Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/72/2015 z 29. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2015, sp. zn. 15Cob/72/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4314203379.2 Krajský súd Nitra | 15Cob/72/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4314203379.2 | 2015-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25dff4ce-e54e-41bf-9999-77cdd187cd39 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4314203379.2 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/72/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314203379 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314203379.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti odporcovi: Mikuláš Benčík BM - Servis, Hlavná 11/11, 935 62 Pohronský Ruskov, IČO: 33 309 868, o zaplatenie 5,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 16Rob/53/2014-13 zo dňa 09.09.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 16Rob/53/2014-13 zo dňa 09.09.2014 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Levice napadnutým uznesením zastavil konanie a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 34,52 eura s príslušenstvom. Okresný súd Levice výzvou zo dňa 15.04.2014 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Navrhovateľovi bola výzva doručená dňa 29.05.2014, ale súdny poplatok doteraz nezaplatil, preto súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Proti uvedenému uzneseniu prvostupňového súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.). Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento svoj názor oprel o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok pod sp. zn. 4Cdo 70/93 z 30.06.1993, v zmysle ktorého: „Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p.“. V odvolaní uviedol, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou dňa 31.03.2006 na Okresnom súde Levice sa proti odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom, ktorým boli trovy súdneho konania včítane trov právneho zastúpenia, pričom podanie v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami a podpísal ho zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze pod sp. zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver, že Okresný súd Levice porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jej podania z 31. marca 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.) podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Levice doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný súd SR rozhodol vyššie citovaným nálezom, takže účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31.03.2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej súd prvého stupňa zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval navrhovateľa až v roku 2013, bol podaný dňa 31.03.2006. Navrhovateľ trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť podmienku, že žalobe na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t. j. ku dňu 31.03.2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno už v súčasnosti vyrubiť, ale najmä z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľovi nemôže skutočnosť, že Okresný súd Levice porušil jeho ústavné práva, spôsobiť premlčanie peňažnej pohľadávky. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením, že je jeho povinnosťou preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté (t. j. „znovudoručené“ a nie len totožné s tými, ktoré boli podávané v roku 2006), ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti škodcom nemôže byť vznik novej povinnosti pre poškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil žalobu na súd. Je povinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania (začatie konania) pochýb a ak súd prvého stupňa odmietol podania zapísané na DVD nosiči a vrátil ich navrhovateľovi v roku 2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento údaj nezameniteľný - každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo). Nakoľko si je navrhovateľ vedomý, že je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili, starali sa o ne, lebo ich podcenením či zanedbaním môžu o ne prísť a v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým, teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon ich práv a ich praktické uplatnenie, ako dôkaz nesprávnosti zistenia uvádza program Q SIGN, v ktorom je možné uvedený súbor otvoriť a prekontrolovať, a ktorým bez akýchkoľvek pochybností je možné preukázať (a v prílohe prikladá dôkaz preukázania - výpis z programu Q SIGN 4.2, kde je zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, že tak podpis, ako aj časová pečiatka sú platné) tú skutočnosť, kedy bol súbor vytvorený, kedy bol elektronicky podpísaný a kedy bol opatrený aj časovou pečiatkou. Ani jednu z uvedených skutočností nie je možné následne meniť. Ide o program Q SIGN (qualified electronic signature, Q SIGN 4.2, licencia na overenie, aplikácia pre zaručený elektronický podpis, podpisovanie dokumentov v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. SR, aplikácia je certifikovaná NBÚ SR. Na preukázanie svojich tvrdení doložil navrhovateľ svojím listom zo dňa 13.02.2014 Okresnému súdu Levice do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.06.2009, DVD nosiče z roku 2006 (30.3.2006 - OS082_LEVICe_001; OS082_LEVICE_001) a notársku zápisnicu osvedčujúcu právnu skutočnosť, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia navrhovateľa, že ide o podania z roku 2006. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ a poukázal tiež na to, že podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa 42 ods. 1 O. s. p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Podľa § 82 ods. 1 O. s. p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) upravuje predmet súdnych poplatkov, okruh poplatníkov, vznik a zánik poplatkovej povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie poplatku, ako aj následky nezaplatenia poplatku. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb., ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. V preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, v ktorom je uvedený dátum jeho vyhotovenia 23.03.2006, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 17.02.2014, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte 31.03.2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eura za podaný návrh výzvou z 15.04.2014, ktorá bola jeho právnemu zástupcovi doručená dňa 29.05.2014. Súdny poplatok do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní navrhovateľ nezaplatil. Navrhovateľ uvádzaním nepravdy vedome zavádzal, keď v odvolaní tvrdil, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze pod sp. zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver, že Okresný súd Levice porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jej podania z 31.marca 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, a že prikázal tomuto prvostupňovému súdu konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.) podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Odvolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2007 pod sp. zn. II. ÚS 138/07 predbežne prerokoval sťažnosť BSP Lawyer Partners, a. s., Benediktiho 5, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Levice v súvislosti s neprijatím jej podaní realizovaných elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a uznesením túto sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú. Okresný súd Levice preto nemohol rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže nález pod sp. zn. II. ÚS 138/07 v predmetnej veci vydaný nebol a ak v iných obdobných veciach týkajúcich sa postupu niektorého okresného súdu bol vydaný nález so záverom, že okresný súd porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., potom iba ten súd, ktorého sa nález týkal, mal a mohol rešpektovať príkaz vyplývajúci z takéhoto nálezu. Nie je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že právne účinky jeho podania z 31.03.2006 zostali zachované k tomuto dňu aj v prípade jeho návrhu podaného na Okresný súd Levice dňa 17.02.2014. Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že Okresnému súdu Levice doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným nálezom a v súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má navrhovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31.03.2006, preto je podľa jeho názoru potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej Okresný súd Levice zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého vyzval navrhovateľa až v roku 2013, bol podaný dňa 31.03.2006. Ako už odvolací súd uviedol, žiadny nález vo veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 138/07 v predmetnej veci vydaný nebol, preto bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh na začatie konania doručený Okresnému súdu Levice dňa 17.02.2014 je totožný s návrhom doručeným Okresnému súdu Levice dňa 31.03.2006. Navrhovateľ ničím nedoložil, že jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s podaním z roku 2014, nemožno prvostupňovému súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého stupňa v roku 2014. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v odvolaní na preukázanie svojich tvrdení doložil Okresnému súdu Levice dňa 13.02.2014, okrem iného, DVD nosiče z roku 2006 (30.03.2006 OS082_LEVICe_001; OS082_LEVICE_001) a uviedol aj výpis z programu Q SIGN 4.2, kde je možné bez akýchkoľvek pochybností preukázať tú skutočnosť, kedy bol súbor vytvorený, kedy bol elektronicky podpísaný a kedy bol opatrený aj časovou pečiatkou, a že z tohto výpisu je zrejmé, že podpis, ako aj časová pečiatka sú platné, Krajský súd v Nitre vyžiadal z Okresného súdu Levice DVD nosiče, na ktoré v odvolaní poukázal navrhovateľ (na Krajskom súde v Nitre sú zaevidované pod Spr. 811/15) a ich otvorením zistil, že podania účastníkov zo zoznamu žiadostí sa nenachádzajú na dodaných DVD nosičoch, teda DVD neobsahuje e-Podanie ani v tejto preskúmavanej veci, takže ich nie je možné ďalej spracovať (vytlačiť, overiť). Navrhovateľ nijako nedoložil, a teda ani nepreukázal, že návrh doručený na Okresný súd Levice v roku 2014 je identický s návrhom doručeným tomuto súdu na DVD nosičoch v roku 2006. Za uvedenej situácie nemožno považovať návrh navrhovateľa z 31.03.2006, doručený Okresnému súdu Levice až 17.02.2014, za totožný s návrhom, ktorý mal byť obsahom podaní z roku 2006. Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktorý vo svojich rozhodnutiach o odmietnutí dovolaní navrhovateľa proti uzneseniam krajských súdov (napr. 3Cdo 336/2013, 3Cdo 338/2013, 3Cdo 341/2013, 3Cdo 368/2013, 3Cdo 374/2013), ktorými potvrdili rozhodnutia súdov prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, okrem iného, ako dovolací súd uvádzal, že navrhovateľ v roku 2013 doručil súdu návrh s dátumom vyhotovenia v roku 2006, nepreukázal ale ničím, že ide o ten návrh, ktorý podal v roku 2006; súdom preto nemožno vytýkať, že v roku 2013 podanému návrhu nepriznali účinky, ktoré by jeho návrh mal, keby bol podaný v roku 2006 a pokiaľ navrhovateľ namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť týchto návrhov, bolo práve na navrhovateľovi, aby sa týchto nosičov nezbavil a nevystavil riziku, že v súčasnosti nevie preukázať, aký návrh na začatie konania podal v roku 2006. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na prvostupňový súd dňa 17.02.2014. Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať záver, že súd prvého stupňa navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za podaný návrh oneskorene, t. j. v rozpore s lehotou uvedenou v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., keďže táto lehota bola dodržaná. Keďže navrhovateľ nerešpektoval výzvu prvostupňového súdu na zaplatenie súdneho poplatku, boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Odvolanie navrhovateľa preto nebolo dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Záverom odvolací súd k výroku prvostupňového súdu o náhrade trov konania, ktoré súd právne odôvodnil podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. poznamenáva, že nie v každom prípade zastavenia konania je potrebné aplikovať toto ustanovenie, pretože výrok o náhrade trov konania nie je potrebný, ak sa konanie zastavilo pre nezaplatenie súdneho poplatku. K zastaveniu konania totiž dochádza na základe zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ide iba o vzťah štátu a poplatníka; uznesenie o zastavení konania (ani žaloba) pre nezaplatenie súdneho poplatku sa nedoručuje iným účastníkom konania, a preto nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu účastníkov týkajúcom sa náhrady trov konania. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.