Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/20/2016 z 10. 4. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. apríla 2016, sp. zn. 4CoP/20/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3615205859.1
Krajský súd Trenčín | 4CoP/20/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3615205859.1 | 2016-04-10 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67633d99-6ae5-40e7-88bc-2738c383d6ad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3615205859.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205859
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205859.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci starostlivosti o maloletého U. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov: matky B. O., bytom C., Q. XXa otca T. O., bytom M., V.. O. XXX/XX, o návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa
30.novembra 2015, č. k. 1P/141/2015-9 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého U. O., nar.
XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
ktoré je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1P/41/2015. Súd zaviazal
matku prispievať na výživu maloletého U. sumou 30 eur mesačne, ktorú sumu je matka povinná platiť
vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám otca s účinnosťou od 23.11.2015. Matka je do
právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Partizánske
pod sp. zn. 1P/41/2015 oprávnená stretávať sa s maloletým U. každý nepárny víkend v mesiaci od
piatku od 14:00 hod. do nedele do 17:00 hod.. Matka je  oprávnená v uvedenom čase maloletého U.
prevziať a odovzdať pred bydliskom otca a otec  je povinný v uvedenom čase maloletého U. matke
odovzdať a na stretnutie s matkou ho riadne pripraviť. Súd  ďalej uložil rodičom maloletého U. povinnosť
pre prípad, že by konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Partizánske
pod sp. zn. 1P/41/2015 nebolo právoplatne skončené do 90 dní od nariadenia tohto predbežného
opatrenia, aby v tejto lehote podali návrh na začatie konania o úprave rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Vychádzal zo zistenia, že otec sa domáha zverenia svojho syna
predbežným opatrením do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že u maloletého bolo diagnostikované
celoživotné ochorenie Q. Mellitus I. typu a toto ochorenie si vyžaduje zvýšenú starostlivosť o neho,
zmenu stravovacích návykov, každodenné užívanie liekov a aplikáciu inzulínu, pravidelné kontroly u
diabetológa, vyšetrenia u špecialistov a v prípade akýchkoľvek komplikácii i okamžitú hospitalizáciu.
Poukázal na skutočnosť, že matka maloletého je v súčasnosti vo vysokom štádiu tehotenstva a táto
skutočnosť spolu s jej spôsobom života jej nebudú umožňovať, aby maloletému mohla poskytnúť
potrebnú starostlivosť, ktorú si v súčasnosti jeho zdravotný stav vyžaduje. Za daných okolností mal
súd dostatočne osvedčenú naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania, a preto s rešpektovaním predovšetkým najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, súd predbežným opatrením maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca do právoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,
ktoré je vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1P/41/2015, pričom v danej situácii vychádzal
z toho, čo považoval za osvedčené z návrhu otca, a to najmä skutočnosť, že u maloletého bolo



diagnostikované celoživotné ochorenie Diabetes Mellitus I. typu, ktoré ochorenie si vyžaduje zvýšenú
starostlivosť zo strany rodičov, a to najmä v súvislosti s liečbou tohto ochorenia, keď je potrebné
maloletému aplikovať aj inzulín injekčnou formou. Liečba si však vyžaduje okrem medikamentóznej
liečby a zmeny stravovacích návykov aj vytvorenie podľa možností čo najstabilnejšieho prostredia pre
maloletého, aby bol v čo najmenšej miere vystavený stresom nepochybne prameniacim aj z jeho situácie,
ktorú zažíva vo vlastnej rodine, a to z rozvodu jeho rodičov, ktorých podľa vyjadrenia oboch rodičov, veľmi
ľúbi. Pokiaľ otec v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na skutočnosť, že príznaky
ochorenia sa u maloletého prejavili po tom, čo sa vrátil z týždenného pobytu u svojej matky, a teda vinu
z ochorenia dával najmä jej, tu súd konštatuje, že takýto postoj z jeho strany nasvedčuje tomu, že si
nedostatočne uvedomuje najmä príčinu vzniku ochorenia, keď táto má určite hlbšie korene a nie sú to len
nesprávne stravovacie návyku. Nie je vylúčené, že na vznik ochorenia u maloletého má podstatný vplyv
aj stres, ktorý maloletý zažíva z toho, že sa jeho rodičia rozvádzajú a on tak príde o možnosť byť každý
deň s oboma rodičmi. Na druhej strane súd konštatoval, že ochorenie maloletého je v súčasnosti (ako to
vyplýva z potvrdenia od ošetrujúcej lekárky) kompenzované, nakoľko je maloletý liečený a liečba naďalej
pokračuje. Za tejto situácie a okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení
sa javí súdu vhodnejším prostredie otca, ktoré je pre maloletého dôverne známe, tu vyrastal a pre jeho
stabilizáciu bude lepšie, ak sa v ňom bude aj naďalej zdržiavať. Naviac súčasný stav matky, ktorá je
vo vysokom štádiu tehotenstva (s čím sa spájajú najmä časté zmeny nálad v dôsledku zmeny hladiny
hormónov v tele a únava) a psychicky sa pripravuje na pôrod, by mohol mať vplyv na poskytovanie takej
starostlivosti o maloletého, ktorú tento v súčasnosti potrebuje. Za tejto situácie preto súd vyhovel návrhu
otca a maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti. Súd záverom poznamenal, že obaja rodičia
by si mali uvedomiť vážnosť situácie a dôležitosť ich prístupu k jej riešeniu, ako aj k prebiehajúcemu
rozvodovému konaniu a najmä by sa mali vyvarovať akéhokoľvek negatívneho hodnotenia druhého
rodiča pred maloletým, ale práve naopak, pokúsiť sa o komunikáciu navzájom a vyriešenie celej situácie
podľa možností kompromisom, s prihliadnutím v prvom rade na to, čo je v záujme maloletého dieťaťa
a potlačiť svoje egoistické záujmy. V rozhodnutí súd určil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému v
sume blízko minimálnej hranice stanovenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keďže ide iba o dočasnú
úpravu pomerov a výška vyživovacej povinnosti bude predmetom dokazovania v konaní o rozvod.
Zároveň súd upravil styk matky s maloletým do právoplatného skončenia rozvodového konania tak, že
matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 14:00 hod
do nedele do 17:00 hod. v záujme zachovania pozitívneho vzťahu maloletého dieťaťa k matke, pričom
matka je oprávnená v uvedenom čase maloletého prevziať a odovzdať pred bydliskom otca a otec je
povinný v uvedenom čase maloletého matke odovzdať a na stretnutie s matkou ho riadne pripraviť.
Nakoľko na tamojšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému na čas po rozvode pod sp. zn. 1P/41/2015 a toto konanie ešte nie je právoplatne
skončené, toto bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania v otázke
zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, resp. striedavej osobnej starostlivosti,
súd zároveň uložil obom rodičom povinnosť podať návrh na začatie konania o úprave rodičovských práv
a povinností na čas do rozvodu v prípade, ak by nebolo konanie o rozvod manželstva do 90 dní od
nariadenia predbežného opatrenia právoplatne skončené. Právne vec posúdil podľa § 74 ods. 1, § 75
ods. 1, 2, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Dôvodila tým, že neexistuje
žiaden relevantný právny kvalifikovaný dôvod a naliehavý právny záujem na nariadení predbežného
opatrenie v súvislosti s osobnou starostlivosťou otca o maloletého U.. Poukazovala na to, že dňa
05.06.2015 sa s otcom dohodli na pojednávaní na Okresnom súde Partizánske vo veci rozvodu rodičov
sp. zn 1P/47/2015 na striedavej starostlivosti o maloletého v pravidelných týždňových intervaloch.
Uvedený spôsob starostlivosti o maloletého fungoval a funguje do dnešných dní. Problém nastal v
novembri 2015, keď maloletému U. bol diagnostikovaný Diabetes Mellitus I. typu. Obaja rodičia sa
zľakli a zrealizovali aj náležité procesné kroky, nakoľko sa obaja domnievali, že len každý z nich
individuálne dokáže zabezpečiť najlepšiu starostlivosť o maloletého. Bola toho názoru, že zabehnutý
spôsob starostlivosti o maloletého  je v súčasnosti pre neho najlepším, najbezpečnejším spôsobom.
Ďalej uviedla, že vedie rodinný život, kde jej dieťa je absolútnou prioritou, snaží sa maloletému o
vytvorenie stabilného rodinného zázemia a snaží sa zmierniť všetky negatívne dopady na maloletého. So
žiadnymi kolegami sa nestretáva, venuje sa výhradne partnerovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti
a v súčasnosti sa venuje starostlivosti o svoje novonarodené dieťa, s opaterou ktorého jej pomáhajú
jej matka, ako aj matka partnera. V súvislosti s cestovaním do cudziny uviedla, že odkedy nežije  s
otcom v spoločnej domácnosti bola odcestovaná len štyrikrát. V súvislosti so starostlivosťou o partnerove



deti uviedla, že tieto ich navštevujú len cez víkendy, nakoľko žijú a študujú v Bratislave. Čo sa týka
viacnásobnej zmeny jej bydliska, do dnešného dňa sa sťahovala celkom dvakrát. Pokiaľ otec poukázal
na časté zmeny predškolských zariadení maloletého, keď je v jej starostlivosti, toto tvrdenie sa nezakladá
na pravde, nakoľko k zmene predškolského zariadenia maloletého došlo dvakrát z objektívnych
dôvodov. V súvislosti s hospitalizáciou maloletého v Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave uviedla,
že chcela zostať s maloletým v nemocnici, primár jej to však vzhľadom na pokročilé štádium tehotenstva
nedovolil. Dala do pozornosti, že otec s ňou odmietol spolupracovať v súvislosti so starostlivosťou
maloletého  a aplikovaním inzulínu , zatajoval pred ňou rozhodujúce skutočnosti, napríklad sa nezmienil
o možnosti absolvovať teoreticko-praktický kurz v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. Pokiaľ
otec poukazoval na jej partnera, ktorý je cudzinec, opätovne zavádzal, keď jej partner nemá problém
komunikovať, bez problémov sa dorozumie s jej rodičmi a taktiež aj s maloletým synom. Jej partner
sa tiež zúčastnil  teoreticko-praktického školenia ohľadom detí trpiacich diabetom, pôsobil dva roky v
zdravotníctve ako ošetrovateľ. K tvrdeniu otca, že pracuje maximálne osemkrát do mesiaca, nakoľko má
dvadsaťštyri hodinové služby uviedla, že otec sa na takýto deň aj musí pripraviť. Za zavádzajúce tiež
považovala tvrdenie otca, že v materskej škole v Partizánskom, ktorú maloletý navštevuje majú personál
zaškolený na podávanie inzulínu maloletým deťom, nakoľko žiadne predškolské zariadenie nemôže
deťom aplikovať ani len kvapky do nosa. Aj obavy otca v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o
maloletého počas jej hospitalizácie po pôrode  boli tiež neopodstatnené, nakoľko jej dcéra sa už narodila
a starostlivosť o maloletého bola zabezpečená bez akýchkoľvek problémov. Uviedla, že nadovšetko
miluje svojho syna, majú spolu vytvorený hlboký a vrúcny vzťah a maloletý je na ňu citovo viazaný,
všetky zmeny, ktoré sa udiali v ich životoch, sa mu snaží v maximálnej možnej miere objasniť, vysvetliť
tak, aby to pochopil a akceptoval.  Zdôraznila, že vzhľadom na maloletého, jeho zdravotný stav, emočný
a psychický stav sa domnieva, že v súčasnosti je pre neho najlepšia zabehnutá striedavá starostlivosť
v pravidelných týždenných intervaloch, a akákoľvek iná prípadná zmena by mu mohla spôsobiť stres,
emočné výkyvy a doviesť ho do psychickej nepohody a neistoty. Podanie otca z 23.11.2015 preto
považuje za účelové, nedôvodné a špekulatívne, s cieľom spôsobiť jej citovú ujmu. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca v celom rozsahu zamietne.

Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že  v čase od marca 2015 do novembra 2015 matka
žila spolu s maloletým U. v absolútne nevyhovujúcom dome, čoho dôkazom sú výsledky laboratórnych
skúšok. Podľa jeho názoru matka nevytvára bezpečné a stabilné rodinné prostredie pre ich syna, ako
už uviedol vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, matka často cestovala do zahraničia a
ďalšie mesiace necestovala z dôvodu, že bola v pokročilom štádiu tehotenstva. Matka svojím tvrdením,
že má objektívne dôvody na výmenu materských škôl v Nitre, konala nepremyslene a vystavila syna
nadmernému stresovému zaťaženiu. K ochoreniu maloletého uviedol, že matka si nevšimla príznaky
jeho choroby, čo svedčí o jej nedôslednej starostlivosti o syna. Čo sa týka hospitalizácie maloletého a
následného zaškolenia, matka bola hneď po hospitalizácii maloletého  informovaná samotným primárom
o školení, bol im daný termín školenia, ktorý si matka zapísala a neskôr sama zmenila hodinu začatia
školenia. Nezakladá sa na pravde, že by matku neinformoval o všetkých skutočnostiach, nakoľko hneď
v prvý deň o všetkom boli poučení. Matka nevie s ním komunikovať, a to ani ohľadne základných vecí,
či potrieb týkajúcich sa maloletého. Poukázal tiež na to, že po prepustení maloletého z diabetologického
centra v Bratislave si odporkyňa maloletého zobrala na dva dni k sebe, pričom po dvoch dňoch
maloletého odovzdávala síce podľa jej tvrdenia s hodnotami v norme, avšak maloletý vracal, neprijímal
stravu a ešte v tej deň musel s ním stráviť päť hodín v nemocnici v Partizánskom na infúzii. Opätovne
ďalší týždeň, kedy mu matka odovzdala maloletého, mal nábeh na vírusové ochorenie, zvýšené teploty,
kedy hladina cukru v krvi kolíše z týchto dôvodov. Tým chcel uviesť,  že matka maloletého odovzdáva
často nie v dobrej zdravotnej kondícii. Počas odovzdávania maloletého matke vždy svedomito a
včas pripravoval maloletého na odchod  k matke, avšak toto pravidelne zle znášal a pri lúčení bol
ľútostivý až v stave rozrušenia. Matka počas celého obdobia rozchodu vytvára na maloletého stres z
neustále meniaceho sa prostredia, z jej necitlivého až chladného prístupu zo života v čase keď ´najviac
potreboval pochopenie, lásku, kľud, stabilné a jemu známe rodinné prostredie. V súčasnosti prebieha
styk maloletého s matkou, a podľa jeho názoru  tento režim maloletému vyhovuje. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie o nariadení predbežného opatrenia ako vecne správne potvrdil.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako
vecne  správne na základe záverov znaleckého posudku č. 49/2015 zo dňa 30.12.2015 vypracovaného
ku konaniu sp. zn. 1P/41/2015 vo veci rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému.



Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 O.s.p./, oboznámil sa úradnou cestou so stavom konania vedeného na
Okresnom súde Partizánske sp. zn. 1P/41/2015 a stanoviskom kolízneho opatrovníka podľa úradného
záznamu zo dňa 11.04.2016 a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa predbežným opatrením zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti otca do
právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, ktoré je vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1P/41/2015 vychádzajúc
z toho, čo považoval za osvedčené z návrhu otca, a to najmä skutočnosť, že u maloletého bolo
diagnostikované celoživotné ochorenie Diabetes Mellitus I. typu, ktoré ochorenie si vyžaduje zvýšenú
starostlivosť zo strany rodičov, a to najmä v súvislosti s liečbou tohto ochorenia, keď je potrebné
maloletému aplikovať aj inzulín injekčnou formou. Liečba si však vyžaduje okrem medikamentóznej
liečby a zmeny stravovacích návykov aj vytvorenie podľa možností čo najstabilnejšieho prostredia
pre maloletého, aby bol v čo najmenšej miere vystavený stresom nepochybne prameniacim aj z jeho
situácie, ktorú zažíva vo vlastnej rodine, a to z rozvodu jeho rodičov, ktorých podľa vyjadrenia oboch
rodičov, veľmi ľúbi. Nie je vylúčené, že na vznik ochorenia u maloletého má podstatný vplyv aj stres,
ktorý maloletý zažíva z toho, že sa jeho rodičia rozvádzajú a on tak príde o možnosť byť každý deň
s oboma rodičmi. Na druhej strane súd konštatuje, že ochorenie maloletého je v súčasnosti (ako to
vyplýva z potvrdenia od ošetrujúcej lekárky) kompenzované, nakoľko je maloletý liečený a liečba naďalej
pokračuje. Za tejto situácie a okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení
sa javí súdu vhodnejším prostredie otca, ktoré je pre maloletého dôverne známe, tu vyrastal a pre jeho
stabilizáciu bude lepšie, ak sa v ňom bude aj naďalej zdržiavať. Naviac súčasný stav matky, ktorá je vo
vysokom štádiu tehotenstva a psychicky sa pripravuje na pôrod, by mohol mať vplyv na poskytovanie
takej starostlivosti o maloletého, ktorú tento v súčasnosti potrebuje. V rozhodnutí súd určil vyživovaciu
povinnosť matky k maloletému v sume blízko minimálnej hranice stanovenej v § 62 ods. 3 Zákona
o rodine, keďže ide iba o dočasnú úpravu pomerov a výška vyživovacej povinnosti bude predmetom
dokazovania v konaní o rozvod. Zároveň súd upravil styk matky s maloletým do právoplatného skončenia
rozvodového konania tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend v
mesiaci od piatku od 14:00 hod do nedele do 17:00 hod. v záujme zachovania pozitívneho vzťahu
maloletého dieťaťa k matke, pričom matka je oprávnená v uvedenom čase maloletého prevziať a
odovzdať pred bydliskom otca a otec je povinný v uvedenom čase maloletého matke odovzdať a na
stretnutie s matkou ho riadne pripraviť.

Odvolací súd aj po oboznámení sa úradnou cestou so stavom konania vedeného na Okresnom súde
Partizánske sp. zn. 1P/41/2015 a stanoviskom kolízneho opatrovníka podľa úradného záznamu zo dňa
11.04.2016 považuje tento právny záver súdu prvého stupňa za vecne správny.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzujú tak podľa obsahu návrhu,
pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska
právneho posúdenia veci. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia ohľadne maloletých
detí, a najmä osobná starostlivosť a úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom, musia byť vydané v
záujme maloletých detí. Súd za týmto účelom musí vykonať riadne dokazovanie /výsluch rodičov, výsluch
maloletých detí, správy o šetrení pomerov/ a nezriedka aj znalcom z príslušného odboru /psychológ,
psychiater/. Takéto dokazovanie však nie je možné vykonať v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, vzhľadom na jeho dočasnosť a rýchlosť ale len vo veci samej.

Odvolací súd úradnou cestou zistil, že na Okresnom súde Partizánske sa vedie konanie vo veci
rozvodu rodičov maloletého pod sp. zn. 1P/41/2015, pričom dňa 14.03.2016 bol vo veci vyhlásený
rozsudok, ktorým manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené, maloletý U. bol zverený do osobnej
starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého a upravený styk matky
s maloletým. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Ďalej odvolací súd zistil prostredníctvom
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske - zástupkyne Ing. S., že maloletý sa v súčasnosti
stretáva s matkou podľa úpravy styku, je u otca spokojný, rozsudkom Okresného súdu Partizánske bolo



rozvedené manželstvo rodičov maloletého, maloletý bol  zverený do osobnej starostlivosti otca, keď súd
pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní. Doporučila
maloletého ponechať v starostlivosti otca.

Odvolací súd aj na základe uvedených dôkazov dospel  v zhode so súdom prvého stupňa k záveru,
že v danej veci boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko otec maloletého
dieťaťa osvedčil skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi si vyžadujú dočasnú úpravu práva a povinností
rodičov k  maloletému U..  Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné brať do úvahy
najmä záujem maloletého dieťaťa, tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa. U maloletého bolo zistené
ochorenie Diabetes Mellitus I. stupňa, ktorý stav si vyžiadal hospitalizáciu a liečbu inzulínom. Maloletý
je vo veku 4,5 roka, čo si vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť, stabilné rodinné prostredie, pravidelnú
životosprávu  a nevystavovanie sa stresom.  I keď je nepochybné, že maloletý má s matkou dobrý vzťah,
okolnosť, že matka sa presťahovala do Nitry a v dôsledku striedavej starostlivosti maloletý začal meniť
prostredie, či už v rodine alebo v materskej škôlke,  maloletému celkom neprospievala.  Podporne bolo
treba prihliadnuť  k tomu, že vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého bol vyhotovený znalecký
posudok na posúdenie osobnej starostlivosti  rodičov o maloletého a jeho záver svedčí v prospech
jedného rodinného prostredia u otca. Vzťah medzi matkou a maloletým sa však naďalej rozvíja a je
zabezpečený úpravou styku matky s maloletým.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .