{"guid": "20709c33-f19e-4a0c-ab06-5478885507fb:bb877629-31c0-47f2-8c06-ae6046f5f7cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1110238564.1", "spisova_znacka": "2Co/116/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/116/2013 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2015, sp. zn. 2Co/116/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1110238564.1", "identifikacne_cislo": "1110238564", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb877629-31c0-47f2-8c06-ae6046f5f7cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110238564.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1110238564.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1110238564.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/116/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110238564 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110238564.1  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: K. B. A. H. U. K. H. C. X. , bytom L., J. Č.. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárova č. 2, IČO: 47 232 765, za ktorú koná JUDr. Ivan Syrový, PhD., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova č. 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. októbra 2012, č.k. 11 C 164/2010-62, takto  r o z h o d o l :  Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. októbra 2012, č.k.                                          11 C 164/2010-62,   p o t v r d z u j e .  Odporca je   p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 166,51 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárova č. 2, IČO: 47 232 765, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.  o d ô v o d n e n i e :  Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 22.10.2012, č.k. 11 C 164/2010-62, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.571,58 €  spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.571,58 € od 20.9.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ako aj nahradiť trovy konania v sume 443,19 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáha podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrady škody za nezákonné rozhodnutie  - uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 22.10.2008, ČVS:SKIS-63/IS-1-V-2008, ktorým voči nemu bolo vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona; rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2.7.2009, sp. zn. 3 T 23/2009, bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. Uznesením zo dňa 15.10.2009, sp.zn. 2 To 98/2009, Krajský súd v Bratislave zamietol odvolanie vojenskej prokuratúry proti uvedenému rozsudku, čím nadobudol oslobodzujúci rozsudok právoplatnosť. Za nezákonné rozhodnutie považoval navrhovateľ uznesenie                        o vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2008, proti ktorému podal sťažnosť, ktorá ale bola zamietnutá. Škode zodpovedajú trovy trestného konania, ktoré zaplatil svojmu advokátovi.  Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci, ktorý napokon medzi účastníkmi konania ani sporný nebol. Uznesením Ministerstva    vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly                            a inšpekčnej služby zo dňa 22.10.2008, ČVS:SKIS-63/IS-1-V-2008, bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20.2.2008 asi o 21.00 hod. na Z. M. Y. L. počas cestnej dopravnej kontroly prevzal od kontrolovaného vodiča G. H. hotovosť v sume 5.000,-- Sk, ktorú mu vodič predložil na zaplatenie uloženej blokovej pokuty za spáchaný dopravný priestupok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z., pričom mu obvinený príslušník policajného zboru nevydal žiadny blok na pokutu, ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty, a následne si v zázname zo služby a v časti A pridelených pokutových blokov č. 1564417, 1564418 séria I vykázal uloženie blokovej pokuty vodičovi G. H. v sume 1.000,-- Sk. Zostávajúcu hotovosť si ponechal pre vlastnú potrebu, čím porušil čl. 8 ods. 2 nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 7/2002 v znení neskorších predpisov. Sťažnosť navrhovateľa proti predmetnému uzneseniu bola zamietnutá. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 2.7.2009, sp. zn. 3 T 23/2009, oslobodil navrhovateľa spod obžaloby, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. V trestnom konaní pred súdom bolo tvrdenie poškodeného                   o protiprávnom konaní navrhovateľa značne spochybnené, neboli produkované ďalšie jednoznačne usvedčujúce dôkazy voči navrhovateľovi; Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.10.2009, sp. zn. 2 To 98/2009, odvolanie vojenskej obvodnej prokuratúry proti rozsudku súdu prvého stupňa zamietol. Rovnako tak odvolací súd mal za to, že v rámci dokazovania boli produkované také dôkazy, ktoré potvrdzujú obhajobné tvrdenia navrhovateľa, a zároveň na druhej strane vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či skutok je trestným činom. Navrhovateľovi nebola vina jednoznačne a bez pochýb preukázaná i napriek tomu, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie. Na základe zmluvy o poskytnutí právnej pomoci uzavretej medzi navrhovateľom a advokátom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom zo dňa 3.11.2008 advokát poskytoval navrhovateľovi právnu pomoc                     a právne zastupovanie pri uplatňovaní jeho práv, právom chránených záujmov v konaniach: možných trestných konaniach vedených na orgánoch inšpekčnej služby, možných konaniach vo veciach služobného pomeru vedených na útvaroch Policajného zboru a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s udalosťou zo dňa 20.2.2008 vo vzťahu k občanovi G. H. a v konaniach a úkonoch na tieto konania nadväzujúcich alebo s týmito súvisiacich. Podľa článku IV. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že za poskytované právne služby sa stanovuje odmena pre advokáta vo forme hodinovej odmeny dojednanej v sume 2.410,10 Sk + DPH (80,-- €) za každú začatú hodinu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ v súvislosti s vedením trestného stíhania na trovách obhajoby uhradil svojmu právnemu zástupcovi trovy v celkovej sume 3.571,58 € na základe faktúry  č. FV 76-2008 zo dňa 18.11.2008 na sumu 790,02 €, faktúry č. FV 30-2009 zo dňa 23.2.2009 na sumu                       1.190,-- €, faktúry č. FV 71-2009 zo dňa 3.9.2009 na sumu 1.347,-- € a faktúry č. FV 82-2009 zo dňa 19.10.2009 na sumu 244,57 €, spolu v sume 3.571,58 €. K jednotlivým faktúram bol pripojený aj prehľad jednotlivých úkonov právnej pomoci, z obsahu ktorých nepochybne vyplýva, že sa týkali úkonov predmetného trestného stíhania navrhovateľa. Navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú odporca odmietol uspokojiť.  Súd mal za to, že je namieste, aby ako orgán vystupujúci v mene Slovenskej republiky konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o trestné konanie, zákon dáva povinnosť vystupovať v mene Slovenskej republiky až trom ústredným orgánom štátnej správy, a to Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. Vo všeobecnosti pri náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní štát zastupuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Uvedené však platí iba potiaľ, pokiaľ zákon  č. 514/2003 Z.z. neustanovuje inak. V ustanovení § 4 ods. 1 písm. b/ zákon č. 514/2003 Z.z. uvádza, že v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, je príslušné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V danej veci za nezákonné rozhodnutie, a teda rozhodnutie, od ktorého si uplatňuje predmetný nárok, navrhovateľ označil práve rozhodnutie vyšetrovateľa OIS zo dňa 22.10.2008,                                                                             ČVS: SKIS-63/IS-1-V-2008. Škoda navrhovateľovi bola teda spôsobená citovaným rozhodnutím, ktoré neskôr (po právoplatnom oslobodení spod obžaloby) zostalo nezákonné. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľ podal na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré žiadosť neodstúpilo prípadnému inému orgánu štátu a samo o nej rozhodlo tak, že ju neuznalo. Za danej situácie teda Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky založilo svoju pasívnu legitimáciu vystupovať v spore v mene štátu.    Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V preskúmavanej veci navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval   z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2008, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou a následne vedeného trestného konania voči nemu; uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené. Ohľadne skutku, ktorého sa mal dopustiť, nebolo preukázané, že by tento skutok bol trestným činom alebo priestupkom,  preto bol navrhovateľ spod obžaloby právoplatne oslobodený. Keďže toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené, súd sa zaoberal otázkou, či oslobodenie spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania, môže mať rovnaký význam, ako jeho zrušenie pre nezákonnosť. Po oslobodení spod obžaloby, resp. po zastavení trestného stíhania, neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Súd vyvodil, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Dôvody, pri ktorých zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu nemajú rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, vyplývajú                    z ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré (najmä z hľadiska systematického výkladu) treba použiť analogicky, lebo koncepcia a zmysel všetkých ustanovení zákona by mali byť rovnaké. Tieto ustanovenia jednoznačne vymedzujú prípady, kedy poškodený nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a o treste (ide o negatívne vymedzenie). Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný (prípadne ďalšie prípady uvedené v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z.). Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2008 vykazuje všetky znaky nezákonného rozhodnutia.  Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk; sú majetkovou ujmou, ktorá postihla  poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Skutočnou škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, je ňou aj škoda, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, ujma, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote; je ňou aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, náklady vynaložené         a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní.                 Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť bezprostredný vzťah príčiny a následku. Ďalej súd skúmal (pokiaľ ide o majetkovú škodu), či predmetné nezákonné rozhodnutie bolo jednou z hlavných (bezprostredných) príčin vzniku majetkovej škody.  Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce                    k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám (§ 38 ods. 1 Trestného poriadku). Navrhovateľovi bola uznesením o vznesení obvinenia a následným trestným stíhaním spôsobená škoda, za ktorú podľa príslušných ustanovení zákona                         č. 514/2003 Z.z. nesie zodpovednosť odporca. Stalo sa tak v príčinnej súvislosti s vydaním predmetného uznesenia, ktorým bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Navrhovateľ včas požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku, avšak bez úspechu. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody (pokiaľ išlo o vynaložené trovy obhajoby) neposudzoval účelnosť trov vynaložených v súvislosti s  obhajobou v trestnom konaní, ale posudzoval, o čo sa majetok  navrhovateľa zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Ak navrhovateľ skutočne zo svojho majetku uhradil v súvislosti s jeho zastupovaním v trestnom konaní svojmu advokátovi sumu 3.571,58 €, zostalo nepochybné, že sa o túto sumu reálne zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s vedením    trestného stíhania voči jeho osobe. Nebyť nezákonne vedeného trestného stíhania voči navrhovateľovi, navrhovateľ by nemusel vynaložiť zo svojho majetku peniaze na zaplatenie advokáta.  Podmienkou zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.  je 1. vznesenie obvinenia a vedenie trestného stíhania, napriek tomu, že v neskoršom konaní došlo                        k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vznesením obvinenia a vedením trestného stíhania, napriek tomu, že                       v neskoršom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania a vznikom škody, ktoré u navrhovateľa nepochybne splnené sú. Osobitne pokiaľ ide príčinnú súvislosť, súd dôvodil, že fakt oslobodenia navrhovateľa spod obžaloby (alebo zastavenie trestného stíhania v neskoršom konaní) spätne znamená, že nezákonné vznesenie obvinenia vyvolalo zo strany pôvodne obvineného procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre neho nežiaducich právnych dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie uvedeného nezákonného rozhodnutia, postupu štátu, neboli potrebné. Náklady konania vedúceho k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby sú v príčinnej súvislosti so \"vznesením obvinenia\", nakoľko ním boli v podstate vyvolané. Opačný výklad by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko by jeden z dôsledkov uvedeného nezákonného postupu - vznik nákladov konania vedúceho k jeho reparácii - nebol napravený, jeden z dôsledkov takého konania orgánov verejnej moci, a to náklady konania vedúceho                 k jeho reparácii, by niesol poškodený sám. Opačný výklad by tiež vytváral prostredie nezodpovednosti štátu za opatrenia, ktorými vznikla občanom na ich právach ujma. Ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania, je primerané, aby štát chápal predmetné náklady konania osoby neprávom obvinenej, ako náklady vynaložené v záujme právneho štátu samého.  Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky v podobe úrokov z omeškania súd prvého stupňa dôvodil, že zákon č. 514/2003 Z.z. splatnosť pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím neustanovuje, a preto sa má použiť právna úprava splatnosti pohľadávok podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený                        v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Odporca sa dostal do omeškania so splnením nároku na náhradu škody dňa 20.9.2010 (prvý deň po dni, keď uplynula odporcovi 6 mesačná zákonná lehota na dobrovoľné splnenie si povinnosti po tom, čo ho navrhovateľ k tomu vyzval žiadosťou zo dňa 18.3.2010, doručenou odporcovi dňa 19.3.2010). Úroky z omeškania z priznanej náhrady škody v sume 3.571,58 €  vo výške 9 % p.a. (výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania) tak navrhovateľovi priznal od 20.9.2010 do zaplatenia. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 3  ods. l, § 4 ods. l písm. b/, ods. 4, § 5 ods. l, § 6 ods. l, ods. 2, § 15 ods. l, ods. 2, § 17 ods. 2, ods. 3, § 27 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z., § 442 ods. l, § 443, § 563, § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 3, ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, § 3 ods. l nariadenia č. 87/1995 Z.z. Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 443,19 €, ktorých výšku a dôvodnosť podrobne vyrátal, odôvodnil. V tejto súvislosti dôvodil ustanovením § 142 ods. l, § 149 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.  Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac (len) tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci neboli preukázané základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Zdôraznil, že už v konaní pred súdom prvého stupňa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2010 poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s § 6 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. nepreukázal, že uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 22.10.2008, ČVS:                         SKIS-63/IS-l-V-2008, o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a/ Trestného zákona bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným rozhodnutím a sumou, ktorú považuje za škodu. Nesplnil, resp. nepreukázal, tak základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci výkone verejnej moci. Predpoklady, ktoré je nevyhnutné naplniť pri zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, sú v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. a/ nezákonné rozhodnutie, b/ škoda, c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou; preukázanie týchto podmienok zaťažuje navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť. V prejednávanej veci ale k zrušeniu rozhodnutia pre nezákonnosť nedošlo.    Z príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že iba prokurátor je oprávnený podať obžalobu. Prokurátor je aj orgán, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania, ako aj v prípravnom konaní; je tiež oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Hoci odvolanie odporcu smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, v odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, čas omeškania, výšku sankcie pre omeškanie                s peňažným plnením; napokon nenamietal ani to, žeby trovy obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní boli v nižšej sume, a v tomto prípade v akej a na základe čoho.  Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V prejednávanej veci žiada náhradu škody v sume 3.571,58 €, ktorej zodpovedajú trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom voči nemu pre prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a/ Trestného zákona; jeho nárok je dôvodný. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladmi úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne: existencia nezákonného rozhodnutia,                  škoda, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Nezákonným rozhodnutím je uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, zo dňa 22.102008, ČVS: SKIS-63/IS-l-V-2008, o vznesení obvinenia, proti ktorému podal riadny opravný prostriedok. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2.7.2009, sp.zn. 3 T 23/2009, bol spod obžaloby oslobodený v celom rozsahu, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.10.2009, sp.zn. 2 To 98/2009, zamietol odvolanie vojenskej prokuratúry proti uvedenému rozsudku, čím nadobudol oslobodzujúci rozsudok právoplatnosť. V tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.1993, sp.zn. l Cdo 53/1993. V súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní vznikla mu škoda v sume 3.571,58 €, ktorá spočíva v uhradenej sume trov obhajoby. Odporca aj napriek splneniu zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody mu neposkytol plnenie v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov, ktorá začala plynúť doručením žiadosti                  o predbežné prerokovanie nároku, a po uplynutí tejto lehoty sa dostal do omeškania; namieste sú preto aj priznané úroky z omeškania. Príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody spočíva v skutočnosti, že bez existencie nezákonného rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia), by mu nikdy nevznikli náklady spojené s obhajobou, úhradou ktorých sa zmenšila jeho majetková sféra. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 166,51 €, keď súčasne odôvodnil spôsob ich výpočtu a dôvodnosť.  Odporca sa už nevyjadril k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa.  Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                     (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa             29. apríla 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom.  Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.  V prejednávanej veci nie je absolútne sporné to, že uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 22.10.2008, ČVS:                        SKIS-63/IS-1- V-2008, bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20.2.2008 asi o 21.00 hod. na Z. M. Y. L. počas cestnej dopravnej kontroly prevzal od kontrolovaného vodiča G. H. hotovosť v sume 5.000,-- Sk, ktorú mu vodič predložil na zaplatenie uloženej blokovej pokuty za spáchaný dopravný priestupok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z., pričom mu obvinený    príslušník policajného zboru nevydal žiadny blok na pokutu, ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty, a následne si v zázname zo služby a v časti A pridelených pokutových blokov č. 1564417, 1564418 séria I vykázal uloženie blokovej pokuty vodičovi G. H. v sume 1.000,-- Sk. Zostávajúcu hotovosť si ponechal pre vlastnú potrebu, čím porušil čl. 8 ods. 2 nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 7/2002 v znení neskorších predpisov. Sťažnosť navrhovateľa proti predmetnému uzneseniu bola zamietnutá. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 2.7.2009, sp. zn. 3 T 23/2009, oslobodil navrhovateľa spod obžaloby, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. V trestnom konaní pred súdom bolo tvrdenie poškodeného o protiprávnom konaní navrhovateľa značne spochybnené, neboli produkované ďalšie jednoznačné usvedčujúce dôkazy voči navrhovateľovi; Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.10.2009, sp. zn. 2 To 98/2009, odvolanie vojenskej obvodnej prokuratúry proti rozsudku súdu prvého stupňa zamietol. Nie je sporné ani to, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody vzniknutej v danom trestnom konaní spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia v sume 3.571,58 €, ktoré aj advokátovi uhradil, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní pred súdom prvého stupňa a aj v odvolacom konaní v prejednávanej veci sporné bolo to, či na úrovni zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného voči navrhovateľovi stojí jeho neskoršie oslobodenie spod obžaloby, pretože skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom, resp. či tieto skutočnosti sú dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle citovaného zákona.  Podľa  3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku l sa nemožno zbaviť.  Podľa § 5 ods. l citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.  Podľa § 6 ods. l veta prvá, ods. 2 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo podľa odseku l možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.  Na úrovni zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej moci, v prejednávanej veci uznesenia o vznesení obvinenia proti navrhovateľovi, pre nezákonnosť stojí neskoršie oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby z dôvodu, že skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom. Oslobodenie spod obžaloby a zastavenie trestného stíhania majú v zmysle ustanovenia §  3 ods. l písm. a/, § 6 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nim došlo z dôvodu, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby sa trestné konanie skončilo, zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, podozrenie zo spáchania trestného činu navrhovateľom sa nepotvrdilo (skutok kladený mu za vinu vôbec nebol trestným činom) a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia. Iná situácia by nastala v prípade, ak by si poškodený, v prejednávanej veci navrhovateľ, obvinenie zavinil sám, ak by bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, že mu bola udelená milosť, že trestný čin bol amnestovaný, o čo ale nepochybne nejde v prejednávanej veci. Opačný výklad ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. vzťahujúcich sa k prejednávanej veci by sa javil ako prílišný formalizmus, ktorý je nepochybne v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania (§ 1 O.s.p.), v rozpore s čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku vedúcom k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, ako správne uvádzal aj súd prvého stupňa. Vo veci odvolací súd tiež poukazuje na už ustálenú súdnu prax; porovnaj  napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2008, sp.zn. III. ÚS 339/2008, R 35/1991, R 74/1994, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.1993, sp.zn. 1 Cdo 53/1993, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 4 M Cdo 15/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 1 Cdo 16/2005, 4 Cdo 62/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 142/2007.    Zo všetkého vyššie uvedeného potom vyplýva ten záver, že súd prvého stupňa                         v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonal potrebné                  a účastníkmi navrhnuté dôkazy, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové zistenia a napokon rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci; rozsudok obsahuje náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V konaní pred súdom prvého stupňa nebola zistená vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní. Osobitne odvolací nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o sankcii odporcu pre omeškanie s plnením peňažného dlhu, vo výroku o náhrade trov konania, keďže sám odvolateľ ich vecnú a právnu správnosť nenamietal, hoci odvolanie podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.).  Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).  V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).  Navrhovateľ mal úspech aj v odvolacom konaní, a tak mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 166,51 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (za vyjadrenie zo dňa 12.12.2012 k odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa) v sume 131,13 €, jeden krát paušálna suma náhrad v sume 7,63 €, 20 % DPH v sume 27,75 €, keď základom pre výpočet náhrady trov konania bola suma 3.571,58 € [§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 5 veta druhá, ods. 8 O.s.p.; § 1 ods. l, ods. 3, § 10 ods. l, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 (§ 20c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby (ods. 1.6.2010)].  Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.                      o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/164/2010", "guid": "d33dbe7f-9550-48b3-82b9-ec20000ad43f:39bffacd-803c-4b4c-a611-f6d366af88b7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}