Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/24/2012 z 25. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. marca 2012, sp. zn. 15CoE/24/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4111220330.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/24/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4111220330.1 | 2012-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f10a04a-03ba-4586-b129-8d0a4fd416a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111220330.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/24/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111220330
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111220330.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom
Mliekarenská č. 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., Kubániho 16, Bratislava, proti povinným: 1/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, F. a 2/ D. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, F., o vymoženie sumy 604,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/649/2011-11 zo dňa 12.07.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/649/2011-11 zo dňa 12.07.2011 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patríciusa
Baďuru, so sídlom exekútorského úradu: Viedenská cesta 5, Bratislava o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 28.06.2011 v časti zmluvných pokút vo výške 251,34 eura, v časti úroku
vo výške 9 % ročne zo sumy 251,34 eura od 01.04.2010, zo sumy 251,34 eura od 31.05.2010 do
28.07.2010, zo sumy 251,34 eura od 29.07.2010 do 24.08.2010, zo sumy 251,34 eura od 25.08.2010
do 27.10.2010, zo sumy 251,34 eura od 28.10.2010 do 01.03.2011, zo sumy 251,34 eura od 02.03.2011
do zaplatenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2, č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, ods. 2 § 39
§ 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. k), ods. 5, ods. 6, § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere, všeobecné obchodné podmienky a zistil,
že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.
Uviedol, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky dojednania o sankciách - zmluvných pokutách,
ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S ohľadom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
poznamenal, že takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a spôsobujú, že exekučný titul
v tejto časti zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi ako aj
smernicou Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS. Súd považoval výšku priznaných zmluvných pokút vzhľadom
na výšku istiny za absolútne neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu a preto ju posúdil



ako neprijateľnú podmienku. Poznamenal, že ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka za nesplnenie
si povinnosti, kedy si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňuje sankciu aj 9 % ročný úrok z
omeškania. Dodal, že výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve ale na
predtlačenom tlačive, pričom sú koncipované všeobecne pre veľký počet dlžníkov. Uviedol, že dlžník
nemal možnosť zmluvné podmienky zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu.
Konštatoval, že na spotrebiteľské právne sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a preto sa vždy
použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve ako aj ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie
a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva alebo či sa jedná o tzv. absolútny
obchod. Na základe uvedeného preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozsah právomoci
exekučného súdu na preskúmanie exekučného titulu je vymedzený na preskúmanie materiálnej a
formálnej vykonateľnosti a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia
objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Tvrdil, že
postup súdu, pri ktorom sa zaoberal zmluvou a posudzoval jej podmienky za účelom posudzovania
súladu plnenia priznaného exekučným titulom je postupom v rozpore so zákonom, keďže exekučný
súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať. Konštatoval, že plnením priznaným
exekučným titulom sa myslí plnenie vyplývajúce z enunciátu rozhodcovského rozsudku a nie dohoda
samotná. Ďalej uviedol, že výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou
povinnosťou v rozpore s dobrými mravmi nie je, pričom pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút
mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej
povinnosti. Dodal, že záver súdu, v ktorom porovnával len výšku sankcií vedie nielen k záveru o
obsoléntnosti zmluvných pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany
dlžníka je akceptovateľný stav. Namietal, že samotná kumulácia zmluvných pokút nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, má len zvýrazniť
preventívny účinok tohto inštitútu. Zdôraznil, že súd svojím uznesením zavádza neprijateľný stav,
kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí
zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie. Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.06.2011, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 16.06.2011 na základe exekučného
titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK 335/05/10-SAS vydaného rozhodcom Slovenský arbitrážny
súd, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, zo dňa 30.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.07.2010 a vykonateľnosť dňa 20.07.2010. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym
úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. RK 335/05/10-SAS zo dňa 16.06.2010 boli žalovaní povinní
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 754,01 eura spolu s 9 % ročným úrokom od
01.04.2010 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 49,79 eura do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 369 ods. 1, § 497, § 544 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch, § 1 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj vykonaným
dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
právny vzťah, ktorý treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uviedol, že zmluva
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
žalovaného a dodal, že aj výška zmluvnej pokuty je primeraná k povahe a riziku zmluvného vzťahu,



pričom považoval za dôvodné, aby oprávnený požadoval zabezpečenie tohto úveru zmluvnou pokutou
i úrokom z omeškania. Rozhodcovský súd preto žalobu v časti istiny ako aj v časti úroku z omeškania
vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi dlhovaný zostatok úveru, zmluvnú pokutu aj úrok z omeškania.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8000014860, ktorej fotokópia je súčasťou exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá
bola podpísaná dňa 28.12.2005 v Nitre. Schválená výška úveru prestavovala sumu 42.012,-- Sk, t. j.
1.394,54 eura, pričom mesačná splátka vrátane úroku predstavovala 1.167,-- Sk, t. j. 38,74 eura a ročná
percentuálna miera nákladov bola stanovená na 27,47 %. Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania,
ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že podľa bodu q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993
nekalou podmienkou je aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovaného práva,
hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej
doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná
a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade rozhodcovská doložka
bola uvedená v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli súčasťou zmluvy
o revolvingovom úvere v článku 17 bod 2, v rámci ktorej sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v
rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom. Okrem iného týmto postupom bolo spotrebiteľovi
odňaté aj právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná



podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t. j. rozhodcovský
rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.