Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/11/2013 z 29. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. januára 2013, sp. zn. 10CoP/11/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612213955.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/11/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5612213955.1 | 2013-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c10e5227-bcc6-4c80-b593-970ac50be3f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612213955.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612213955.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti: J. V., nar. X. XX. XXXX a
P. V., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: matka - MUDr. J. V., nar. XX. X. XXXX, bytom J. Q. - V.,
J. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Luciou Hurajovou, advokátkou so sídlom v J. Q., K. R. XX a otca:
Mgr. Q. V., nar. X. X. XXXX, bytom S. XXX, B., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o
úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na základe odvolania otca maloletých detí proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/172/2012-14 zo dňa 20.12.2012 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku v ktorom uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté deti do
starostlivosti matky, p o t v r d z u j e .

Výroku uznesenia o začatí konania o zmene osobnej starostlivosti maloletých detí sa n
e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
otcovi maloletých detí povinnosť odovzdať maloletú J. V., nar. X.XX.XXXX a maloletú P. V., nar.
XX.X.XXXX do starostlivosti matky a zároveň začal z úradnej moci konanie o zmenu osobnej
starostlivosti maloletých detí. Svoje rozhodnutie zdôvodnil obavou o psychické zdravie maloletých detí,
podloženou správou klinickej psychologičky PhDr. S. V., ktorá u detí indikovala intrapsychickú tenziu,
neistotu, úzkosť, na základe čoho boli deti zaradené do terapie. Prvostupňový súd ďalej vychádzal z
tvrdení klinickej psychologičky o deťmi prejavovanej potrebe blízkosti matky, ktorá im dodáva istotu a
naopak o odmietaní návštev otca z dôvodu strachu pred jeho správaním. Zároveň súd pre svoj záver
o nepriaznivých následkoch odovzdávania detí do starostlivosti otca v pravidelných dvojtýždňových
intervaloch zohľadnil aj signalizáciu pedagogických pracovníkov školských zariadení, ktoré maloleté deti
navštevujú o pozorovaných zmenách správania sa detí v súvislosti s blížiacim sa termínom zmeny
starostlivosti v podobe zmien pozornosti, zajakávania, plačlivosti.

Proti tomuto uzneseniu v časti o uloženie povinnosti odovzdať maloleté deti do starostlivosti matky
podal odvolanie otec, domáhal sa zmeny rozhodnutia, v rámci tejto zmeny žiadal zamietnuť návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolateľ namietal, že vyšetrenie maloletých detí u klinickej
psychologičky bolo vykonané deň nasledujúci po návrate detí z jeho osobnej starostlivosti, preto je podľa
jeho názoru prirodzenou reakciou správanie sa maloletej P., že otca odmietala, keď sa tešila na matku.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj samotné vyšetrenie považuje za účelové v snahe
obmedziť jeho kontakt s deťmi, nakoľko matka uviedla, že si všimla zmeny správania už začiatkom
leta 2012, ktorú skutočnosť však nikdy neoznámila, naopak, sama otca maloletých detí žiadala, aby
si v lete deti ponechal dlhšiu dobu, nakoľko je pracovne vyťažená, od decembra 2012 však už má
matka zabezpečenú pomoc zo strany svojej matky, ktorá sa trvale prisťahovala do miesta bydliska matky



maloletých detí. Otec detí zároveň nesúhlasil zo spôsobom vyšetrenia detí u klinickej psychologičky,
podľa neho bolo vyšetrenie vykonané jednostranne, deti neboli vyšetrované v interakcii s ním, ale len
za prítomnosti matky. Takto vykonané vyšetrenie považuje za nedôsledné, podklady za nepostačujúce
a závery za nejednoznačné. Skutočnosť, že súd oprel rozhodnutie o signalizáciu pedagogických
zamestnancov zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, považoval odvolateľ za nepravdivé tvrdenie,
tvrdiac, že v správe psychologičky toto uvádzané nie je a takúto signalizáciu súd nemal preukázanú zo
žiadnych iných dôkazov, len z tvrdenia matky. Aj on ( otec) sa stretáva s pedagogickými pracovníkmi,
ktorými o takýchto skutočnostiach informovaný nebol. Triedna učiteľka mu avizovala plačlivosť dieťaťa
len kvôli tomu, že v čase, keď bolo v starostlivosti u matky, nemalo vypracovanú domácu úlohu.

K odvolaniu podala písomné stanovisko matka a poukázala na okolnosť že podkladom k vydaniu
predbežného opatrenia neboli len otcom namietané skutočnosti, ale aj správa Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, ktorý odporučil nariadenie predbežného opatrenia. Matka zvýraznila
dočasný charakter vydaného rozhodnutia, potrebu promptného zásahu, pričom argumentovala, že
dočasný zásah do otcovských práv nemôže spôsobiť trvalú ujmu na rozdiel od takejto hrozby v oblasti
psychiky detí.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) uznesenie okresného súdu vo výroku v ktorom nariadil predbežné opatrenie potvrdil podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

Okresný súd v predmetnej právnej veci zohľadnil všetky skutkové a právne významné okolnosti
odôvodňujúce dočasnú úpravu v pomeroch účastníkov. Odvolací súd sa v plnom rozsahu (§ 219 ods.
2 O.s.p.) stotožňuje aj s písomným odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, ktorý vyvodil správne
závery ohľadne osvedčenosti uplatneného nároku z hľadiska účelu predbežného opatrenia. Nad ich
rámec pre zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolací súd len poznamenáva, že práve argumentáciu otca podľa ktorej prirodzenou reakciou na návrat
k matke mala byť vnútorná tenzia dieťaťa možno považovať za zjavne účelovú. Podklady z ktorých
prvostupňový súd vychádzal mimo rámca akýchkoľvek pochybností odôvodňujú v danom štádiu konania
záver o kvalifikovanej miere preukázania potreby dočasnej úpravy pomerov v tak delikátnej a citlivej
oblasti akou je ochrana psychického vývinu maloletých detí .

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel.

Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia o začatí konania o zmene osobnej starostlivosti maloletých
detí z úradnej moci ostáva nedotknutý.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.