Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/130/2012 z 5. 9. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 5. septembra 2012, sp. zn. 19CoE/130/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3199895563.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/130/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3199895563.1 | 2012-09-05 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe1143d6-d60e-4b8f-b0ab-1a779d7e6cb1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3199895563.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/130/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3199895563
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3199895563.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, pobočka Považská Bystrica, M.R. Štefánika 165, Považská
Bystrica, proti povinnému: DCA - SOFT, s.r.o., Štúrova 76/11, Dubnica nad Váhom, IČO: 31592988, o
vymoženie 5 922,13 eur, na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
28. marca 2012, č.k. 0Er/1115/1999-14 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu a zároveň rozhodol, že súdnej exekútorke Mgr.
Ing. Oľge Hlucháňovej sa trovy exekúcie nepriznávajú. V odôvodnení uviedol, že súdna exekútorka dňa
19.03.2012 podala na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že spoločnosť povinného bola
vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Okresný súd z obchodného registra zistil,
že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/14/2008-27 zo dňa 29.06.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.08.2009 okresný súd zrušil bez likvidácie spoločnosť povinného zapísanú v
obchodnom registri Okresného súdu Trenčín a následne bola spoločnosť povinného dňa 25.09.2009
vymazaná z obchodného registra. Okresný súd preto v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 57
ods.2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. V zmysle § 200 ods.3 Exekučného poriadku rozhodol
aj o trovách exekúcie , ktoré podľa §196 Exekučného poriadku patria súdnej exekútorke. Trovy má
v zásade znášať povinný. Spoločnosť povinného však bola vymazaná z obchodného registra a teda
nemá spôsobilosť na práva a povinnosti a preto jej súd nemôže ani uložiť povinnosť nahradiť súdnej
exekútorke trovy exekúcie. Oprávneného v zmysle § 203 Exekučného poriadku možno k náhrade trov
konania zaviazať len v troch prípadoch: ak zavinil zastavenie exekúcie, ak bola exekúcia zastavená
pre nemajetnosť povinného alebo ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. V danom prípade
sa nejedná ani o jeden z týchto prípadov a preto by uloženie povinnosti oprávnenému sa nejedná ani
o jeden z týchto prípadov a preto by uloženie povinnosti oprávnenému k náhrade trov exekúcie bolo
zásahom do jeho majetkových práv nad rozsah predpokladaný zákonom. Na druhej strane nepriznanie
náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke nie je zásahom do jeho majetkových práv garantovaných
Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, keď nepriznanie náhrady trov exekúcie
v takýchto osobitných prípadoch je vyvážené postavením súdneho exekútora, ktorý má exkluzívne
postavení pri nútenom vymáhaní plnení. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho
exekútora prihliadol aj ku skutočnosti, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdna exekútorka
v danej veci vydala dňa 05.10.1999 upovedomenie o začatí exekúcie a následne dňa 19.10.199 spísal
pri výkone exekúcie zápisnicu, z ktorej vyplýva jeho zistenie, že spoločnosť povinného sa v mieste
svojho sídla nenachádza už asi 3 roky. Dňa 08.12.1999 spísala súdna exekútorka úradný záznam,
podľa ktorého od konateľa povinného zistila, že spoločnosť povinného je asi od 01.01.1999 nefunkčná,
nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Dňa 16.12.1999 súdny exekútor dostal písomnú správu
Okresného dopravného inšpektorátu v Ilave, že spoločnosť povinného nemá v ich evidencii žiadne
motorové vozidlo. Napriek uvedeným zisteniam súdna exekútorka nedala súdu podnet na zastavenie



exekúcie pre nemajetnosť povinného ani ďalej nevykonávala šetrenie majetku povinného. Zostala úplne
nečinná a to až do predloženia podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného exekučnému
súdu. Uvedené skutočnosti vyplynuli z obsahu spisu súdnej exekútorky, ktorý bol súdu predložený a
na ich základe je okresný súd toho názoru, ak by si súdna exekútorka riadne plnila svoje povinnosti a
oprávnenia pri vykonávaní tejto exekúcie a nebola vo veci prakticky skoro 10 rokov nečinná, mohla buď
vymôcť plnenie pre oprávneného vrátane svojich trov exekúcie, alebo mohla pri nemajetnosti povinného
navrhnúť zastavenie exekúcie, kedy by aj mohla oprávnene očakávať, že súd na úhradu je trov exekúcie
zaviaže podľa § 203 Exekučného poriadku oprávneného. Na základe uvedených záverov okresný súd
súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie súdna exekútorka. Okresnému súdu vyčítala, že nesprávne posúdil stav, keď povinný subjekt
zanikol bez likvidácie a následne bol vymazaný z OR. Práve zrušenie povinného bez likvidácie bolo
dôsledkom tohto stavu, keď majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie a teda ani na trovy
exekúcie, preto mal súd zastaviť exekúciu podľa §57 ods. 1 písm. Exekučného poriadku a mal zaviazať
oprávneného k úhrade trov exekúcie. Takýto výklad by bol v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR,
ktorý vyslovil v uznesení 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011. Nesúhlas vyjadrila aj s názorom súdu,
že v prípade nemajetnosti povinného mohla navrhnúť súdu zastavenie exekúcie už dávno, nakoľko
exekučný poriadok v znení platnom do 01.02.2002 takýto postup exekútora nepripúšťal a oprávnený
nebol ochotný podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Súdna exekútorka taktiež namietala trvdenie súdu, že bola vo veci dlhodobo nečinná. Poukázala na
skutočnosť, že Exekučný poriadok splnomocňuje exekútora, aby posúdil, aký spôsob exekúcie zvoli
a tiež ukladá exekútorovi postupovať pri výkone exekúcie hospodárne a účelne. V prípade zistenia
nedostatku majetku povinného nie je exekútor oprávnený zbytočne zvyšovať trovy exekúcie neúčelnými
a zbytočnými úkonmi. Na základe uvedených skutočností súdna exekútorka žiadala, aby okresný súd
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil (správne zmenil) a oprávnenému uložil povinnosť
uhradiť trovy exekúcie v sume 33,30 eur.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie .

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a
preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Exekučné konanie vo veci začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 28.06.1999.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa §203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na
účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Krajský súd zastáva názor, že okresný súd v danej veci pri rozhodovaní o trovách exekúcie nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu, nakoľko na konanie začaté dňa 28.06.1999 v rozpore s
ustanovením § 235 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v
akruálnom znení.



Krajský súd sa zároveň stotožňuje s námietkou súdnej exekútorky, že Exekučný poriadok v znení
účinnom do 01.02.2002 nepripúšťal nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie.

Krajský súd preto na základe vyššie uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách
exekúcie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd zohľadní
vyššie uvedený právny názor a na vec aplikuje znenie ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.01.2002.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .