Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/75/2012 z 5. 8. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. augusta 2012, sp. zn. 23Tos/75/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3112010845.1
Krajský súd Trenčín | 23Tos/75/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3112010845.1 | 2012-08-05 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 189 ods. 1 TZ, § 66 ods. 1 TZ, § 66 ods. 2 TZ, § 193 ods. 1 písm. c) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/84757a55-2f82-450c-9280-a56faf99358e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3112010845.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/75/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010845
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112010845.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. augusta 2012 prejednal
sťažnosť odsúdeného

V. K. ,

nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom K., K. ulica XX/XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 2Pp/50/2012-9 zo dňa 09.07.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa  §  193  ods. 1  písm.  c)  Tr.  por.  sa   sťažnosť odsúdeného  z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

V. K.  vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
2T/6/2010 zo dňa 09.02.2010 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. a iné. Na výkon trestu
nastúpil dňa 09.02.2010, koniec trestu pripadá na deň 22.01.2013. Následne má nastúpiť výkon zvyšku
trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a 3 dni, na základe neosvedčenia sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 4T/33/2007 zo dňa 22.08.2008.

Uznesením Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 2Pp/50/2012-9 zo dňa 09.07.2012 bol návrh odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa §  415 ods. 1 Tr.por. s poukazom
na  § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. Sťažnosť odsúdeného
bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie dňa 26.07.2012. V písomných dôvodoch sťažnosti
odsúdený poukazoval na to, že počas celého výkonu trestu odňatia slobody sa svojím správaním snažil
preukázať svoje polepšenie, celých 36 mesiacov nebol disciplinárne potrestaný a spĺňa podmienky na
podmienečné prepustenie, v ktorom chce žiť, ako slušný človek.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192  ods. 1 Tr.por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi



skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu
osvojil.  Podľa § 66 ods. 1 Tr.zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení, súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva. Zo spisového materiálu vyplynulo, že na prevýchovu odsúdeného, ktorý bol
viackrát súdne trestaný, už bolo v minulosti pôsobené aj  trestami odňatia slobody a ktoré, ako to
je zrejmé aj z predmetnej trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody, nemali na
jeho osobu dostatočný prevýchovný účinok. Práve naopak, v priebehu podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody, počas ktorého mala byť dovŕšená prevýchova odsúdeného, sa tento
neosvedčil. Podľa názoru krajského súdu osoba odsúdeného  nedáva žiadne záruky, že v prípade
podmienečného prepustenia na slobodu bude jeho náprava zavŕšená aj takýmto inštitútom Trestného
zákona, a to aj napriek tomu, že  z výkonu trestu odňatia slobody je hodnotený kladne. Na druhej strane,
však jeho resocializačná prognóza vyznela, ako nepriaznivá, pretože u odsúdeného je vysoké riziko
sociálneho zlyhania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má aj krajský súd dôvodné pochybnosti o tom,
či prevýchova odsúdeného na slobode, v prípade podmienečného prepustenia, bude  riadne dovŕšená.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel potom krajský súd k záveru, že  sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná a túto potom v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.