Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/43/2014 z 24. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. marca 2014, sp. zn. 5Co/43/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5112229023.2 Krajský súd Žilina | 5Co/43/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5112229023.2 | 2014-03-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ab1003a-5cd6-4c9b-8557-93baf4b49dee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112229023.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/43/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112229023
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112229023.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
J. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefan Bucha,
advokát, so sídlom Z.. M. R. V. č. X, I., proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie
a katastra SR, Ul. Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/202/2012-126 zo dňa 28. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/202/2012-126 zo dňa 28. októbra 2013 zaviazal odporcu k
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 250,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti o náhradu škody v sume 130,91 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur
návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody z
titulu nesprávneho úradného postupu na tom skutkovom a právnom základe, že na Správe katastra v
Kysuckom Novom Meste podal návrh na odstránenie chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa listu
vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. a to výmaz pozemku parc. CKN č. 382 o výmere 552 m2, ktorý nebol
predmetom darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2002 a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod
V 1284/02. Správa katastra Kysucké Nové Mesto rozhodnutím zo dňa 3.5.2010 č.k. X 11/2010 jeho
návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietla a Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím zo
dňa 2.8.2010 č.k. Xo-27/2010-Ha potvrdil predmetné rozhodnutie. V rámci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu Krajský súd v Žiline rozhodnutím č.k. 21S 77/2010-83 zo
dňa 23.2.2011 žalobu navrhovateľa zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 1Sžr 64/2011 zo dňa
14.2.2012 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.2.2011 zmenil tak, že rozhodnutie Katastrálneho
úradu Žilina č. Xo-27/2010-Ha z 2.8.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
katastrálny úrad vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte a rozhodol o výmaze pozemku parc.
CKN č. 382 zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 na LV č. XXXX a zapísal tento pozemok
na nový list vlastníctva v prospech navrhovateľa. Objektívna zodpovednosť za škodu týmto postupom
vyvolanou s vysokou pravdepodobnosťou vychádza z nesprávneho úradného postupu orgánov správy



katastra, čím bolo vyvolané konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Odporca bol požiadaný
o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom a nesprávnym rozhodnutím, predmetnú žiadosť prevzal 22.ť.2012, no neodpovedal na ňu.
Škoda navrhovateľovi vznikla zaplatením trov právneho zastúpenia vo výške 250,80 eur, za odvolacie na
Najvyššom súde SR, ktoré neboli priznané, pretože si ich včas neuplatnil a ktoré musel zaplatiť právnemu
zástupcovi vo výške 130,91 eur a zároveň si uplatňoval aj nemajetkovú ujmu vo výške 4.000,- eur ako
škodu na zdraví, ktorú v predmetných konaniach utrpel, pretože sa mu v priebehu uvedených konaní
zhoršil zdravotný stav, čo mu spôsobilo depresívne stavy, bolesť hlavy a nespavosť a pre nesprávny
zápis, keď pozemok nemohol užívať v plnom rozsahu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že vkladové konanie pod č. V 1284/2002 od roku
2002 nebolo napadnuté žiadnym opravným prostriedkom a doteraz sa naň hľadí ako na platné. Správa
katastra bola viazaná návrhom účastníka na vklad. Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody,
ako aj nemajetkovej ujmy, považuje za nedôvodný, zdôraznil, že nie je tu daná priama príčinná súvislosť
s rozhodnutím správy katastra alebo katastrálneho úradu, keď žiadne z rozhodnutí nebolo vyhlásené
ako nezákonné a ani ako nezákonné nebolo zrušené.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2001 správa katastra
zmluvu odvkladovala 10.1.2003 pod č. 1284/2002. Navrhovateľ dňa 28.1.2010 podal návrh na opravu
chyby v katastrálnom operáte, ktorým požadoval zosúladenie údajov katastra s údajmi, ktoré obsahoval
ním podaný návrh a darovacia zmluva. Dňa 15.3.2010 boli na Správe katastra v Kysuckom Novom
Meste prešetrené údaje, ktoré sa týkali opravy chyby v katastrálnom operáte, k.ú. Q., na LV č. XXXX
a dňa 3.5.2010 Správa katastra v Kysuckom Novom Meste č.k. X 11/10 návrh na opravu chyby v
katastrálnom operáte zamietla. Katastrálny úrad ako odvolací správny orgán rozhodnutím dňa 2.8.2010
sp.zn. Xo 27/2010-Ha nevyhovel návrhu a nevymazal pozemok parc. CKN č. 382 z majetkovej podstaty
listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., proti ktorému rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 12.8.2010 na
Krajský súd v Žiline žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Žiline ako súd prvého
stupňa dospel k záveru, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vecne správne a súladné so
zákonom a rozhodnutím č.k. 21S 77/2010-83 zo dňa 23.2.2011 žalobu navrhovateľa zamietol. Na
základe opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 31.3.2011 Najvyšší súd SR rozhodnutím č.k. 1Sžr
64/2011 zo dňa 14.2.2012 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.2.2011 č.k. 21S 77/2010-83
zmenil tak, že rozhodnutie Katastrálneho úradu Žilina č. Xo-27/2010-Ha-2 z 2.8.2010 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení vyslovil, že následný prenos údajov z návrhu a vkladu schopnej
darovacej zmluvy do údajov katastra a to najmä údajov o právach nehnuteľnostiach tým spôsobom,
aby sa stali hodnovernými údajmi katastra v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. po vydaní pozitívneho
vkladového konania je nutné označiť ako postup správneho orgánu. Ak počas interného prenosu dôjde
k vneseniu chybných údajov do katastrálnej evidencie, tzn. ak by vznikol rozpor medzi vadnými údajmi
v katastri a správnymi údajmi v listine a tieto by na základe podnetu nespĺňali svoju základnú vlastnosť
údajov katastra, tzn. hodnovernosť prezumovanú v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z.z., je celkom
očakávané, že orgány správy katastra takýto rozpor postupom podľa § 59 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.
odstránil neodkladne a to aj postupom ex offo. Objektívna zodpovednosť za škodu týmto postupom
vyvolanou z vysokou pravdepodobnosťou vychádza z nesprávneho úradného postupu orgánov správy
katastra a bude tieto orgány jednoznačne zaťažovať, pokiaľ nepreukážu opak. Súd prvého stupňa mal
ďalej preukázané, že správny orgán podľa § 59 ods. 1 písm. a) vymazal pozemok parc. CKN č. 382
zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 z časti A majetkovej podstaty listu vlastníctva č. XXXX
a zapísal tento pozemok na nový list vlastníctva v prospech výlučného vlastníka - navrhovateľa.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľa v katastrálnom konaní na opravu chyby v
katastrálnom operáte zastupoval zvolený právny zástupca, ktorý si vyúčtoval odmenu za poskytnuté
úkony právnej služby v celkovej výške 250,80 eur, ktoré mu navrhovateľ uhradil dňa 28.5.2013.
Navrhovateľ si ďalej v tomto konaní o náhradu škody uplatňuje i trovy odvolacieho konania pred
Najvyšším súdom SR vo výške 123,50 eur + 7,41 eur, ktorú sumu navrhovateľ zaplatil dňa 28.5.2013.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžr 64/2011 zo dňa 14.2.2012 vyplýva, že v prejednávanej
veci navrhovateľovi bola priznaná ako úspešnému účastníkovi náhrada trov konania, boli vyčíslené v
zmysle zákonných požiadaviek (zastúpenie na krajskom súde 600,59 eur + súdny poplatok 132,- eur),
trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde neboli v zmysle zákonných požiadaviek vyčíslené.



Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa
11.5.2012 požiadal odporcu o predbežné prerokovanie veci o náhradu škody a to majetkovú ujmu vo
výške 1.200,- eur a nemajetkovú ujmu na zdraví vo výške 3.000,- eur, v celkovej výške 4.200,- eur.
Odporca predmetnú žiadosť prevzal dňa 22.5.2012.

Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a), d), ods. 2, § 4 ods. 1
písm. d), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 3 a § 18 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ktorého zmyslom je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným
zásahom štátu proti občanovi, bola odstránená. V prejednávanej veci konštatoval, že ak počas interného
prenosu dôjde k vneseniu chybných údajov do katastrálnej evidencie, objektívna zodpovednosť za škodu
týmto postupom vyvolanou s vysokou pravdepodobnosťou vychádza z nesprávneho úradného postupu
orgánov správy katastra a za situácie jedným z možných podnetov upozorňujúcich na nesúlade bolo i
podanie účastníka a s tým vyvolané konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Preto, ak navrhovateľ
vynaložil náklady na trovy právneho zastúpenia smerujúce k odstráneniu nežiaducich dôsledkov, štát
zodpovedá za takto vzniknutú skutočnosť podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003
Z.z. a to bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ tento stav toleroval a nebránil sa proti vkladovému
konaniu V 1284/2002 z 10.1.2003 využitím opravných prostriedkov. Navrhovateľovi preukázateľne so
zvoleným právnym zastúpením vznikli trovy, preto štát zodpovedá za vznik škody, ktorá v súvislosti s
konaní na Správe katastra v Kysuckom Novom Meste mu vznikla a to v rozsahu 250,80 eur právnym
zastúpením. Preto súd v tejto časti o zaplatenie sumy 250,80 eur návrhu navrhovateľa vyhovel. Pokiaľ
ide o náhradu trov odvolacieho konania pred Najvyšším súdu SR vo výške 130,91 eur, prvostupňový
súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že navrhovateľ svoje právo na náhradu trov
konania neuplatnil v zmysle zákonných požiadaviek už v odvolacom konaní, v ktorom bol úspešný
a z takéhoto porušenia (trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia - § 151 ods. 1 O.s.p.) nemožno kauzálne vyvodzovať vznik zodpovednosti odporcu, keď
si právny zástupca pred odvolacím súdom tieto trovy nevyčíslil. V danom prípade uzavretím zmluvy
o právnej pomoci ide o dobrovoľné zastúpenie advokátom na základe plnomocenstva a advokát má
nárok na odmenu na zastupovanie klienta v konaní pred súdmi a inými orgánmi bez ohľadu na to, či túto
odmenu príslušný orgán klientovi prizná alebo neprizná. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá
nielen povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby, ale aj jeho právo na poskytnutie odmeny
od klienta za vykonanú právnu pomoc a v danom prípade opomenutie povinnosti právneho zástupcu v
rámci odvolacieho konania nemôže byť na ujmu odporcu.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 4.000,- eur ako ujmu za zhoršený zdravotný
stav, spôsobené depresívne stavy, bolesť hlavy, nespavosť a nespavosť pre nesprávny zápis z dôvodu,
že pozemok nemohol užívať v plnom rozsahu, v tejto časti súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Prvostupňový súd konštatoval, že pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv,
keď ujma sa často stotožňuje za škodou, čo je nesprávne; vzťah ujma - škoda ako pojmy netreba
stotožňovať, nakoľko škoda sa preukazuje a ujma sa zdôvodňuje. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy
je potrebné predovšetkým zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah konania, úmysel konania,
dĺžku protiprávneho konania a zároveň podmienky ustanovenia § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Súd
prvého stupňa konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ ako účastník
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.
XXXX sp.zn. 8C 84/2009 zo dňa 25.11.2009 neprichádzal o hodnotu svojich podielov, avšak v dôsledku
vyporiadania spoluvlastníctva došlo len k premene formy jeho majetku z podielu na nehnuteľnosti
na finančné prostriedky, ako finančnej náhrady za ustupujúci podiel, pričom niet pochybností o tom,
že v priebehu celého predmetného konania ako podielový spoluvlastník nenamietal správnosť údajov
katastra zapísaných na LV. Navrhovateľ pri odôvodňovaní nemajetkovej ujmy len vo všeobecnosti udával
„následky“ postupu správneho orgánu na jeho osobu ako depresívne stavy, bolesť hlavy a nespavosť,
pričom nepreukázal, že daná situácia, nesprávny úradný postup v rozhodnom období od 28.1.2010 do
15. mája 2012 ovplyvnila jeho doterajší spôsob života a prostredia, v ktorom navrhovateľ žije a pracuje a
že vôbec nejaké následky vznikli poškodenému tak, ako to predpokladá ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003
Z.z. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že počas rozhodného obdobia od podania žiadosti o opravu a
vykonanie navrhovateľ bol a je zamestnaný, v rodinnom dome nebýva od roku 2003 a pokiaľ v období
od roka 2009 po zrušení podielového spoluvlastníctva mu bývalá manželka zabraňovala vstupu, možno



sa domnievať, že išlo o reakciu vyhláseného rozhodnutia, pričom spor podielových spoluvlastníkov
naďalej prebieha. Súd je toho názoru, že prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnený tam, kde je
nepochybne preukázaný vznik takéhoto následku. Keďže dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a
skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, súd prvého stupňa vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach, rozhodol, že nie je dôvodné priznať navrhovateľovi uplatňovanú výšku nemajetkovej ujmy
len na ním tvrdenom skutkovom základe (zhoršenie zdravotného stavu), a preto v tejto časti návrh
zamietol.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd návrh zamietol podal navrhovateľ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav a odňal mu možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o náhradu trov
odvolacieho konania pred Najvyšším súdom SR vo výške 130,91 eur, v tejto časti súd nesprávne jeho
návrh zamietol. Má za to, že on v odvolaní si uplatnil trovy konania, ale tieto neboli vyčíslené. Preto ich
vyčíslil podaním zo dňa 7.3.2012. Poukázal na to, že on ani jeho právny zástupca nemá internet, a preto
sa nemohli dozvedieť o tom, že Najvyšší súd SR v jeho veci rozhodol. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
podľa odvolateľa aj tú súd nesprávne rozhodol. Odvolateľ poukazuje na to, že súd odmietol jeho návrh na
pripojenie spisu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu č. XXX v k.ú.
Q., ktorý je vedený na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 8C/84/2009. Týmto postupom mu okresný súd
odňal možnosť konať pred súdom. On v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
namietal spoluvlastníctvo k pozemku - parc. CKN č. 382, ako aj hospodárskej budove - humne a iným
nehnuteľnostiam, čo potvrdzuje aj jeho odvolanie zo dňa 26.1.2010 sp.zn. 8C/84/2009. V prípade jeho
výlučného vlastníctva k pozemku - parc. CKN č. 382 k.ú. Q., ktorý bol v tom čase zapísaný na LV č.
XXXX, ako aj stodole, skladu, oploteniu a iných nehnuteľnostiam, prišiel na základe nesprávneho zápisu
správy katastra o výlučné vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam. V danom prípade nedošlo k žiadnej
premene podielového spoluvlastníctva za finančnú náhradu, ale mu bolo odňaté výlučné vlastníctvo k
uvedeným nehnuteľnostiam. Okrem toho on od F. X. za predmetný pozemok s príslušenstvom žiadne
peniaze nedostal, ani nedostane. To, že on bývalej manželke F. X. daroval iba polovicu domu, potvrdzuje
darovacia zmluva zo dňa 27.11.2002. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že tým, že kataster pozemok parcelu
CKN č. 382 zapísal v polovici aj na F. X. na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2002 a táto mu
bránila v užívaní a tým, že správa katastra zapísala spoluvlastnícky podiel v 1-ici na pozemok CKN č.
382 v prospech F. X. a tá si automaticky uplatnila spoluvlastnícky podiel aj na humno a dielňu, ktoré
stoja na uvedenom pozemku, ktorý chce zároveň aj zrušiť a vyporiadať, tieto uvedené nepriame škody
a ujmy na zdraví, ktoré na okresnom súde uviedol, no ktoré súd vôbec nezohľadnil tým, že mu nepriznal
náhradu nemajetkovej ujmy, považuje za nesprávne rozhodnutie. Za nesprávne rozhodnutie považuje
aj to, že mu súd nepriznal trovy konania, má za to, že má na ne nárok, a preto navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že si uplatňuje trovy
odvolacieho konania vo výške 168,80 eur.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Zdôraznil, že rozhodnutím o návrhu na vklad
č. V 1284/2002 z 10.1.2003 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č. XXXX, k.ú. Q., ako parcela registra C - KN 382 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
552 m2 a dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele reg. C - KN č. 382 v prospech F.
X. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku na základe darovacej zmluvy. Správa katastra
bola návrhom účastníka konania viazaná a to podľa § 30 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov. Návrh na vklad bol podpísaný oboma jej účastníkmi, t.j.
darcom J. X. a obdarovanou F. X.. Predmetné rozhodnutie správy katastra nebolo napadnuté žiadnym
opravným prostriedkom, nebolo právoplatne zrušené pre jeho nezákonnosť, ani nebola podaná žaloba
o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, a preto sa do dnešného dňa na toto rozhodnutie hľadí ako
na zákonné. Kým rozhodnutie o povolení vkladu č. V 1284/02 nie je právoplatne zrušené, je ním správa
katastra viazaná a údaje v katastri musia byť v súlade s týmto rozhodnutím až do ďalšej právnej zmluvy.
Správa katastra nemôže použiť inštitút konania o oprave chýb v katastrálnom operáte na zrušenie
rozhodnutí alebo zápisu opráv k nehnuteľnostiam, nakoľko tento inštitút slúži na opravu formálnych
chýb a zosúladenie údajov katastra s verejnými listinami alebo inými listinami alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má Úrad geodézie a
kartografie a katastra SR za to, že predmetný pozemok nemal byť z predmetného listu odstránený
na základe konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, ale len na základe rozsudku Najvyššieho
súdu SR, ktorým sú všetky orgány viazané. Ďalej odporca poukazuje na skutočnosť, že v rozsudku



Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr 64/2011 nejde o určenie súdu, či ide o nesprávny úradný postup, ale
o právny názor Najvyššieho súdu SR. Odporca ďalej poukazuje na to, že na Okresnom súde v Žiline sa
pod sp.zn. 8C/84/2009 vedie konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi J. X. a F. X.,
ktoré by mohlo byť považované za určovaciu žalobu k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko tu vznikol spor
o to, či táto predmetná nehnuteľnosť bola alebo nebola predmetom darovacej zmluvy, ktoré konanie však
nebolo právoplatne ukončené. Ohľadom náhrady trov odvolacieho konania pred Najvyšším súdom SR
vo výške 130,91 eur, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva aj v podanom odvolaní, sa odporca stotožňuje
s rozsudkom prvostupňového súdu vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si tieto trovy neuplatnil
v zmysle zákonných požiadaviek a neexistuje dôvod na ich náhradu žalovaným správnym orgánom.
Odporca má za to, že neboli kumulatívne splnené podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody a
to vydanie nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou. Navrhol preto, aby bolo odvolanie
zamietnuté.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci, dospel k záveru, že okresný súd
dostatočne zistil skutkový stav veci, vec právne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právneho
predpisu. Rozsudok okresného súdu je náležite odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých preukázaných
dôkazov okresný súd vo veci rozhodol a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd
sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi okresného súdu, v
rozhodnutí ktorého nezistil žiadne pochybenie, a preto nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na
ktorých založil svoje odvolanie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. Odporca mal v tomto konaní plný úspech, preto navrhovateľovi vznikla povinnosť nahradiť
mu vzniknuté trovy odvolacieho konania, no keďže odporca nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho
konania, krajský súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.