Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/82/2016 z 28. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. septembra 2016, sp. zn. 7CoE/82/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4215207670.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/82/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4215207670.1 | 2016-09-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11bc9e20-c3ca-4a21-824a-280d600ce43c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215207670.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/82/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207670
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207670.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: B. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J.. L.. O. XXXX/X, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky v sume 1.279,46 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/664/2015-21 zo dňa
26.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Rimavská Sobota,
Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej
pod sp. zn. EX 1520/15. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods.
2 písm. d), § 44 ods. 2,3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 2 písm. a), § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 39, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,2,4, § 54 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ako exekučný titul
v danej veci bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. Idb12100200 zo dňa 09.12.2011. V
odôvodnení uznesenia súd poukázal na obsah niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorých ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Exekučný súd pri tom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak
vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Súd
uviedol, že podkladom záväzku bola Zmluva o úvere č. 4866874307 uzatvorená dňa 01.03.2007 spolu
s Obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s., pre úver, podľa ktorých v článku 9.2 sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú
riešené dohodou; v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s.



2. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 3 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky
uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné
dojednania dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu
byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto prípade rozhodcovskú doložku nie je
možné považovať za platnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Zároveň nešlo o individuálne dojednanie tejto
doložky, na ktoré by bol povinný ako spotrebiteľ zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť
dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis
na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou; na jej
platnosť bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného
vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti
pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, rozhodcovský súd
nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Jeho rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Súd
zistil, že exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, a z toho dôvodu zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm.
d), f), h) OSP. Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku
ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/
EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu
Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V
obsiahlom odvolaní v podstate namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa
jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách bol oprávnený ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje
atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný,
t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciu
odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými
podľa neho právne významnými okolnosťami.

4. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“) vyjadril, že
nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol však dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 26.08.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho



procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 17.02.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou
od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.
z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku , Civilného mimosporového poriadku
 a Správneho súdneho poriadku
 a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

9. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

10. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi účastníkmi dňa 01.03.2007 v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). Svoju
právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných VOP, ktoré boli
súčasťou zmluvy úvere. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver 50.000 Sk (1.659,70
eura), ktorý mal vrátiť v 60 mesačných splátkach od 13.04.2007, pričom bola dohodnutá úroková sadzba
23 %. Povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský
súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie
nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá
mala byť obsiahnutá vo VOP právneho predchodcu oprávneného, ktorý svoju pohľadávku postúpil. S
ohľadom na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Súd prvej
inštancie si na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení
sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky vo VOP veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie
sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok
na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak
mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 1,4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neplatná. Všeobecné obchodné podmienky účinné od
01.03.2007 (v spise na č. l. 16-18), vyhotovené drobným a takmer nečitateľným písmom, obsahujú v



časti II, v článku 10.2 také znenie rozhodcovskej doložky, aké citoval súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí. Dojednanie v tejto časti nešpecifikuje, ktorý rozhodcovský súd by mal spory rozhodovať;
jeho označenie sa nachádza v úplne inej časti VOP (bod 2. I. časti).

12. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti
dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože
nezodpovedala vyššie zákonným podmienkam. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z
predložených listín nie je zrejmé, či oprávnený s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským
súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom
rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mal
reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie,
preto oprávneným predložený exekučný titul nie je takým exekučným titulom, aby mohol byť podkladom
pre vykonanie exekúcie.

13. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V
tomto prípade je zrejmé, že veriteľ predložením VOP k zmluve o úvere neumožnil spotrebiteľovi možnosť
prejaviť vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť obchodných podmienok, kde
táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že osobitným
rokovaním boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v
rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za
opodstatnené.

14. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne pre nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).