{"guid": "20664012-ee50-4e52-a0d7-fb183c44d6e8:9bbac752-f872-4efb-90f7-1152b9229c7b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6015200118.1", "spisova_znacka": "23S/27/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/27/2015 z 11. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. mája 2015, sp. zn. 23S/27/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015200118.1", "identifikacne_cislo": "6015200118", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2015-05-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Sžf/115/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "7f59cebe-93c3-4375-9bcd-fa774d307928:4fb611f0-fdd3-421d-80c6-bbabca56b2c3", "datum": "2017-05-23", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bbac752-f872-4efb-90f7-1152b9229c7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6015200118.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6015200118.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6015200118.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200118
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200118.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a
členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: KAMWOOD, s.
r. o., so sídlom Skladištná 4676, 984 01 Lučenec, IČO: 36 628 654, DIČ: 2021861347, IČ DPH:
SK2021861347, zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., JUDr. Maroš Uhaľ, advokát a
konateľ, so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
1100301/1/507299/2014/5003 zo dňa 18.11.2014, č. 1100301/1/506683/2014/5003 zo dňa 18.11.2014,
č. 1100301/1/507276/2014/5003 zo dňa 18.11.2014, č. 1100301/1/506808/2014/5003 zo dňa
18.11.2014, č. 1100301/1/507289/2014/5003 zo dňa 18.11.2014, č. 1100301/1/507284/2014/5003 zo
dňa 18.11.2014, č. 1100301/1/507309/2014/5003 zo dňa 18.11.2014, č. 1100301/1/506739/2014/5003
zo dňa 18.11.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žaloby žalobcu   z a m i e t a .
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa   z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/2729926/Žák
zo dňa 12.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68                ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 11 881,14 Eur
za zdaňovacie obdobie február 2012. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol
25 367,70 Eur, nadmerný odpočet zistený správcom dane bol 13 486,56 Eur, rozdiel dane na úhradu
činí 11 881,14 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný prostriedok žalobca a na základe
podaného opravného prostriedku rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím
č. 1100301/1/507299/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde
pod sp. zn. 23S/27/2015.

Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601402/5/2695459/2014/Žák zo dňa 11.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH - žalobcovi rozdiel dane v
sume 45 006,78 Eur za zdaňovacie obdobie september 2012. Daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet



za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 21 195,80 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na
DPH v sume 23 810,98 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný  prostriedok - odvolanie žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/506683/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla
na krajskom súde pod sp. zn. 23S/28/2015.

Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601402/5/2691472/2014/Žák zo dňa 11.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH - žalobcovi rozdiel dane
v sume 41 612,37 Eur za obdobie jún 2012, daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 23 337,04 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume
18 275,33 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný prostriedok - odvolanie žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/507276/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla
na krajskom súde pod sp. zn. 23S/29/2015.

Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601402/5/2694410/2014/Žák zo dňa 11.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5
a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH - žalobcovi rozdiel
dane v sume 51 702,68 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2012, daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie  júl 2012 v sume 44 080,79 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na
DPH v sume 7 621,89 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol 44 080,79
Eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane bola 7 621,89 Eur, rozdiel 51 702,68 Eur, rozdiel
dane na úhradu 7 621,89 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný prostriedok - odvolanie žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/506808/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla
na krajskom súde pod sp. zn. 23S/30/2015.

Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601402/5/2730095/2014/Žák zo dňa 12.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH - žalobcovi rozdiel dane
v sume 21 465,25  Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012. Nadmerný odpočet uplatnený v
podanom daňovom priznaní bol 43 174,68 Eur, nadmerný odpočet zistený správcom dane bol 21 709,43
Eur, rozdiel dane na úhradu činil 21 465,25 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný prostriedok - odvolanie žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/507289/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.



Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla
na krajskom súde pod sp. zn. 23S/31/2015.

Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601402/5/2730280/2014/Žák zo dňa 12.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH - žalobcovi rozdiel dane v
sume 30 037,74 Eur na DPH za obdobie apríl 2012. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom
priznaní bol 37 987,50 Eur, nadmerný odpočet zistený správcom dane bol 7 949,76 Eur, rozdiel dane
na úhradu činil 30 037,74 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný prostriedok - odvolanie žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/507284/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba
napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/32/2015.

Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601402/5/2729676/2014/Žák zo dňa 12.06.2014 Daňový úradu v Banskej Bystrici podľa                § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH - žalobcovi rozdiel
dane v sume 9 008,04 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012. Nadmerný odpočet uplatnený
v podanom daňovom priznaní činil 12 472,18 Eur, nadmerný odpočet zistený správcom dane činil 3
464,14 Eur, rozdiel dane na úhradu činil 9 008,04 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný prostriedok - odvolanie žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/507309/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde
pod sp. zn. 23S/33/2015.

Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9601402/5/2695139/2014/Žák zo dňa 11.06.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH - žalobcovi rozdiel dane
v sume 46 922,11 Eur za zdaňovacie obdobie august 2012. Daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 41 964,39 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH
v sume 4 957,72 Eur.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal opravný prostriedok - odvolanie žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/506739/2014/5003 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/34/2015.

Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania,
súd z dôvodu hospodárnosti konania veci, ktoré napadli na krajskom súde pod sp. zn. 23S/27/2015
- 23S/34/2015 spojil podľa § 112 ods. 1 O.s.p. a tieto veci budú vedené pod spoločnou sp. zn.
23S/27/2015.



Rozhodnutia žalovaného boli v podstate odôvodnené tým, že rozhodnutia boli v podstate odôvodnené
tým, že Daňový úrad v Banskej Bystrici vykonal u platiteľa DPH KAMWOOD, s. r. o., daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
v mesiacoch jún 2012,  február 2012, marec 2012, apríl 2012, júl 2012, august 2012, september
2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol. Podľa dokladov predložených ku kontrole daňový subjekt v
kontrolovaných zdaňovacích obdobiach za rok 2012 dodal tovar do iného členského štátu - do Maďarska
spoločnosti ROM.FA Budapešť, Nyirpalota Út 1, IČ DPH: HU 23414136. Dodanie tovaru deklaroval ako
dodanie tovaru (hranoly, fošne, dosky) oslobodené od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH z faktúr tak,
ako sú citované v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií zo dňa 20.02.2013, ktorá bola zameraná na preverenie obchodných vzťahov a obchodných
transakcií medzi spoločnosťami KAMWOOD, s. r. o., a ROM.FA v Budapešti. V žiadosti bolo uvedené
nasledovné: slovenská spoločnosť KAMWOOD, s. r. o., dodávala pravidelne mesačne v roku 2012 pre
maďarskú spoločnosť ROM.FA Kft. tovar - hranoly, fošne, dosky. Správca dane žiadal o preverenie
skutočného nadobudnutia tovaru, preverenie prepravy, žiadal uviesť názov prepravcu, uviesť miesto
skutočnej vykládky tovaru podľa jednotlivých dodávok, overiť, či je sídlo firmy ROM.FA Kft. totožné s
miestom dodania tovaru, preveriť, či má spoločnosť ROM.FA Kft. skladové priestory. Správca dane žiadal
zistiť, aká je daňová disciplína daňového subjektu. V odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií bolo
uvedené: Preverovaním nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským daňovníkom, maďarská
spoločnosť podala daňové priznanie len za I. štvrťrok 2012, nebolo podané žiadne priznanie DPH za
ostatné obdobie v roku 2012. Maďarský obchodník nadobudnutie nepriznal, je nekontaktný, na účte
neboli vykonané žiadne finančné operácie. Podľa obchodného registra má spoločnosť uvedenú ako
hlavnú podnikateľskú činnosť veľkoobchod s rôznym tovarom, maďarská daňová správa nemá žiadne
informácie o podnikateľskej činnosti. Konateľka spoločnosti pani Y. X., nar. XX.XX.XXXX, nemá žiaden
záznam v databáze maďarskej finančnej správy. Správca dane na základe uvedených zistení z daňovej
kontroly zistil, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane. Odberateľ nepriznal
nadobudnutie tovaru, správca dane existenciu tovaru nespochybňuje, ale existencia tovaru ešte nie
je dôkazom, že tento tovar bol dodaný spoločnosti ROM.FA Kft. Preverovaním správca dane zistil,
že platnosť identifikačného čísla pre daň HU23414136 bola spoločnosti ROM.FA Kft. zrušená dňa
21.06.2013. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období r. 2012 uplatnil oslobodenie od
dane v zmysle § 43 Zákona o DPH z faktúr tak, ako sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach pri dodaní
tovaru (hranoly, fošne, dosky) z tuzemska do členského štátu Maďarska pre spoločnosť M.B.K 2000 v
Budapešti, MAGYARHIDA UTCA 13, IČ DPH: HU11995515. Správca dane preveroval za kontrolované
zdaňovacie obdobie oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 Zákona o DPH,
kedy oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií zo dňa 28.08.2012, ktorá bola zameraná na preverenie obchodných vzťahov a obchodných
transakcií medzi spoločnosťou KAMWOOD, s. r. o., a M.B.K 2000. V žiadosti bolo uvedené nasledovné:
Slovenská spoločnosť KAMWOOD, s. r. o., dodávala pravidelne mesačne pre maďarskú spoločnosť
M.B.K 2000 Kft. v roku 2012 tovar (hranoly, fošne, dosky). Správca dane žiadal o preverenie skutočného
nadobudnutia tovaru, preverenie prepravy, žiadal uviesť názov prepravcu, uviesť miesto skutočnej
vykládky tovaru podľa jednotlivých dodávok, overiť, či je sídlo firmy M.B.K 2000 Kft. totožné s miestom
dodania tovaru, preveriť, či má spoločnosť M.B.K 2000 Kft. skladové priestory. Správca dane žiadal
zistiť, aká je daňová disciplína daňového subjektu. V odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií
bolo uvedené nasledovné: Účtovníctvo spoločnosti bolo preverené a bolo zistené, že spoločnosť
nevykonávala intrakomunitárne transakcie. Intrakomunitárne transakcie spoločnosť neuviedla vo svojom
daňovom priznaní za preverované obdobie. Spoločnosť popiera ekonomické transakcie so spoločnosťou
KAMWOOD, s. r. o. Doklady CMR a faktúry zaslané so žiadosťou neboli spoločnosťou M.B.K 2000
Kft. potvrdené. Podpisy a pečiatka na dokladoch nesúhlasia s tými, ktoré spoločnosť používa. Konateľ
spoločnosti pán S. D. neuzavrel zmluvu o predaji so spoločnosťou KAMWOOD, s. r. o. Konateľ poprel,
že udelil splnomocnenie pánovi R. R., aby konal v mene spoločnosti pri nákupe dreva a pri hotovostnej
platbe. Spoločnosť M.B.K 2000 Kft. v minulosti podala v tejto veci sťažnosť na polícii. Notár D.. S. Y.,
ktorý potvrdil zmluvu a splnomocnenie, popiera, že v tejto veci konal. Spoločnosť M.B.K 2000 Kft. nie
je v kontakte so spoločnosťou PP Plus, s. r. o. I napriek tomu, že daňový subjekt KAMWOOD, s. r.
o., viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného
členského štátu, v ktorých uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, správca dane zistil,
že v prípade odberateľa spoločnosti M.B.K 2000 nedošlo k žiadnemu obchodu medzi ním a daňovým



subjektom KAMWOOD, s. r. o., kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane
podľa § 43 o DPH.

Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období r. 2012 uplatnil oslobodenie od dane v zmysle
§ 43 Zákona o DPH aj z faktúr tak, ako sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach pri dodaní tovaru
(hranoly, fošne, dosky) z tuzemska do členského štátu Maďarska pre spoločnosť KOVILL 2000. Z
dôvodu preverenia obchodných vzťahov medzi spoločnosťou KAMWOOD, s. r. o., a KOVILL 2000,
zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9601402/5/2992646/2013/Žák zo dňa
17.10.2012. V odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií bolo uvedené nasledovné: Spoločnosť
KOVILL 2000 bola na adrese sídla nedostupná. IČ DPH bolo dňa 19.07.2012 zrušené. Maďarský
daňovník si neplnil svoju povinnosť predkladať daňové priznanie od roku 2008. Z uvedeného dôvodu
nebolo možné vykonať kontrolu a preveriť reálnosť deklarovaných obchodných transakcií týkajúcich sa
zdaňovacích období, na ktoré bolo zaslané medzinárodné dožiadanie.

V rámci Európskeho spoločenstva boli zosynchronizované dane v tom smere, že pri obchode v rámci
ES sa musí zúčastnená osoba preukázať,, že je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte,
má pridelené IČ DPH. Nadobúdatelia (maďarské daňové subjekty) tým, že sú platiteľmi v inom členskom
štáte, sa zaväzujú, že daň odvedú a jeho dodávateľ (KAMWOOD, s. r. o.) môže byť od tejto dane
oslobodený. Daňový subjekt KAMWOOD, s. r. o., žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že
tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému na faktúrach. Z judikatúry Súdneho dvora
EÚ vyplýva, že článok 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru
v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si
nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že
plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia,
ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Európskeho súdneho dvora, Najvyššieho súdu SR, Ústavného
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR, tieto rozhodnutia nemožno automaticky vtiahnuť na
predmetné prípady. Toto by platilo v prípade, ak by zdaniteľný obchod prebehol legálne a tovar bol
skutočne dodaný maďarským odberateľom, čo sa v tomto prípade neudialo. Preverovanie maďarských
odberateľov nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými daňovníkmi, čo bolo preukázané na
základe uvedených odpovedí Maďarskej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie.

Správca dane správne zistil, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane.
Odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru. Správca dane existenciu tovaru nespochybňoval, ale
existencia tovaru nie je ešte dôkazom, že tento tovar bol dodaný uvedeným spoločnostiam v Maďarsku.
Maďarský daňový subjekt je nadobúdateľ, t. j. osoba identifikovaná pre daň a má povinnosť odviesť
daň z tovaru, aby sa zabezpečila neutralita dane. Z odpovede na medzinárodné dožiadanie správca
dane zistil, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane, keďže odberatelia
nepriznali nadobudnutie tovaru, a teda nadobúdateľom musel byť niekto iný a nie spoločnosti uvedené
vo faktúrach. Obchod mohol prebehnúť, to nespochybňuje ani správca dane a ani žalovaný, neprebehol
ale tak, ako bol deklarovaný na faktúrach. Platiteľ síce k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil
požadované faktúry - doklady CMR, dodacie listy, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov nie je zrejmé,
že tovar bol dodaný odberateľovi uvedeného na faktúre, chýba dôkaz o tom, že osoba, ktorá podpísala
na doklade CMR prevzatie tovaru, je skutočným odberateľom alebo ním poverenou osobou. Správca
dane opakovane vyzýval daňový subjekt o predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia.
Predloženie takéhoto dôkazu by bolo v prospech daňového subjektu. Technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, či k takémuto plneniu v skutočnosti došlo,
alebo nedošlo. Predložením dokladov platiteľ dane len tvrdí, že k určitému plneniu došlo, avšak musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom
priznaní, v zmysle predložených dokladov a osobou poverenou na týchto dokladoch. Samotný doklad
(medzinárodný nákladný list, prepravný list, faktúra a podobne) môže byť dôkazom len vtedy, ak bol
vystavený na základe reálneho plnenia. Overovaním daňových transakcií nebolo preukázané, že sa
uskutočnili tak, ako to deklaruje daňový subjekt. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu
daňovej transakcie, ale overiť, či platiteľ dane preukázal a deklaroval správne údaje uvedené v daňovom
priznaní. Dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu, daňový subjekt musí vyvrátiť pochybnosti,
musí dokázať, že tovar odovzdal tomu, koho formálne označil na faktúre. Daňový subjekt musí predložiť



dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Právo nakladať s tovarom má ten, kto je označený na faktúrach.
Daňový subjekt nepreukázal, že toto právo vzniklo maďarskému daňovému subjektu, len tvrdí, že to
nechal na prepravcu, ktorému dôveroval. Daňový subjekt - KAMWOOD, s. r. o., žiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovaného na faktúrach.
Dodanie alebo nadobudnutie tovaru je podmienené objektívnymi dôkazmi a o fyzickom pohybe tovaru.
Daňový subjekt nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru konkrétnym maďarským odberateľom.

Žaloby žalobcu boli v podstate odôvodnené tým, že žalobca predložil správcovi dane všetky listiny
potrebné na priznanie nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 5 a 8 Zákona o DPH.
Prvostupňový orgán na základe daňového priznania vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane, o ktorej vyhotovil protokoly. Žalobca bol napadnutými
rozhodnutiami ukrátený na práve na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH.
Daňové orgány vo vyrubovacom konaní neoprávnene vyrubili daň napriek splneniu všetkých zákonom
stanovených podmienok pre oslobodenie od dane. Zo strany daňových orgánov došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu vecí, ktorý nastal nesprávnym výkladom a aplikáciou správne použitej právnej
normy. Konanie daňových orgánov nezodpovedá princípu materiálneho právneho štátu podľa čl. 2 ods.
2 Ústavy SR. Nepriznanie nadmerného odpočtu na DPH daňové orgány neprimerane zasiahli do práva
žalobcu na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru, ktorého obsahom
je aj právo na legitímne očakávanie spoločností, a to, že splnili všetky zákonné podmienky pre vrátenie
nadmerného odpočítania na DPH podľa podmienok hmotného práva. Tým zasiahli daňové orgány do
ich vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 5 Ústavy SR a neprimerane obmedzili slobodu podnikania
spoločností podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. V konečnom dôsledku malo ich konanie za následok
neprimeraný zásah do právnej istoty spoločností. Rozhodnutiami daňových orgánov došlo k odňatiu
práva konať pred iným orgánom SR. Zistenie skutkového stavu nebolo zo strany daňových orgánov
dostatočné, právne závery uvedené v rozhodnutiach sú nelogické a kontraproduktívne a z toho dôvodu
sú rozhodnutia daňových orgánov na viacerých miestach nepreskúmateľné. Rozhodnutia daňových
orgánov sú v rozpore s Ústavou SR, Zmluvou o EÚ vrátane prameňov úniového práva (Smernica a
judikatúra Súdneho dvora EÚ) a Dohovorom. Rozhodnutia sú v rozpore s § 43 Zákona o DPH a najmä
§ 3 ods. 1 a 9 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Žalobca ďalej poukazoval na to, že nárok na
oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH vzniká priamo zo zákona. Oslobodenie od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovateľnou pre daň
v inom členskom štáte. Daňový subjekt je povinný preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie,
a to listinami taxatívne uvedenými v § 43 ods. 5 a 8 Zákona o DPH. Po predložení uvedených listín
a iných skutočností vzniká platiteľovi právo na oslobodenie od dane bez toho, aby musel dokazovať
ďalšie skutočnosti. Žalobca ďalej tvrdil, že splnil podmienky pre oslobodenie podľa § 43 ods. 1 Zákona
o DPH, pretože podľa kúpnej zmluvy a plnomocenstva prepravcu sa považoval tovar za dodanie
odberateľovi jeho odoslaním, t. j. okamihom, keď spoločnosť žalobcu umožnila prepravcovi nakladať
s týmto tovarom. Prepravca bol odberateľom, podľa písomného plnomocenstva, splnomocnený na
dojednanie obchodu, jeho prepravu, ako aj na zaplatenie kúpnej ceny, tieto okolnosti nespochybnil ani
správca dane. Prepravca vystupoval v danom právnom vzťahu ako kupujúci, a to na základe priloženého
plnomocenstva Petra Poláka. Ak spoločnosť žalobcu naložila tovar splnomocnenému prepravcovi na
prepravu, umožnila nakladať odberateľovi prostredníctvom splnomocnenca, prepravcu s tovarom ako
vlastník. Keďže v zmysle zmluvného vzťahu spoločnosť žalobcu mala tovar odoslať odberateľovi,
aplikuje sa v danej veci ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, podľa ktorého je miestom
dodania tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie tovaru osobe, ktorej má byť
dodaný, začína uskutočňovať. Miesto, kde sa tovar nachádzal v čase jeho odoslania a kde sa odoslanie
tovaru začalo uskutočňovať, bolo sídlo spoločnosti žalobcu, o čom svedčia aj CMR doklady. Podmienka,
aby bol odberateľ osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, stanovuje síce Zákon o DPH
v § 43 ods. 1, avšak ani tento zákon vôbec nehovorí o tom, že podmienkou oslobodenia od dane
je, aby odberateľ v inom členskom štáte splnil povinnosť odviesť daň z tovaru a aby túto povinnosť
zabezpečil dodávateľ tovaru. Podľa právneho názoru žalobcu, túto podmienku je potrebné skúmať v
okamihu, keď došlo k zdaniteľnému obchodu, a to, či odberateľ bol v čase uskutočnenia obchodu
osobou identifikovateľnou pre daň v inom členskom štáte. Nemôže byť následne na ťarchu dodávateľa
tovaru, že odberatelia si neskôr svoju povinnosť odviesť daň z dodaného tovaru nesplnili, nepodali
daňové priznanie, boli nezastihnuteľní a podobne, pretože nie je od dodávateľa možné spravodlivo
požadovať, aby zabezpečil splnenie tejto povinnosti, nakoľko to nie je v jeho dispozičnej sfére konania.
Žalobcovi nebolo preukázané podvodné konanie. Spoločnosť žalobcu a ani splnomocnený zástupca



neboli informovaní o tom, že bude v rámci dožiadania vykonaný aj výsluch svedkov. Výsluch svedkov
tak bol uskutočnený bez toho, aby o tom vedeli a mohli priamo klásť otázky, aby mohli namietať týchto
svedkov, prípadne im nebola daná možnosť predložiť otázky, ktoré mali byť v rámci dožiadania kladené
svedkom. Zo strany I. st. orgánu im bol oznámený iba výsledok tohto dokazovania, bez akejkoľvek
možnosti, a na dokazovaní akokoľvek zúčastniť sa. Bez ohľadu na to je účasť na výsluchu svedkov
bezpodmienečná. Daňové orgány tak odňali základné právo konať pred iným orgánom SR podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Daňové orgány nevykladali ustanovenie § 43 Zákona o DPH v súlade s čl.
138 Smernice, napriek tomu, že Smernica odlišne interpretuje nárok na oslobodenie od dane oproti
našej právnej úprave. Daňové orgány sú povinné zabezpečiť úplný účinok Smernice prostredníctvom
nepriameho účinku (eurokonformného výkladu) vnútroštátneho práva v súlade s cieľmi Smernice. V
danej veci tak zrejme neurobili. Daňové orgány požadovali preukázanie toho, čo de facto po dvoch
rokoch nebolo zo strany spoločnosti žalobcu objektívne možné, čím porušili zásadu efektivity, pretože
konanie daňových orgánov znemožnilo a nadmerne sťažilo právo, ktoré im priznáva Úniový poriadok
v čl. 138 ods. 1 Smernice. Tým došlo zo strany daňových orgánov k porušeniu ustanovenia čl. 4
ods. 3 Zmluvy o EÚ. Pochybnosti samy o sebe nemôžu byť dôvodom nepriznania oslobodenia od
dane. Daňové orgány svoje pochybnosti nejako bližšie nerozviedli. Pochybnosť ako taká však je
výlučne subjektívna veličina, ktorá bez ohľadu na objektívne skutočnosti vyplývajúce z dokazovania
nemôže založiť zamietnutie nároku spoločnosti žalobcu. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon
nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov.
Daňové orgány neposkytli výklad, prečo podľa nich neprebehol obchod tak, ako bol deklarovaný vo
faktúrach. Z časového hľadiska je potrebné odlišovať okamih uskutočnenia obchodu a okamih, kedy
je vykonávaná daňová kontrola. Správanie odberateľov nie je schopný daňový subjekt ovplyvniť. V
tom prípade sú daňové orgány povinné vychádzať z listín a dokladov predložených platiteľom dane,
pokiaľ sa nepreukáže, že tieto listiny boli sfalšované v spojení so zavineným konaním daňového
subjektu. Sfalšovanie listín zavineným konaním spoločnosti žalobcu v daňovom konaní preukázané
nebolo. Trestné stíhanie proti konateľovi H. U. bolo uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
zo dňa 09.01.2014 pod zn. Kv 30/12/6600-83 ako nezákonné zrušené. Ustanovenie zákona neukladá
spoločnosti žalobcu povinnosť mať presnú vedomosť o tom, s kým obchoduje, resp. vedomosť o tom, či v
prípade daňovej kontroly bude, alebo nebude odberateľ zastihnuteľný. Ak správca dane poukazuje na to,
že pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, mal by v prvom rade byť spoločnosťou preukázaný obsah
právneho úkonu (poskytnuté plnenie), vyvrátiť vlastnými dôkazmi a následne preukázať skutočný obsah
takéhoto právneho úkonu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane tak v tomto konaní
neurobil. Preto je jeho tvrdenie zavádzajúce a bezpredmetné. Súd rovnako, ako aj ďalšie orgány
verejnej správy, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je povinný
rozhodovať v súlade s medzinárodnými zmluvami, a teda aj v súlade s úniovým právom. Z toho dôvodu
je povinný prihliadať na autoritatívny výklad úniového práva, ktorý podáva Súdny dvor EÚ v rámci
konania o prejudiciálnej otázke. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ v rozhodnutí vo veci Traum EOOD proti Direktor na Direkcija, C-492/13 zo dňa 09.10.2014, ktorý
poskytol podrobný výklad k podmienkam oslobodenia od dane, ktoré je potrebné aplikovať na daný
prípad, pretože ide o výklad, ktorý je priamo aplikovateľný na danú vec. Žalobca ďalej tvrdil, že daňové
orgány preniesli na žalobcu neúnosné dôkazné bremeno nad rámec dokumentov, ktoré mali predložiť
pre oslobodenie od dane, hoci zákonom požadované dokumenty predložili a splnenie tejto povinnosti
daňové orgány deklarovali. Nezohľadnili skutočnosť, že časovým odstupom od uskutočnenia obchodu
bude a je zo strany spoločnosti ťažké predložiť hmatateľný dôkaz o tom, že tovar bol skutočne a reálne
dopravený nadobúdateľom podľa faktúry. Daňové orgány zamietli oslobodenie od dane napriek tomu,
že si splnili všetky zákonné povinnosti, predložili zákonom vyžadované dôkazy, konali v dobrej viere,
bola deklarovaná existencia tovaru a spolu so všetkými dôkazmi spoločne aj reálnosť plnenia, listiny
neboli považované za sfalšované, resp. toto nebolo v konaní preukázané. Nebola preukázaná ani účasť
ich spoločnosti na podvode. Nemožno od žalobcu požadovať predloženie dôkazov o existencii reálneho
plnenia, predmet ktorého bol prepravený do iného členského štátu a pritom išlo o spotrebovateľnú
surovinu. Dispozičné oprávnenie s predmetom plnenia stratili jeho odoslaním, t. j. odovzdaním na
prepravu. Tieto skutočnosti považuje žalobca v danej veci za zásadné. Neprimerané dôkazné zaťaženie
daňového subjektu pri oslobodení od dane podľa               § 43 Zákona o DPH môže mať za následok, že
dodávatelia stratia právnu istotu, za akých podmienok budú oslobodení od dane. Právny záver správcu
dane o tom, že spoločnosť neuviedla žiaden dôkaz o tom, že obchod bol uskutočnený legálne, je
účelový a svojvoľný. Je nelogické a v rozpore so zásadou legality a proporcionality, aby spoločnosť
žalobcu produkovala dôkazy o tom, že uskutočnený obchod bol legálny, len na základe jednoduchých



a ničím nepodložených pochybností správcu dane, keď všetky dôkazy žalobcom produkované svedčia
o legálnosti obchodu. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Sžf 1/2011, ďalej na rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 04.08.2005 sp. zn. 2 Afs 13/2005.
Všetky okolnosti svedčia o dobromyseľnosti spoločnosti žalobcu pri uzatváraní obchodov s maďarskými
odberateľmi. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť žalobcu nevedela a ani nemohla vedieť o prípadnom
podvodnom konaní obchodných partnerov. Žalobca v ďalšom poukazoval na Smernicu Rady 2006/112/
ES, domáhal sa priameho účinku ustanovenia čl. 138 ods. 1 uvedenej smernice o spoločnom systéme
DPH v znení neskorších smerníc, žalobca žiadal, aby toto ustanovenie aplikoval súd pri rozhodovaní
namiesto vnútroštátnych noriem,  a to konkrétne ustanovenia § 43 a nasl. Zákona o DPH. Napriek tomu
však ďalej podotkol, že podmienky pre oslobodenie od DPH v celom rozsahu spĺňajú aj v prípade, ak
by nimi uplatnené oslobodenie bolo posúdené podľa platných vnútroštátnych predpisov. Žalobca ďalej
v dôvodoch žaloby poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-409/04, C-354/03, C-355/03,
C-484/03, C-273/11. Je zrejmé, že daňové orgány pri požiadavke preukázania reálneho odoslania a
prepravenia tovaru do iného členského štátu porušili všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou
právneho poriadku EÚ (judikát Costa p. ENEL C-6/64), medzi ktoré patria aj zásady právnej istoty
a proporcionality. Svojím postupom spochybnili neutralitu dane, pretože pred uplatnením oslobodenia
od dane nebolo umožnené žalobcovi oboznámiť sa s ďalšími podmienkami, ktoré počas konania tieto
orgány stanovili. Predloženie dôkazov, ktoré majú vyvrátiť pochybnosti daňového orgánu, žalobcovi zo
zákona v čase vzniku oslobodenia od dane ako podmienky pre jeho priznanie nevyplývali. Daňové
orgány sa s judikatúrou, na ktorú odkázal žalobca, v konaní pred nimi nevysporiadali, ani nevyvrátili
závery z nej vyplývajúcej. Ak aj správca dane poukazoval na judikatúru, tak išlo o nenáležité odkazy,
ktoré sa na danú vec vôbec nevzťahujú. Daňové orgány nepriznaním nároku na nadmerný odpočet
DPH neprimerane zasiahli do práva žalobcu na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového
Protokolu k Dohovoru, ktorého obsahom je aj právo na legitímne očakávanie spoločnosti, že splnili
podmienky pre nadmerný odpočet dane podľa podmienok hmotného práva. Tým správca dane zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu v rozpore s čl. 20 ods. 5 Ústavy SR a neprimerane obmedzuje slobodu
podnikania spoločnosti žalobcu podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. V konečnom dôsledku má jeho konanie
za následok neprimeraný zásah do právnej istoty spoločnosti. Začatím daňovej kontroly a následnými
rozhodnutiami daňových orgánov v danej veci, účelom týchto konaní je likvidácia spoločnosti žalobcu,
pretože jej nebudú priznané nadmerné odpočty v dostupnej dobe a práve na tie sa spoločnosť pri výkone
podnikania spoliehala. Žalobca poukazoval aj na daňovú kontrolu za mesiac január 2013, keď išlo o
skutkovo podobnú vec, pričom však daňová kontrola skončila daňovým protokolom, kde nebol zistený
žiadny rozdiel  pri DPH a správca dane akceptoval nimi predložené doklady a preukázané skutočnosti.
V mesiaci január 2013 išlo u nich o rovnaké dodávky tovaru, ako sú riešené v týchto konaniach.
K žalobám žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorých navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť. K veci
ďalej uviedol, že šetrením bolo preukázané, že odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru. Správca
dane existenciu tovaru nespochybnil, ale samotná existencia tovaru nie je ešte dôkazom, že tento
tovar bol dodaný príslušným spoločnostiam v Maďarsku. Povinnosťou žalobcu bolo v zmysle § 43 ods.
5 Zákona o DPH preukázať, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa ods. 1 - 4
citovaného ustanovenia zákona. V zmysle § 43 ods. 8 citovaného ustanovenia zákona, ak prepravu
tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykonáva odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou
osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa ods. 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca,  v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru.
Ak platiteľ nemá doklady podľa ods. 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie
tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula
táto lehota. Žalobca je povinný viesť si svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať aj
svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii mal dostatočné podklady
pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.
Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach,
pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, resp. uplatňuje oslobodenie
od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. To, že v súčasnosti jednotliví odberatelia
sú nezastihnuteľní, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení
povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu dane, resp.
oslobodenia od dane. Faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 72 ods. 2
Zákona o DPH nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu z vystavených faktúr, aj s ohľadom na skutočnosť, že daňová
kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o uskutočnenom dodaní tovaru do iného členského štátu. V
prípade odberateľov ROM.FA Kft. a KOVILL 2000 nedošlo k žiadnemu skutočnému obchodu medzi



nimi a žalobcom a žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH.
Pre splnenie zákonných podmienok nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom,
ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, t. j. musia mať povahu faktu. V rámci dokazovania
žalobca predložil faktúry, dodacie listy, prepravné doklady, zmluvy, boli uskutočnené výsluchy svedkov,
ktorí zabezpečovali prepravu tovarov v tuzemsku aj v zahraničí. Správca dane nespochybňuje existenciu
tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom o tom, že tovar bol dodaný uvedeným maďarským
spoločnostiam. Neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane, keďže odberatelia v
inom členskom štáte nepriznali nadobudnutie tovaru,  a teda nadobúdateľom musel byť niekto iný a nie
spoločnosť uvedená vo faktúrach. Správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, správca
dane len žiadal od žalobcu predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. V daňovom
konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte - žalobcovi. V priebehu daňových kontrol
sa nepodarilo žalobcovi preukázať relevantnými dôkazmi skutočné dodanie tovaru do iného členského
štátu. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, že správca
dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Vypracované rozhodnutia spĺňajú
zákonom stanovenú požiadavku v zmysle § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Na splnenie podmienok
na odpočet DPH, resp. oslobodenia od dane, nestačí preukázať zdanlivé plnenie len po formálnej
stránke (v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012), ale je
nevyhnutne potrebné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie
predmetného tovaru alebo služby osobe uvedenej na faktúre. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný. Tieto názory boli
opakovane judikované v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/52/2011 zo dňa 22.08.2012, sp.
zn. 5Sžf/52/2011 zo dňa 28.06.2012, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 3Sžf/100/2012 zo
dňa 11.06.2013. Je pravdou, že žalobca k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil požadované
doklady - faktúry, doklady CMR, dodacie listy, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov nie je zrejmé,
že tovar bol dodaný odberateľovi uvedenému na faktúre, keďže chýba dôkaz o tom, že osoba, ktorá
podpísala na doklade CMR prevzatie tovaru, je skutočným odberateľom alebo ním poverenou osobou.
Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overiť, či platiteľ dane
preukázal a deklaroval správne údaje uvedené v daňovom priznaní. Žalovaný podobne ako správca
dane konštatoval, že aj napriek dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej
smernice a v Zákone o DPH, zmluvné dojednania predstavujú umelú konštrukciu zbavenú hospodárskej
reality vytvorenú s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Halifax
C-255/02). V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23S/146/2014 zo dňa 29.10.2014, ktorý v obdobnej veci týkajúcej sa len iného zdaňovacieho
obdobia uviedol, že k zamietnutiu priznania na oslobodenie od dane v prípade intrakomunitárneho
obchodu postačuje, ak predávajúci - žalobca si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti
dokazovania (nepostačuje len ich formálne splnenie), t. j. ak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
oprávnenosti ním uplatneného nároku. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že čl. 138 ods. 1
Smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu
zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci spoločenstva, ak
sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré
mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil,
bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo
možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Ďalej z judikatúry
Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ
tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok
zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na
zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku, či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Žalobca si
vykladá rozsudky, ktoré však nemožno automaticky vztiahnuť na tento prípad. Toto by platilo v prípade,
ak by zdaniteľný obchod prebehol legálne a tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom, čo sa
v tomto prípade nestalo. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na zistenia, ktoré uviedol aj v samotných
rozhodnutiach ohľadom dožiadaní na maďarské úrady. Pokiaľ žalobca požaduje od štátu oslobodenie
od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že má na oslobodenie
nárok a rovnako je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z plnenia daní.
Poukaz na daňovú kontrolu za január 2013, k tomu žalovaný uviedol, že ide o samostatné konanie,
ktorého závery sa nemôžu automaticky vzťahovať aj na konania, ktoré sú predmetom sporu.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že na strane správnych orgánov



nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí,
preto súd žaloby žalobcu zamietol.

Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným a aj predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie
otázky, či boli, alebo neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o
DPH, čo žalobca deklaroval kúpnymi zmluvami, odberateľskými faktúrami, medzinárodnými nákladnými
listami CMR, preukazujúce dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa ods. 1 a 4. Platiteľ
je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry:
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou
ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu                      v tuzemsku,
je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z § 43 ods. 1 Zákona o DPH vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru
alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň                v inom členskom
štáte. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že musia byť splnené dve podmienky, a to prvá
podmienka dodanie tovaru a druhá podmienka, že nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň
v inom členskom štáte. Súd dospel rovnako ako správne orgány k záveru, že v danom prípade
neboli splnené tieto dve podmienky, žalobca nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach bol dodaný
nadobúdateľom v Maďarsku, nadobúdateľ v Maďarsku nenadobudol právo nakladať s tovarom ako s
vlastným, keďže nebolo preukázané, že tovar bol nadobúdateľom v Maďarsku odovzdaný. V rámci
Európskeho spoločenstva musí nadobúdateľ preukázať, že je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte, má pridelené IČ DPH. Maďarské subjekty - tvrdení odberatelia mali síce pridelené IČ
DPH, ale nebolo preukázané, že v Maďarsku došlo k odvedeniu dane za tovar, ktorý mal byť dodaný
za zdaňovacie obdobie r. 2012, nebola teda splnená zásada neutrality a nebola splnená ani druhá
podmienka pre priznanie oslobodenia od dane. Povinnosťou maďarských subjektov - odberateľov malo
byť preukázanie, že identifikované osoby pre daň si daňovú povinnosť splnili a daň z tovaru odviedli,
aby bola naplnená zásada neutrality dane. V podrobnostiach súd odkazuje na skutkové a právne
závery žalovaného, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku, popisuje sa obsah žalôb a vyjadrenie
žalovaného k žalobám, súd sa stotožňuje so závermi dokazovania vykonaného na základe tuzemského
i medzinárodného šetrenia správcu dane, súd sa stotožňuje aj s právnym posúdením žalovaného a súd
považuje opakovane tieto skutočnosti za nadbytočné. Súd ďalej k veci dodáva:

Ak by išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné
podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a že tovar bol dodaný osobe
identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať
tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou
povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí,
že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi,



v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to
mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ                  C-409/04.
Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom
štáte v miestach konečnej spotreby.

K žalobným námietkam týkajúcich sa spôsobu vykonávania dokazovania, rozsahu dokazovania,
hodnotenie dôkazov, zisťovania skutkového stavu a nerešpektovanie zásady materiálnej pravdy, súd
k tomu uvádza, že správca dane vykonával rozsiahle tuzemské i medzinárodné šetrenie, čím dbal na
to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.
Daňový subjekt bol, či už v priebehu výkonu daňovej kontroly alebo aj vo vyrubovacom konaní
vyzývaný na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam. K. sa s obsahom administratívnych spisov
súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované
v predložených listinných dôkazoch. Žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným
maďarským odberateľom z dôvodov, na ktoré poukazoval žalovaný a ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej
uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca síce predkladal
listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak
šetrením správcu dane sa deklarované tvrdenie žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo, lebo nebolo
preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom ako kupujúcim, ktorí boli uvedení
na faktúrach a CMR. Správca dane z odpovede na žiadosť o medzinárodnej výmene informácií
zistil, že neboli splnené podmienky pre splnenie oslobodenia od dane, nakoľko preverovaním nebolo
potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským daňovníkom, maďarská spoločnosť ROM.FA Kft. podala
daňové priznanie len za I. štvrťrok 2012, nebolo podané žiadne priznanie DPH za obdobie roku 2012.
Na účte neboli vykonané žiadne finančné operácie. Maďarská daňová spoločnosť nemala žiadne
informácie o podnikateľskej činnosti. V druhom prípade ohľadom maďarskej spoločnosti M.B.K 2000 Kft.
bolo z účtovníctva tejto spoločnosti zistené, že spoločnosť nevykonávala intrakomunitárne transakcie.
Intrakomunitárne transakcie spoločnosť neviedla vo svojom daňovom priznaní za preverované obdobie.
Už zo samotných účtovných dokladov uvedených v spoločnosti bolo zrejmé, že zo strany žalobcu
k dodaniu tovaru nadobúdateľom uvedených na faktúrach nedošlo. V konečnom dôsledku preto ani
nebolo rozhodujúce, či maďarské orgány v súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií vypočuli
nejakých svedkov, o výsluchu ktorých mali upovedomiť žalobcu. Dokonca spoločnosť M.B.K 2000 Kft.
uviedla, že nevykonávala intrakomunitárne transakcie, v daňovom priznaní takéto transakcie neuviedla
za preverované obdobie. Spoločnosť dokonca poprela ekonomické transakcie so spoločnosťou
KAMWOOD, s. r. o. Podpisy a pečiatka na dokladoch nesúhlasili s tými, ktoré spoločnosť používa.
Konateľ spoločnosti S. D. dokonca poprel uzavretie zmluvy so žalobcom. Konateľ spoločnosti poprel aj
udelenie plnomocenstva R. R.. Notár Dr. S. Y. poprel, že by konal v súvislosti s potvrdzovaním zmluvy o
splnomocnení. Spoločnosť KOVILL 2000 bola na adrese sídla nedostupná. IČ DPH bolo dňa 19.07.2012
zrušené, daňové priznanie nepredkladal od r. 2008. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na
žalobcovi a žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci,
t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch. Vierohodné
dôkazy o vykonanej preprave deklarovaným maďarským odberateľom predložené neboli. Faktúra je
dôkazným listinným materiálom, ktorým daňový subjekt preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti
vo väzbe na DPH k zdaniteľnému obchodu. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte
neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie.
Šetrením správcu dane sa deklarované tvrdenie žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo, pretože
nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom ako kupujúcim uvedených
na faktúrach a CMR.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok), správca dane vedie dokazovanie, pričom
dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ods. 1 písm. a/, b/, c/ citovaného ustanovenia zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,



c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry, dodacie listy, prepravné doklady CMR,
neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane
v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov
a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto
listinách, pričom daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov
uvedených v týchto dôkazoch preverovať. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o správe daní vyplýva,
že žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie
bol vyzvaný v priebehu daňového konania. Uvedenými faktúrami a CMR žalobca deklaroval dodanie
tovaru s oslobodením od dane, avšak zároveň bol povinný preukázať oprávnenosť uplatnenia tohto
nároku. Správca dane v súlade s citovaným ustanovením § 24 ods. 2 Zákona o správe daní nie je
viazaný iba návrhmi daňového subjektu, ktorý požadoval, aby bol oslobodený od dane len na základe
predložených dokladov. Ako dôkaz mohol správca dane použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú zároveň získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd hodnotil získané dôkazy ako zabezpečené v súlade
so Zákonom o správe daní.

Správca dane upozorňoval daňový subjekt už v priebehu daňových kontrol na povinnosť predkladať
všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ Zákona o
správe daní. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti daňového orgánu, pochybnosti neboli
odstránené žiadnymi hodnovernými dôkazmi, preto správca dane nepochybil, ak pri rozhodovaní
vychádzal z dôkazov, ktoré získal. To, že správca dane vychádzal z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov
v rámci vykonaného dokazovania, svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich
logických záverov správcu dane. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď konateľa spoločnosti PP
Plus, s. r. o., Petra R., ktorý mal zabezpečovať prepravu tovaru, jeho tvrdenia o preprave tovaru
nadobúdateľom uvedeným na faktúrach (odberatelia ROM.FA, KOVILL 2000, M.B.K 2000) neboli
nadobúdateľmi potvrdené. Daňová povinnosť nadobúdateľom tovaru vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ daňový subjekt požaduje od štátu oslobodenie od dane v zmysle §
43 Zákona o DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na oslobodenie nárok. Rovnako je
tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže
len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok
pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody, je na
daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek
právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Podľa
názoru súdu, daňové orgány rozhodli v súlade so Zákonom o DPH, ak žalobcovi vyrubili rozdiel dane,
nepriznali nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2012 a vyrubili vlastnú daňovú povinnosť na
DPH, keďže neboli preukázané skutočnosti, ktoré boli zákonom stanovené pre uznanie oslobodenia
od dane podľa § 43 Zákona o DPH, čo vedie k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil
oslobodenie od dane. Posudzujúc vec z hľadiska daňového práva nie je možné priznať daňovému
subjektu právny nárok, ak nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od
dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ. Relevantným pre daňové orgány je preukázanie
nesplnenia týchto zákonných podmienok a nie dôvodov, prečo tomu tak je. Daňové orgány daňovou
kontrolou zisťujú alebo preverujú základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom
konaní, toto presahuje rámec konania daňových orgánov, rovnako aj súdu preskúmavajúceho zákonnosť
napadnutých rozhodnutí. To, že nie je možné uznať uplatnené oslobodenie od dane, automaticky
neznamená, podľa názoru súdu, trestnoprávnu zodpovednosť daňového subjektu uplatňujúceho si



oslobodenie, nakoľko sú relevantnými ďalšie zistenia, z akého dôvodu došlo k nenaplneniu zákonom
stanovených podmienok pre priznanie tohto uplatneného nároku. Nie je vylúčené, že obchodní partneri
žalobcu sa mohli dopustiť aj podvodného konania, na druhej strane bolo ale povinnosťou žalobcu počínať
si v obchodných vzťahoch opatrne, s primeranou obozretnosťou, mal si preveriť daňové subjekty v
Maďarsku a nespoliehať sa len na prepravcu R. R.. Na základe objektívne zistených skutočností bolo
preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre uznanie uplatneného oslobodenia od
dane, ktoré je evidentne neoprávneným, na čo museli daňové orgány adekvátne reagovať.

Takýto záver je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-273/11, v zmysle ktorého článok
138 ods. 1 Smernice 206/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo
priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak s ohľadom na
objektívne skutočnosti sa preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v
oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné,
relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená
v podstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane. Súd má za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane
v prípade intrakomunitárneho obchodu postačuje, ak predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli
uložené v oblasti dokazovania (z dôvodov vyššie uvedených nepostačuje len ich formálne splnenie), t.
j. ak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku.

Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd v predmetných veciach aplikoval priamy účinok Smernice a z
dôvodu, že znaky konania  a rozhodnutia daňových orgánov možno subsumovať pod rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci Traum EOOD proti Direktor na Direkcija,                  C-492/13 zo dňa 09.10.2014,
súd k tomu uvádza, že uvedené rozhodnutie nie je použiteľné na predmetné prípady, o ktorých rozhoduje
Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-492/13 rieši otázku, pri
ktorej nadobúdateľ nebol identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte a dodávateľ nepreukázal ani
pravosť podpisu uvedeného na dokumentoch predložených na podporu svojho vyhlásenia o údajne
oslobodenom dodaní, ani oprávnenie osoby, ktorá podpísala tieto dokumenty v mene nadobúdateľa na
zastupovanie a v našich prípadoch ide o zásadnú otázku riešenia, či došlo k dodaniu tovaru z tuzemska
do iného členského štátu.

Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobách na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho
súdu ČR a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, tieto rozhodnutia neboli použiteľné na daný prípad,
preto sa súd nimi ani v dôvodoch tohto rozhodnutia nezaoberal. Pokiaľ žalobca poukazoval na daňovú
kontrolu vykonanú daňovými orgánmi v januári 2013, jedná sa o iný prípad, ktorá vec nie je použiteľná
v tomto prípade.

Pokiaľ žalobca znášal ďalšie námietky, tieto nepovažoval súd za podstatné pre rozhodnutie veci, preto
sa nimi súd ani nezaoberal. Rozhodujúce je, že neboli splnené dve podmienky pre priznanie oslobodenia
od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, žalobcovi preto nevzniklo právo na priznanie oslobodenia, preto
súd v konečnom dôsledku žaloby žalobcu zamietol.
Nemožno vyčítať správnym orgánom, ktoré sa snažili zistiť, či obchody, ktoré uzatváral žalobca s
odberateľmi v Maďarsku, boli legálne alebo nie, keďže nebolo preukázané, že by odberatelia tovar, ktorý
im mal byť dodaný, odobratie tohto tovaru nepotvrdili. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby tento
preukázal, že k dodaniu tovaru skutočne aj reálne došlo. Pokiaľ sa žalobca domáha použitia zásady
proporcionality, túto zásadu v danom prípade nie je možné použiť, pretože zásada proporcionality je
spôsob riešenia situácie, keď dôjde ku konfliktu medzi dvoma alebo niekoľkými právom chránenými
subjektívnymi právami a v takýchto situáciách prednosť dostane to právo, ktoré chráni najdôležitejšiu
hodnotu, čo v danom prípade ustanovenie § 43 Zákona o DPH nerieši.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu zásady legitímneho očakávania. Účelom
tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej
situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. V danom prípade sa nejedná o taký
prípad, pretože pravidlá boli žalobcovi vopred známe a v priebehu daňovej kontroly sa nemenili.

Súd zamietol návrh zástupcu žalobcu na prerušenie konania v súvislosti s podaním mimoriadneho
opravného prostriedku podľa § 77 Daňového poriadku, pretože povinnosť prerušiť konanie by tu mohla
nastať v prípade, že by mimoriadny opravný prostriedok bol podaný pred podaním žaloby, čo sa v danom



prípade nestalo. Žaloby boli podané na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 27.01.2015 a podnet na
preskúmanie rozhodnutí daňových orgánov mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku
bol na Ministerstvo financií SR doručený dňa 09.04.2015 (§ 250i ods. 4 O.s.p.).

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania podľa § 250k                      ods.
1 O.s.p. nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona         č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od                1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní  od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205     ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "3Sžf/115/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "7f59cebe-93c3-4375-9bcd-fa774d307928:4fb611f0-fdd3-421d-80c6-bbabca56b2c3", "datum": "2017-05-23", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}