{"guid": "206dfc39-8512-4b7b-9332-490c7d23bce5:f2830235-7668-4710-b7a4-17794e2a2ea4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115204472.1", "spisova_znacka": "19Co/92/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/92/2016 z 27. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. apríla 2016, sp. zn. 19Co/92/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115204472.1", "identifikacne_cislo": "3115204472", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2830235-7668-4710-b7a4-17794e2a2ea4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115204472.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115204472.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115204472.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/92/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115204472
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115204472.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. podnik X., a.s., C. 1, X., N.: XX XX XX 36,
zastúpený JUDr. P. W., advokátom so sídlom v X., B. T. X. X proti odporkyni H. J., naposledy bytom X.
XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. H. X., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 23. novembra 2015, č.k. 18C/99/2015-35, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania                      p o t v r d z u j e .

Odporkyni  náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70,70 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu a trovy právneho zastúpenia
12 eur, do 15  dní od právoplatnosti rozsudku na účet zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že  z  hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 05.08.2014
zistil, že odporkyňa  tohto dňa cestovala na linke č. XXX bez cestovného lístka, v dôsledku čoho je
povinná uhradiť úhradu 70 eur a cestovné v sume 0,70 eur. Z vykonaného dokazovania mal okresný
súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je dôvodný. Ako vyplýva z  ustanovenia § 760
Občianskeho zákonníka cestujúci má právo na prepravu do miesta určenia riadne a včas. Naproti tomu
má i povinnosť za prepravu zaplatiť určené cestovné. V danom prípade odporkyňa  u navrhovateľa
právo na prepravu využila, avšak svoju povinnosť zaplatiť určené cestovné nesplnila, keď cestovala v
prostriedku mestskej hromadnej dopravy bez cestovného lístka, čo mal súd preukázané najmä z tvrdení
navrhovateľa ako i z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, o ktorých pravdivosti nemal
dôvod pochybovať. Vzhľadom k tomu vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu cestovného určeného
podľa tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vo výške 0,70 eur a k tomu i nárok na úhradu za
cestovanie bez cestovného lístka v sume 70 eur; spolu teda 70,70 eur. S poukazom na uvedené zaviazal
okresný súd odporkyňu na úhradu navrhovateľovi sumy celkovo vo výške 70,70 eur. O trovách konania
rozhodol podľa   § 142 ods. 2 a  § 150 ods. 2 O.s.p. V danom prípade mal plný úspech vo veci navrhovateľ,
preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku
a vo výške 12 eur titulom trov právneho zastúpenia, pričom ich výšku v časti trov právneho zastúpenia
primerane znížil, pretože trovy právneho zastúpenia uplatnené navrhovateľom v celkovej výške 89,96
eur vrátane DPH považoval za neprimerané voči pohľadávke, ktorej výška predstavuje sumu 70,70 eur.
Suma 12 eur predstavuje 20 % zo sumy za 2 úkony po 16,60 eur + 2x režijný paušál v sume 8,39 eur
+ 20 % DPH, spolu    60 eur, z toho 20 % = 12 eur. Okresný súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za
úkon - výzva na zaplatenie - a k tomu prináležiaci režijný paušál, nakoľko tento úkon nepovažuje za
úkon nevyhnutný pre uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní a v dôsledku toho možno konštatovať,
že sa jedná o trovy neúčelne vynaložené.



Proti tomuto rozsudku, a to výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť tak, že odporkyni bude
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 16,50 eur a
trovy právneho zastúpenia 89,96 eur                   (3 úkony po 16,60 eur, DPH a 3 x režijný paušál po 8,39
eur) a DPH , uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur. Okresnému súdu vytýkal,
že pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne vec právne posúdil, nesprávne použil ustanovenie §
150 ods. 2 O.s.p., na základe čoho neprimerane znížil trovy konania. Uviedol, že uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za
právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Rozsah zníženia
považoval za odporujúci dobrým mravom,  účelu zákona a mal za to, že je nespravodlivé, neodôvodnené
a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli.
Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta  pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslania výzvy
na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, prípravu návrhu na začatie konania a podaní
návrhu na príslušnom súde považoval za náročný a zložitý proces. Považoval za dôvodné, aby o trovách
bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania,           t. j. vo
výroku o náhrade trov prvostupňového konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok
okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu                  70,70 eur,
nebol odvolaním napadnutý,  nadobudol právoplatnosť a preto sa ho odvolací súd nedotýkal (§ 206 ods.
2   O.s.p.).

Zo znenia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že úspešnému účastníkovi súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,   ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci  je nesporné, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho návrhu vo
veci samej bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu,
aby inak úspešnému účastníkovi celkom alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi
nepriznal.

Úspešnému účastníkovi nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa je treba prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.  umožňuje v prípadoch,  ak sú trovy konania v drobných sporoch podľa
§ 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať alebo znížiť.

Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa                  § 200ea
O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 70,70 eur a
zároveň žiadal, aby bolo uložené odporkyni nahradiť trovy navrhovateľa, ktoré mu vznikli za zaplatený
súdny poplatok (16,50 eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH, 3
x režijný paušál 8,39 eur.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov podľa § 150 ods. 2 O.s.p. sčasti neprizná. Obdobne ako v nariadení EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, uvedené zákonné ustanovenie sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke
v bagateľných veciach neprimerané. Ide spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto



konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a
nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny
advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta,
ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie týchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude
mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Z tohto
dôvodu uvedené ustanovenie umožňuje nepriznanie neprimeraných trov voči pohľadávke v sporoch o
nízke sumy.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie
moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z
dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.

Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu  a 12 eur ako trovy právneho zastúpenia. Takúto výšku náhrady trov konania možno
považovať, vzhľadom na súdom priznanú pohľadávku, v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. za primeranú
voči pohľadávke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového
konania potvrdil.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, trovy neboli uplatňované, preto odporkyni náhrada trov
nebola priznaná (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/99/2015", "guid": "4d650f9b-aac9-45ab-9e6b-810f4fe32d3d:dc2500e3-ad65-4a7f-b011-624201181900", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}