Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/36/2018 z 29. 8. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. augusta 2018, sp. zn. 12CoP/36/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6317207544.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/36/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6317207544.1 | 2018-08-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/533523be-3295-42bb-b6c2-fc653f483032
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6317207544.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/36/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317207544
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317207544.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.
Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v konaní o
návrhu navrhovateľky Z. X., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. D. XXX/XX, XXX XX B., právne
zastúpenej JUDr. Ivetou Horváthovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Boženy Němcovej
1, 977 01 Brezno, proti manželovi X. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. D. XXX/XX, XXX XX B., o
rozvod manželstva a o úpravu pomerov účastníkov konania (manželov) na čas po rozvode k maloletým
deťom P. X., nar. XX. XX. XXXX a A. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. D. XXX/XX, XXX XX B.,
zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., na základe odvolania
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/225/2017-77 zo dňa 08. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno vo výroku, ktorým s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva určil manželovi (otcovi) vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (III. výrok) a
v závislom výroku, ktorým návrh navrhovateľky (matky) vo zvyšku zamietol (VI. výrok)  m e n í  tak, že
otec je s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov povinný prispievať na
výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200 € mesačne a na výživu maloletého
A. X., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých detí, a vo zvyšku návrh navrhovateľky (matky)   z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania  n e m á  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 08. 03. 2018 manželstvo navrhovateľky Z. X., rod. O., nar. XX. XX. XXXX a X.
X., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo
B. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X, rozviedol (I. výrok). Na čas po
rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P. X., nar. XX. XX. XXXX a A.
X., nar. XX. XX. XXXX,  tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky /navrhovateľky/ (II. výrok). S
účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého P. X. sumou 150,- € mesačne a na výživu maloletého A. X. sumou 100,- € mesačne, vždy
do pätnásteho dňa v mesiaci dopredu, k rukám matky maloletých detí (III. výrok). Styk otca s maloletými
deťmi súd neupravil a ponechal ho na dohodu účastníkov (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Vo zvyšku sa návrh
navrhovateľky zamietol (VI. výrok).
1. 2. Rozhodnutie o rozvode manželstva odôvodnil prvoinštančný súd konštatovaním, že „z vykonaného
dokazovania zistil, že vzťahy medzi navrhovateľkou a jej manželom sú vážne a trvalo rozvrátené,
ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia.“ Z



tohto dôvodu manželstvo účastníkov rozviedol. Zároveň konštatoval, že „za príčinu rozpadu manželstva
považuje rozdielnosť ich názorov, pováh a životných postojov.“
1. 3. V odôvodnení rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode prvoinštančný súd uviedol, že vychádzal zo súhlasného stanoviska všetkých účastníkov
a preto maloleté deti zveril na čas po rozvode do  osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletými
deťmi neupravoval, nakoľko rodičia sa vedia na styku dohodnúť a preto realizáciu styku otca s maloletými
deťmi ponechal na dohode rodičov.
1. 4. V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom
prvoinštančný súd poukázal na zistené pomery a konštatoval, že „s účinnosťou od právoplatnosti výroku
o rozvode zaviazal otca maloletých detí - manžela navrhovateľky prispievať na ne výživným a to na
mal. P. 150,- Eur mesačne a na mal. A. 100,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd zobral do
úvahy nielen odôvodnené potreby mal. detí ale aj možnosti, schopnosti, majetkové pomery ich rodičov.
Pri určení tohto výživného súd vychádzal z toho, že mal. deti zatiaľ bývajú spolu s rodičmi v rodinnom
dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov. Mesačne platí za tento dom otec mal. detí
hypotéku vo výške 400,- Eur, za plyn 100,- Eur, a matka mal. detí z titulu užívania uvedeného rodinného
domu platí mesačne 41,50 Eur za elektriku, 50,- Eur za vodu, 4,95 koncesionárske poplatky a ročne za
smeti 4 x 17,- Eur a daň z nehnuteľnosti 100,- Eur. Súd prihliadol pri určení výšky výživného aj k tomu,
že otec maloletých detí platí poistku mal. P. vo výške 35,- Eur a mal. A. vo výške 36,- Eur mesačne. Tiež
otec mesačne platí za internet 12,- Eur a tiež za telefón mal. P..“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).
1. 6. Keďže navrhovateľka (matka maloletých detí) sa v návrhu domáhala určenia vyššieho výživného,
prvoinštančný súd jej návrh vo zvyšku zamietol.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala navrhovateľka - matka maloletých detí (prostredníctvom
právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla rozsudok vo výroku, ktorým bola
určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom na čas po rozvode (III. výrok) a v závislom
výroku, ktorým bol jej návrh vo zvyšku zamietnutý (VI. výrok). Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch zmenil a rozhodol, že otec maloletých deti (ďalej len
„otec“) je s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov povinný prispievať
na výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 290 € mesačne a na výživu maloletého
A. X., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 220 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej
rukám.
2. 2. V odôvodnení odvolania navrhovateľka - matka maloletých detí (ďalej len „matka“) namietala,
že rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch považuje za nesprávne,
nakoľko prvoinštančný súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca „neprihliadol na oprávnené
a odôvodnené potreby detí, na ich vek, ako aj na schopnosti, možnosti oboch rodičov podieľať sa na
ich výžive.“ V tejto súvislosti uviedla: „Súd mal pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb detí, ktoré sú rôzne
vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsoby prípravy na ich budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa,
pričom zároveň súd mal vychádzať aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami detí a reálnymi schopnosťami
a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že
dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.“ Zároveň konštatovala, že otec má dostatočné
príjmy plniť vyživovaciu povinnosť vo výške, akú požadovala vo svojom návrhu.  V závere odôvodnenia
rozhodnutia uviedla, že prvoinštančným súdom určené výživné je neprimerané s prihliadnutím na
potreby maloletých detí pri zohľadnení jej vyživovacej povinnosti a jej schopností, pričom ona sa o
deti osobne stará a aj naďalej bude starať. Určené výživné nezodpovedá potrebám detí, ani reálnym
schopnostiam a možnostiam na strane ich otca. Sám navrhol vyššie výživné, ako stanovil súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí, keď otec navrhol výživné na mal. P. vo výške 200 € mesačne a na mal.
A. vo výške 150 € mesačne.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že prvoinštančný súd
„riadne zistil skutkový stav vo veci“ a má za to, že prvoinštančný súd „sa pri vykonanom dokazovaní
dostatočne zaoberal aktuálnymi potrebami maloletých detí a tiež dostatočne zohľadnil finančné možnosti
a schopnosti obidvoch rodičov.“ Zároveň uviedol, že v prípade ak odvolací súd po predložení nových
písomnosti preukazujúcich príjmy rodičov zistí, že je v možnostiach povinného rodiča prispievať na



výživu maloletých detí vyššou sumou ako ho zaviazal prvoinštančný súd, navrhol, aby výživné na
maloleté deti zvýšil.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s jej odvolaním nesúhlasí a žiadal, aby odvolací súd
„ponechal všetko tak ako je uvedené v rozsudku zo dňa 8. 12. 2018.“

5. Matka (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka
k jej odvolaniu poukázala na zákonné znenie ustanovenia § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a
uviedla skutočnosti ohľadom reálnych príjmov otca z obdobia, keď ešte spolu komunikovali. Vyjadrila
presvedčenie, že „otec má finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu
zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, na uspokojovanie potrieb svojej novej známosti a jej
detí, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby tento štandard poskytol aj svojim maloletým dieťaťom
formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú
životnú úroveň, ako keby spolužitie existovalo. Sám otec nastavil určitý štandard. ktorý teraz súd odmieta
deťom poskytnúť.“ Ňou navrhnutá a požadovaná výška výživného je vo výške, ktorú starostlivo zvážila
a to aj z hľadiska možností a schopností otca maloletých detí.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj
„CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania
§ 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo
výroku, ktorým s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva určil manželovi (otcovi)
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (III. výrok) a v závislom výroku, ktorým návrh navrhovateľky
(matky) vo zvyšku zamietol (VI. výrok) podľa § 388 CSP zmenil, pretože v tejto časti rozhodnutia neboli
splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 CSP), ani na zrušenie (§ 389 CSP) rozhodnutia.

7. 1. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. - ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.
7. 2. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. 3. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
7. 4. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. 5. Z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti
a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady,
podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia
podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav,
eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné
zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (resp. finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej
situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú
poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu v určitom rozsahu porovnateľnú s finančným
príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je
samozrejme determinovaná vekom dieťaťa a ďalšími relevantnými aspektmi (napr. zdravotným stavom
a pod.). Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať
ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je podľa okolností prípadu rôzna,
predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne.
Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože
potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 ZR). Povinnosť obidvoch



rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb
na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich
finančných a materiálnych možností.

9. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že za primerané výživné, ktoré by spĺňalo všetky
uvedené zákonné aspekty možno v tomto prípade považovať výživné vo výške 200 € mesačne na mal. P.
a 150 € mesačne na mal. A.. Takto určené výživné realizuje splnenie primárnej zákonnej podmienky pre
určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletých detí (determinovaných ich
vekom, školským zaradením, zdravotným stavom, kultúrno-spoločenskými potrebami a pod.) v rozsahu
primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca. V konečnom dôsledku sám otec v rámci
prvoinštančného konania navrhoval, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí v uvedenej
výške. Preto neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby súd pristúpil k určeniu nižšieho výživného. Odvolací
súd však vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletých detí a vzhľadom na ich vek a školské
zariadenie, ale i vzhľadom na skutočnosť, že i matka maloletých detí má voči ním určitú vyživovaciu
povinnosť, ktorá však vzhľadom na jej pravidelnú osobnú starostlivosť o maloletých je logicky v menšom
rozsahu ako u otca, nemohol v plnom rozsahu akceptovať ňou navrhované výživné.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu o rozvode manželstva (I. výrok),
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky (II. výrok), o neupravovaní
styku otca s maloletými deťmi (IV. výrok) a o trovách konania (V. výrok), zostali nedotknuté (§ 367 ods.
2, 3 CSP).

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).