Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/91/2014 z 5. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. novembra 2014, sp. zn. 26Sd/91/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200547.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/91/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200547.1 | 2014-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ecbc78c-d5fb-432c-bb30-353753911e1c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200547.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/91/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200547
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200547.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky H. X.,
nar. XX. U. XXXX, bytom J., B. T.. X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom vo Zvolene Nám. SNP č. 70/36, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so
sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X z 9. apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 9. apríla 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d)
Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 383,31 € do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jej právneho zástupcu na jeho účet vedený vo P. a.s. Z. č.
XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: U VS: XXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 10.februára 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 35 %
miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Namietala, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila tým, že nedostatočne zistila
skutkový stav veci a neaplikovala zákonné ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Podľa
jej názoru posudok posudkového lekára nebol objektívny a nezohľadnil jej skutočný zdravotný stav, ktorý
sa zhoršuje, najmä v súvislosti s poškodením sluchu. Poukázala tiež na svoje duševné ťažkosti a ich
liečbu, ktoré ju obmedzujú v možnostiach pracovného uplatnenia. Doplnenými dôvodmi svojho odvolania
podaním z 18.júna 2014 okrem uvedeného tiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
pretože z neho ani z posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre jeho vydanie nevyplýva,
na základe čoho dospel k posudkovému záveru, že pokles jej pracovnej schopnosti pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí zodpovedá len 35 %, keď toto zdravotné postihnutie predpokladá až 45 % pokles
pracovnej schopnosti poistenca. Uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Predovšetkým
namietala formálne nedostatky konania a rozhodnutia odporkyne, ktoré bolo nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov v súvislosti s nezdôvodnením priznanej 35 % miery jej zníženej pracovnej
schopnosti pre duševné ochorenie. V tejto súvislosti sa priznaný percentuálny pokles zníženej pracovnej
schopnosti javí ako nepreskúmateľný až svojvoľný s dôrazom na skutočnosť, že posudkový lekár nie je



odborníkom v oblasti psychiatrie a jeho posudkový záver nebol zdôvodnený tak, aby bolo zachované
právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Namietala tiež posudkové nezohľadnenie ďalšieho
zdravotného postihnutia, a to čiastočnej straty sluchu, ktorá sa oproti minulosti, keď bola konštatovaná
na úrovni 27,9 % zhoršila na súčasných 40,25 %. Vyjadrila presvedčenie, že tento jej zdravotný handicap
mal byť posúdený v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Posudkový záver je aj v tomto
smere nepreskúmateľný.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah
záverov posudkových lekárov, ktoré boli zhodné a ktoré vyhodnotili zdravotné ťažkosti navrhovateľky ku
dňu posudzovania jej zdravotného stavu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul zástupcov účastníkov, oboznámil sa s ich písomných podaniami, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je
potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. Podľa ods.3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 10. februára 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo
Zvolene. V posudku z 10. februára 2014 zohľadnil okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky
psychiatrické, psychologické a ORL vyšetrenie z priebehu rokov 2013 a 2014 a za rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľky označil depresívne epizódy - epizódu stredne ťažkej depresie so
zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jej
pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia (35-45 %). V posudku
uviedol, že 38-ročná navrhovateľka je asi rok sledovaná psychiatrom pre rozvoj depresívnej poruchy s
potrebou opakovaných kontrol a liečby cestou odborného lekára. Uvedený zdravotný stav jej podstatným
spôsobom neobmedzuje možnosti pracovného uplatnenia. Pridružené ochorenie sluchu je ľahkého
stupňa a nemá vplyv na pokles jej pracovných schopností. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani
po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu sa stalo podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
posudzoval jej zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 3. júla 2014 vykonal vlastné klinické
vyšetrenie navrhovateľky a okrem neho vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako
prvoposudzovateľ i z doplneného psychologického, ORL vyšetrenia a audiogramu, endokrinologického
vyšetrenia a USG vyšetrenia štítnej žľazy z priebehu roka 2013 a 2014 a dospel k rovnakému
posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u
navrhovateľky, s dosiahnutým odborným vzdelaním dominujú psychické problémy pod obrazom stredne
ťažkej depresívnej poruchy v pravidelnej liečbe od júna 2013. V priebehu liečby bola farmakoterapia
upravovaná aj z dôvodu jej neúplného rešpektovania posudzovanou. Preto bol efekt liečby nedostatočný.
Doteraz neboli využité všetky terapeutické možnosti (vrátane hospitalizácie) a pri dĺžke odbornej liečby
v čase podania žiadosti neboli ani splnené kritériá pre zhodnotenie tohto zdravotného postihnutia
ako dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného. Vychádzajúc z celého priebehu ochorenia
považoval priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky za adekvátny. Okrem
uvedeného bola u navrhovateľky od detstva preukázaná ľahká nedoslýchavosť s CSS podľa Fowlera
29,7 % na podklade v detstve prekonaných zápalov stredného ucha. Na túto poruchu je plne
adaptovaná, ukončila s ňou odbornú školu a tiež pracovala. Podľa odborného nálezu nenarušuje jej
komunikáciu, ktorá by musela byť korigovaná načúvacím aparátom, a uvedenému stavu by zodpovedal
maximálne 10 % pokles jej pracovnej schopnosti v zmysle kapitoly VII., odd. B, pol. 6 prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení. Psychologickým vyšetrením bol u navrhovateľky zistený intelekt na úrovni IQ 76,
tj. nejedná sa u nej o ľahkú mentálnu retardáciu, ktorá predpokladá posudkové rozpätie IQ 50-69. Takto



nameraný intelekt zodpovedá dosiahnutému vzdelaniu a jej nasledujúcemu pracovnému zaradeniu. V
súčasnosti je v diagnostickom riešení nález na štítnej žľaze, zatiaľ bez jednoznačnej endokrinopatie.

Z ust. § 209 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie
musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia
má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovala.

Podľa judikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má účastník právo a nie
povinnosť poznať svoj zdravotný stav. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú osobnými údajmi, preto sa
ich konkrétny výpočet, charakteristika a posudkové vyhodnotenie neuvádzajú v odôvodnení rozhodnutia
o dôchodkovej dávke ale len v prílohe rozhodnutia, ktorým je odborný posudok posudkového lekára,
na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom na zákonnú požiadavku preskúmateľnosti
rozhodnutia však musí lekárska správa a posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia obsahovať všetky relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a o ich
vplyve na jeho pracovnú schopnosť a to vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým
a logickým spôsobom tak, aby bolo možné jeho závery z hľadiska úplnosti i z hľadiska závažnosti
zdravotných ťažkostí poistenca preskúmať. Jeho posudkový záver musí byť podložený výsledkami
odborných vyšetrení.

V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné percentuálne zhodnotenie zníženej
pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a tiež posudkové
nezohľadnenie jej pridružených zdravotných ťažkostí, poruchy sluchu.

Súd považuje za nepreskúmateľné rozhodnutie, v ktorom odporkyňa bez uvedenia konkrétnych
skutkových zistení ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky a ich medicínskeho vyhodnotenia
konštatovala jednoznačný záver o 35 % poklese jej pracovnej schopnosti pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie, za ktoré bolo označené duševné ochorenie. Podrobnosti o jej zdravotnom stave neuviedla,
hoci pre rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je podstatná práve vedomosť o stave jednotlivých
ochorení poistenca a o ich vplyve na jeho pracovnú schopnosť. Uvedené zistenia, týkajúce sa
charakteru, rozsahu a závažnosti zdravotných ťažkostí poistenca s vyhodnoteným vplyvom na jeho
pracovnú schopnosť musia vyplývať z odborných posudkových záverov tak, aby rozhodnutie odporkyne
bolo s poukazom na pripojený posudok posudkového lekára spôsobilým predmetom preskúmania pre
krajský súd a dostatočným zdrojom informácii pre účastníka, aby mohol posúdiť jeho správnosť a
prípadne sa domáhať nápravy prostredníctvom argumentačne podloženého opravného prostriedku.
Posudkový záver posudkového lekára, na ktorom bolo založené odvolaním napadnuté rozhodnutie
odporkyne s konštatovaním, že rozvoj depresívnej poruchy navrhovateľky s potrebou opakovaných
kontrol a liečby jej podstatným spôsobom neobmedzuje možnosti pracovného uplatnenia a ani ochorenie
sluchu ľahkého stupňa nemá vplyv na pokles jej pracovných schopností neposkytuje žiadny priestor
na jeho preskúmanie, pretože neobsahuje žiadne skutkové a odborné medicínske argumenty, ktoré
by vyslovený posudkový záver odôvodňovali v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami, ktoré
vyplývajú jednak z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a jednak z ust. § 71 zákona o sociálnom
poistení.

Z uvedeného krajský súd vyvodil, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, preto ho zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať a opätovne vo veci rozhodnúť pri dodržaní
zásad administratívneho konania, článku 39, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru
o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102. Rozhodnutie je potrebné skutkovo a právne
zdôvodniť tak, ako to Sociálnej poisťovni ukladá zákonné ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom



poistení, aby neboli pochybnosti o úplnom a správnom zistení zdravotného stavu navrhovateľky a o ich
správnom medicínskom vyhodnotení vo vzťahu k určeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej
schopnosti. Nie je úlohou a ani kompetenciou preskúmavacieho súdu dopĺňať, prípadne nahrádzať
vecné, skutkové, či právne argumenty, ktoré vydanie napadnutého rozhodnutia odôvodňujú. Tieto musia
byť obsahom napadnutého rozhodnutia, prípadne aj formou odkazu na priložený posudok posudkového
lekára, pretože účastník konania má právo poznať skutkové a právne dôvody, na základe ktorých bola
jeho žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky zamietnutá už v čase doručenia tohto rozhodnutia. V novom
konaní odporkyňa posudkovo vyhodnotí aj ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré boli predložené na
súdnom pojednávaní.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods.
2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v konaní pred súdom úspešná, priznal právo na náhradu trov
konania voči odporkyni. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia a boli vyčíslené vo
výške 383,31 € za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s
klientom, písomné vyjadrenie k veci, ďalšia porada s klientom 24.októbra 2014, účasť na pojednávaní
krajského súdu pri hodnote jedného úkonu právnej služby 61,87 €, ku ktorému prináleží režijný paušál
vo výške 8,04 € tak, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 a § 11 ods. 4 druhej vety, § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Okrem uvedeného bola uplatnená aj náhrada za stratu času v zmysle
§ 17 ods. 1 a 3 cit. vyhlášky vo výške 26,80 € za 2 polhodiny pri hodnote 13,40 € v súvislosti s cestou
na pojednávanie na Krajský súd v Banskej Bystrici zo Zvolena a späť. V súlade s ust. § 15 písm.
a) a § 16 ods. 4 cit. vyhlášky bola uplatnená aj náhrada cestovných výdavkov vo výške 15,60 € pri
ceste na pojednávanie pred krajským súdom osobným motorovým vozidlom TOYOTA AVENSIS pri
spotrebe 6 litrov/100km, cene pohonných hmôt 1,293 €/1 liter nafty a najazdených 50 km. Celkom
predstavovali trovy právneho zastúpenia 319,44 € bez DPH a rozdiel do výšky 383,31 € činila DPH,
o ktorú sa odmena a náhrady podľa cit. vyhlášky zvyšujú (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky). Právny zástupca
navrhovateľky preukázal osvedčením, že je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Trovy
právneho zastúpenia boli navrhovateľke priznané v celom rozsahu tak, ako si ich uplatnila, pretože boli
uplatnené v súlade s nárokmi predpokladanými vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. a v súlade s tarifnými
odmenami platnými pre rok 2014, kedy boli jednotlivé úkony právnej služby realizované.

Náhradu trov konania uložil krajský súd odporkyni uhradiť v lehote 15 dní v súlade s ust. § 160 ods. 1
O.s.p. a to na základe požiadavky odporkyne založenej v správnom registri na krajskom súde z dôvodu
technickej nemožnosti úhrady trov konania v skoršom termíne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo veci samej nie je odvolanie prípustné . Proti výroku o náhrade trov
konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch
vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / §
42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.