Českej republike ako robotníčka a jej príjem predstavoval
minimálnu mzdu, pričom z potvrdenia, ktoré mal súd k dispozícii o zárobku matky vyplynulo, že jej
priemerný mesačný zárobok činil 274 Eur. Matka detí okrem maloletých ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemala. Otec maloletých detí pracoval v Ústave špeciálneho zdravotníctva vojenský útvarXXX a jeho
priemerný mesačný zárobok za sledované obdobie posledných 12 mesiacov v predchádzajúcom období
predstavoval čiastku 496 Eur. Otec detí okrem maloletých ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Pokiaľ
sa týka maloletých detí, tieto navštevovali strednú školu s to Súkromné gymnázium v G., kde chodia
i v súčasnej dobe.
Za súčasného stavu súd zistil, že matka maloletých detí je gravidná, z potvrdení jej ošetrujúcej lekárky
založených v spise C.. C. J., z gynekologickej ambulancie mal súd preukázané, že matka maloletých
detí je práceneschopná pre rizikovú tehotnosť, jedná sa u nej o dlhodobú práceneschopnosť a to až do
nástupu na materskú dovolenku, na ktorú má nastúpiť od 02. 11. 2014 a termín pôrodu je stanovený
na 14. 12. 2014. Zo správy z prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej
Štiavnici vyplynulo, že matka maloletých detí žije sama v dvojizbovom prenajatom byte, ktorý má v
prenájme do mája 2015 za nájomné vo výške 190 Eur, zároveň má ďalšie výdavky na stravu, ošatenie,
vitamíny, ktoré užíva na základe odporúčania ošetrujúcej lekárky. Ďalej mal súd preukázané, že matka
maloletých detí má uzatvorenú pracovnú zmluvu s terajším zamestnávateľom na dobu určitú a to do 31.
12. 2014 a jej príjem v súčasnej dobe predstavuje peňažná dávka v chorobe vo výške od 160 do 180
Eur. Zo správy Súkromného gymnázia Železiarne G. mal súd preukázané, že maloleté deti navštevujú
uvedenú školu, kde výdavky na školský rok predstavujú na maloletého K. cca 725 Eur a na maloletého
L. 1.165,17 Eur. Z potvrdenia o príjme otca mal súd preukázané, že tento dosahuje priemerný mesačný
zárobok u svojho zamestnávateľa vo výške 602,50 Eur. Ani jednému z rodičov vyživovacia povinnosť
nepribudla.



Porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového súdu o výživnom v
predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu mal odvolací súd preukázané,
že u matky maloletých detí došlo k závažnej a podstatnej zmene pomerov a to tým, že matka maloletých
detí bola dlhodobo práceneschopná, pričom jej práceneschopnosť trvala až do nástupu na materskú
dovolenku a zároveň mal súd preukázané, že pracovný pomer, ktorý mala matka maloletých detí
uzatvorený na dobu určitú jej následne potom skončí dňom 31. 12. 2014. K zmene pomerov teda došlo
tým, že sa jej znížil jej príjem v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti a v súčasnej dobe tento príjem
je nižší v priemere o cca 100 Eur mesačne.
Je nesporné, že otec maloletých detí má finančné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletých,
títo navštevujú tretí ročník súkromného gymnázia v G., kde otec musí hradiť výdavky spojené so štúdiom.
Porovnaním okolností dôležitých pre určovanie výživného na maloleté deti v čase skoršieho
rozhodovania ako aj nového rozhodovania, nemal odvolací súd preukázané, že u maloletých detí sa
od predchádzajúceho rozhodovania o úprave výživného nastala taká výrazná zmena skutočnosti a
okolnosti odôvodňujúce zmenu výživného. Maloleté deti sú zdravé, nemajú špecifické požiadavky na
výživu, navštevujú stále ten istý typ školského zariadenia ako v čase predchádzajúceho rozhodovania
o výživnom.

Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov len na strane
matky maloletých detí..

Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky na zníženie
výživného je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného nastala výrazná zmena pomerov na strane matky
maloletých detí, ktorá odôvodňuje zmenu rozsudku súdu o určení výšky výživného.

Odvolací súd nepovažoval za dostatočné zníženie výživného len na sumu 50 eur mesačne tak, ako
rozhodol okresný súd. V danom prípade za primerané výživné po zohľadnení všetkých okolností
považoval odvolací súd výživného v sume 40 Eur. Pri určení výšky výživného vychádzal odvolací súd
nielen zo schopností, možností a majetkových pomerov matky maloletých detí, ale aj zo zákonom
stanovenej povinnosti každého rodiča, ktorý bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima
na zaopatrené neplnoleté dieťa. Táto zákonom stanovená suma v súčasnej dobe predstavuje 27,126
Eur.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.