Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/11/2012 z 28. 3. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. marca 2012, sp. zn. 7CoE/11/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7805206695.1
Krajský súd Košice | 7CoE/11/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7805206695.1 | 2012-03-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 39 OZ, § 31 OZ, § 23 OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 220 OSP, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1c763b6-ceaa-4fee-b5ef-74a56eaa6442
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7805206695.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805206695
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805206695.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej U., s.r.o. so sídlom v Q. na U. ulici č. XX, IČO: 35 807
598 zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25 proti
povinnej V. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. na S. ulici č. XXX o vymoženie 79,67 eur s príslušenstvom
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ulici č.34 o
odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 15.4.2011 č.k. 6Er/229/2005-17 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

Mení uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie 80,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, zastavil ju a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi
trovy exekúcie 85,76 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora, exekučný
súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 004094* pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala so sídlom v Košiciach, Hraničná 2, na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinnej 79,67 € s
príslušenstvom na základe vykonateľnej notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača
so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4, sp. zn. N 2498/2005, NZ 24064/2005,
NCRLs 23748/2005 z 29.5.2005. Konštatoval, že oprávnená a povinná uzavreli 29.1.2004 zmluvu o
úvere č. 7270357, ktorú podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení  zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako aj § 52 ods.
1 a 4 a nasl. Občianskeho zákonníka posúdil ako spotrebiteľskú. Z výpisu z Obchodného registra o
zápise oprávnenej vyplýva, že predmetom činnosti oprávnenej je okrem iného aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinnou je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla
reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávnenou. Dospel k záveru,
že § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník) v znení neskorších predpisov, ktorý
upravuje zmluvu o úvere je vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch lex generalis a
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje
osobitnú úpravu o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spotrebiteľských vzťahov, je potrebné na
prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka,
t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako predpisu pôsobiaceho ako lex generalis k Obchodnému
zákonníku a k zákonu o spotrebiteľských úveroch.



Exekučný súd ďalej zistil, že exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná
udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere č. 7270357 z 29.1.2004, a
teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bola súčasne nútená
podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
predmetnej notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jej mene tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na
celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva. Zároveň sa
povinná zaviazala uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky
poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Povinná ho taktiež splnomocnila na uzavretie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Zároveň súhlasila s tým, že pri jednotlivých úkonoch môže
splnomocneného advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. Dospel
k záveru, že takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva
pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, je neprijateľnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka takúto podmienku výslovne
nespomína. Poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami oprávneného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že splnomocnený zástupca povinnej v
rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch
uznal v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované
a navyše sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške. Konal teda v rozpore s dobrými
mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon urobený
Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinnej je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako
formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom,
keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Keďže exekučný titul trpí vadami, ktoré
bránia v pokračovaní exekúcie, nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora (§ 44
ods. 8 Exekučného poriadku) a podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko exekučný titul je nevykonateľný,
čo je neodstrániteľným nedostatkom (podmienky) konania a v exekučnom konaní preto nie je možné
ďalej pokračovať.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, § 196 Exekučného poriadku a
§ 199 Exekučného poriadku a v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovanej vyhlášky“) a § 203
ods. 1 Exekučného poriadku, pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej, a tak jej súd
uložil nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie 85,76 eur, ktoré pozostávajú z odmeny 6,64 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky
za výzvu povinnej, z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm.
b/, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32
eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, zisťovanie majetku 3,32 eur, spolu 9,96 eur.
Odmenu exekútora zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty, čo spolu predstavuje 19,92 eur, ďalej priznal
náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné 1,36 eur, kancelársky materiál 1 eur,
cestovné náhrady za vykonanú služobnú cestu 8.9.2005 Dobšiná a späť 55,56 eur a napokon podľa § 23
vyhlášky náhradu za stratu času za uvedenú služobnú cestu za 6 polhodín a dvoch pracovníkov 7,92 eur.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Namietala predovšetkým to, že súd v
danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože notárska zápisnica bola
predmetom skúmania zo strany exekučného súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu
exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedla, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár
JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa s ním zaoberal aj Okresný súd Rožňava
pri posudzovaní exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani
v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila
neplatnosť celého úkonu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že povinná mohla kedykoľvek po uzavretí



zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom
znení odvolať, pričom tak neurobila. Ďalej uviedla, že napadnutým uznesením, ktorým bola exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zastavená, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene
skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si
oprávnená už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jej pohľadávka už bude premlčaná a
stane sa nevymožiteľnou. Zdôraznila, že exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi,
a preto žiadala, aby súd vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Napokon sa
nestotožnila ani s priznanými trovami exekúcie súdnemu exekútorovi.

Uznesením z 21.9.2011 č.k. 7CoE/12/2011 - 33 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako
predčasne predloženú, pretože uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo v celom rozsahu
napadnuté odvolaním oprávnenej, teda smerovalo aj proti výroku a zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora, ktorý sa na základe § 374 ods. 4 O.s.p. zrušil. O návrhu na zmenu exekútora preto opätovne
uznesením z 28.11.2011 č.k. 6Er/229/2005-37 v zmysle pokynu odvolacieho súdu rozhodol sudca, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28.12.2011. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd výrokom o zamietnutí
návrhu na zmenu exekútora v napadnutom uznesení nezaoberal.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je
opodstatnené, a preto uznesenie v uvedených výrokoch ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Vo vzťahu k dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu odvolací súd považuje za
dôležité zdôrazniť, že podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných
podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Z obsahu notárskej zápisnice ktorá je podkladom exekúcie vyplýva, že osvedčenie
o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal advokát Mgr.
Tomáš Kušnír. Za takejto situácie pre posúdenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je potrebné
vysporiadať sa s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinnej.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí
uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva



je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači zmluvy o úvere splnomocnenie na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku
Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila oprávnená, a ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ide teda o zjavný rozpor záujmov
medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a povinnou ako splnomocniteľom, pretože
výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené
záujmy povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpenou (povinnou) vylučuje
možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša
Kušníra svojim zastupovaním, tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať
záväzok z úveru, čím uvedená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41
Exekučného poriadku. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnená predložila,
chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej
zápisnice. Exekúcia vedená na základe notárskej zápisnice, ktorá nie je spôsobilá byť exekučným
titulom, je neprípustná, čo je dôvodom zastavenia exekúcie.

Neplatnosť splnomocnenia ako aj chýbajúce náležitosti notárskej zápisnice majú za následok záver o
nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom
pre zastavenie exekúcie. Správne exekučný súd uzavrel, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom
platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, a to pre rozpor záujmu zástupcu a zastúpenej.

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne
rozhodol, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie
exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania, a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj
po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť.
Zároveň pripomína, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a
preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Napokon nespôsobilosťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu nie je daná prekážka uplatnenia práva oprávnenej na všeobecnom súde.

Odvolaním oprávnená napadla tiež výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi, preto
odvolací súd preskúmal aj uznesenie v tejto časti a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú, ktorá zastavenie exekúcie zavinila (§ 203 Exekučného
poriadku) tým, že predložila exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Pri určení výšky
trov exekúcie správne vychádzal z priloženého exekučného spisu a porovnal úkony vyúčtované súdnym
exekútorom vrátane vynaložených hotových výdavkov s obsahom exekučného spisu. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s priznaním odmeny 6,64 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a/  vyhlášky za výzvu
povinnej a paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods.
3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, zisťovanie majetku 3,32 eur, spolu 9,96 eur, ktorú zvýšil o
20 % daň z pridanej hodnoty 3,32 eur a s priznaním náhrady hotových výdavkov 1,36 eur za poštovné.
Výdavok 1 eur za kancelársky materiál nepovažoval odvolací súd za účelne vynaložený, keďže ide o
taký, ktorý je súčasťou exekučnej činnosti v každom exekučnom konaní. Vyhláška neupravuje možnosť
náhrady týchto nákladov paušálnou sumou, ale ani iným spôsobom. Pokiaľ je v § 25 vyhlášky uvedené,
že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti
s exekučnou činnosťou, treba uviesť, že tieto práce majú materiálovú i osobnú zložku, t.j. ide o výdavky
v súvislosti s odmeňovaním zamestnancov, ale aj v súvislosti s materiálovými nákladmi na kancelárske
potreby. Za neúčelnú považoval odvolací súd aj pracovnú cestu vykonanú dvoma zamestnancami
súdneho exekútora, ktorý si v tejto súvislosti vyúčtoval náhradu za stratu času za dvoch pracovníkov 7,96
eur. Odvolací súd preto aj túto náhradu primerane krátil na čas strávený pracovnou cestou len jedným
zamestnancom exekútora, čím mu patrí náhrada za stratu času 0,66 eur x 6 polhodín, teda 3,96 eur.



Na základe uvedeného preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok o trovách exekúcie tak, že
oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 80,80 eur.

Na záver dodáva, že ďalšie dôvody, na základe ktorých exekučný súd posudzoval vzťah medzi
účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, sú bezpredmetné, pretože pokiaľ exekučný súd dospel k záveru,
že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už hodnotenie vzťahu medzi účastníkmi
nadbytočné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.