Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/48/2013 z 5. 11. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. novembra 2013, sp. zn. 27Sp/48/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013201408.1 Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/48/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013201408.1 | 2013-11-05 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd4832bc-5488-4d29-93a3-c3206fc17a6d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201408.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201408
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201408.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti
odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: V. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. W. XXX, XXX XX N. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra
Rimavská Sobota č. V 1365/2013 zo dňa 26.06.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1365/2013 zo dňa 26.06.2013

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rimavská Sobota
(ďalej aj „správny orgán“) č. V 1365/2013 zo dňa 26.06.2013. Predmetným rozhodnutím správny
orgán zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na
vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 03.05.2013
uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom V. L., N. v zastúpení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované
v k.ú. N. na LV č. XXX bližšie špecifikované v predmetnej zmluve. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil
tým, že prílohou návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva bola dohoda o splnomocnení pre
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie záložcu, ktorá bola zo
strany splnomocniteľa podpísaná dňa 02.07.2012 a zo strany splnomocnenca 03.07.2012. Z uvedeného
vyplynulo, že záložca - splnomocniteľ podpísal plnomocenstvo bez prítomnosti splnomocnenca, pričom
v dohode o splnomocnení na predtlačenom formulári bol vopred určený splnomocnenec a predtlačené
meno predsedu združenia ProHelp ako zástupcu pre doručovanie. Z uvedeného správny orgán vyvodil,
že došlo k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), nakoľko záujmy zástupcu sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Keďže dohoda o plnej moci bola vyhotovená na predtlačenom
formulári, splnomocnencovi nebola daná možnosť slobodne a dobrovoľne si vybrať koho splnomocňuje
na zastupovanie. Tieto skutočnosti podľa odporcu svedčia o tom, že navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o.
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za splnomocniteľa konať, a teda splnomocniteľovi bolo
odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Aj skutočnosť,
že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, čo vyplýva z čl. II.
záložnej zmluvy, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody



o splnomocnení a je otázne, či by bol úver poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení
vopred pripravenom na formulári, pričom splnomocniteľovi nebola daná možnosť meniť podmienky
dohody. Takýto právny úkon podľa odporcu nie je možné považovať za úplne nezávislý od veriteľa.
Odporca poukázal aj na to, že zo samotných podmienok uvedených v dohode o plnej moci vyplýva, že
účelom tejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutia úveru a zástupca koná najmä v záujme
navrhovateľa, čo neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného. Z predloženej
plnej moci vyplýva, že splnomocniteľ sa nemohol sám rozhodnúť, na aké úkony a do akého rozsahu
splnomocňuje splnomocnenca, nakoľko aj rozsah úkonov bol predtlačený na formulári. Ďalej správny
orgán poukázal na to, že v danom prípade právny úkon nie je urobený vážne. Pre platnosť právneho
úkonu - dohody o plnomocenstve ako dvojstranného právneho úkonu sa vyžaduje súlad s § 34 a
nasl. OZ. Odporca poukázal aj na ust. § 45 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v
neprítomnosti druhej strany preto nepostačuje písomná forma. Správny orgán poukázal na zistenia
z predchádzajúcich súdnych konaní, v ktorých bolo jednoznačne preukázané, že splnomocniteľ a
splnomocnenec sa nestretli, nepoznali sa, splnomocniteľ si splnomocnenca nevybral a nebol s ním ani
v ústnom ani v písomnom kontakte, t.j. nemohol uzatvoriť dohodu o plnej moci. Uvedené skutočnosti
vyplývajú aj z úradných záznamov vykonaných na Správe katastra v Rimavskej Sobote v obdobných
veciach. Správny orgán ďalej poukázal na to, že daný právny úkon odporuje dobrým mravom, pretože
využíva stav núdze, neskúsenosť, hospodársku slabosť niekoho iného (záložcu) takým spôsobom, že
sebe za poskytnutie plnenia nechá poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu
k plneniu v nápadnom nepomere. Odporca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR (napr. 2Sžo/126/2007), v zmysle ktorých je potrebné jednotlivo uzavreté zmluvy (v tomto
prípade zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva) posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej
súvislosti, najmä čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen
zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote,
než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv
povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s
dobrými mravmi. V tomto prípade ide o hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a
hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené a podľa názoru správneho orgánu takýto právny úkon
odporuje dobrým mravom aj z toho dôvodu, že využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, neskúsenosť a
hospodársku slabosť niekoho iného. Správny orgán rozhodol v kontexte celého právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a preskúmal vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného
práva z hľadiska, či sa neprieči dobrým mravom, čo správnemu orgánu vyplýva priamo zo znenia ust. §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Odporca poukázal na to, že správny orgán ako príslušný orgán štátnej
správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu, rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie
zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra a je tým štátnym orgánom, ktorý realizuje o.i. aj záväzky štátu
vyplývajúce zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy. Z
uvedeného následne odporca dovodil, že prílohy k návrhu a to záložná zmluva v spojení s úverovou
zmluvou, ako aj dohoda o plnomocenstve sú v rozpore so zákonom, a preto návrh na vklad záložnej
zmluvy s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo
preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho
orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník
nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím
nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán
sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu podľa



§ 47 ods. 3 Správneho poriadku a rozhodnutie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom
v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo
pochybnosti o nestrannosti rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a
z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho
orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu
zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho
zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval,
alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odvolateľ uviedol, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom naplnenia a
hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, pričom zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne
prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Pokiaľ bolo jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vklad
záver správneho orgánu o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa
názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi, odvolateľ namietal, že odôvodnenie odporcu
v rozhodnutí týkajúce sa tejto skutočnosti je nepreskúmateľné, pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či
správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania.
Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní
práva pre jeho výkon v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal,
že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v
odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc
prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konania odporcu, preto odvolateľ
považuje v tomto smere za nezákonné. Aj v tejto časti je podľa odporcu rozhodnutie nepreskúmateľné
z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil správnemu orgánu samotnú úverovú zmluvu a táto netvorí ani
obsah administratívneho spisu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu z 28.08.2013 uviedol, že trvá na dôvodoch
uvedených v rozhodnutí a navrhol, aby bolo toto rozhodnutie potvrdené ako vecne správne.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a ďalšieho účastníka podľa
§ 250g ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p.
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy
do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, napadnuté rozhodnutie a vypočul zástupcu odporcu.

Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiada
ho potvrdiť.

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom
v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§ 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.



Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 28.05.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
03.05.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom
V. L., N. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu
boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N. zapísané na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2.
Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 02.07.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka. Z návrhu na vklad
súd zistil, že jeho prílohami boli záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností a overená fotokópia o dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom
V. L., N. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov
splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá
bola podpísaná splnomocniteľom dňa 02.07.2012 v Lučenci vyplýva, že ďalší účastník „za účelom
naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v
tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z
textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 03.07.2012 v
Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 02.07.2012 osobne prítomný
pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 02.07.2012 v Lučenci. V bode
4. dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo
vlastníctve splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie
predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 02.07.2012,
t.j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II zmluvy o zriadení
záložného práva č. 149/2013-PTR zo dňa 03.05.2013.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že záložná zmluva v spojení s úverovou zmluvou
ako aj dohoda o splnomocnení sú v rozpore so zákonom.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.



Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.



Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Lučenci dňa
02.07.2012, (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava
ako veriteľom a V. Radičom ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu
posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená
dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň t.j. 03.07.2012, vyplýva, že zástupca
splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Lučenci dňa 02.07.2012. Prejav
vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv
alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný
druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu,
keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany
(podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa V. L. dňa 02.07.2012), preto
nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne
prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla
byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte,
osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je
nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s
uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení
s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ako
aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody,
jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere), sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie
úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej
dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva
je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú
konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako skutočnosť, že osoba splnomocnenca
viackrát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov a
informácií správneho orgánu z iných konaní v obdobných prípadoch, vyvoláva pochybnosti, či výkon práv
a povinností splnomocnenca je v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp.
záložcu. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej
rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp.
vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník
podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní
tejto dohody a odvolateľ nepreukázal ani skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám
vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že bol záložca poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto
právneho úkonu. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o
splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného
v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej -
predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho
možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne
svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola už v takejto dohode obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.



Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán
podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá
do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súčasne konštatoval, že ustanovenia zmluvy o
zriadení záložného práva a rovnako i dohody o splnomocnení sú neplatné i z dôvodu, že záložca (dlžník)
je v nevýhodnom postavení a že výška plnenia, ktoré záložca dostal, je v hrubom nepomere k plneniu,
ktoré má poskytnúť.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - §
54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú
uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody o splnomocnení) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola
súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim
ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného
práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná
finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v
súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď
v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda
o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo
forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by
si sám vybral, (ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia), možno vidieť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže
vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára,
nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej



kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca
mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda
za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene
splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie
návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.
zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa
15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto
neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť
vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na klad a už
takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než
k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na
tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných



náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.