Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/49/2015 z 15. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. novembra 2015, sp. zn. 17CoE/49/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6614213997.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/49/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6614213997.1 | 2015-11-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69b148db-5723-49c8-83b7-3db5eb64ae3a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614213997.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/49/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213997
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614213997.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, za ktorú koná JUDr. Martin
Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnej F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom v C., M. R. F. č. XXXX/
XX, vedenej pod sp. zn. EX XXXXX/XXXX, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
237,08 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k.
9Er/795/2014-17 z 18. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor dňa 27. 08. 2014 požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného pre vymoženie pohľadávky
vo výške 237,08 € s príslušenstvom. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 16. 01. 2009. Exekučný titul
bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z bodu 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 16. 04. 2008, uzavretej medzi
oprávneným a povinnou. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o úvere posúdil
ako spotrebiteľský vzťah, pričom aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy (§ 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Občianskeho zákonníka, ďalej aj „OZ“, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere), i právnu
úpravu EÚ, a to Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj „smernica“), a to čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a prílohu danej smernice; prezentoval
právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice, obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ vo
veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00; konštatoval, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v zmluve
o úvere, nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná síce formálne napĺňa podmienku, uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici, keďže
rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak vychádzajúc
z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku
právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ. Veriteľ od počiatku
sledoval takýmto koncipovaním doložky, aby v prípade vzniku spory zo zmluvy boli vždy riešené
na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho
sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto
doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ



osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam
poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý.
Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá bola ako taká už od počiatku neplatná. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol
exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd
poukázal na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je povinnosťou členských štátov a ich orgánov
zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich
neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok, prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov
alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný.
Absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou, brániacou vedeniu exekúcie a tým aj
zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z
Exekučného poriadku a nadväzne z § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky
exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného konania však nemá právo skúmať
rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Exekučný súd teda
nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a
musí sa obmedziť len na dôvody zastavania exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní, vedenom podľa ZoRK, pričom
povinnej dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá ani možnosť, aby sa domáhala ochrany
aj pred všeobecným súdom. Okresnému súdu vytkol, že tento nedostatočne zistil skutkový stav veci,
keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojedná žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine; v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného
nevyhovel (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej v texte len „O. s. p.“/), preto predložil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil
ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 27. 08. 2014 exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnej na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného



spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR XXXXX/XX z 16. 01.
2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 16. 02. 2009 a vykonateľným dňa 19. 02. 2009. Rozhodcovský
súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa
16. 04. 2008, uzatvorenej medzi žalobcom (oprávnený) a žalovanou (povinnou). Exekučným titulom
rozhodcovský súd povinnej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 606,78 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 598,82 € od 22. 07. 2008 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 174,62 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou rozhodcovský súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle §
497 Obchodného zákonníka. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia vychádzajúc z názoru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pretože
napĺňa znaky, ktoré sú uvedené v § 52 a nasl. OZ. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať nekalé
podmienky t.j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach povinnostiach strán,
vzniknutých na základe zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere, ktorá upravuje riešenie sporov,
je neprijateľnou - spotrebiteľa nezaväzujúcou podmienkou, pretože nebola individuálne dojednaná a
núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu, preto okresný súd
žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy
o úvere, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahom ktorých je rozhodcovská doložka
- vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný
zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací
súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10), dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše
právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo
svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného, smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd
nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu, upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení
okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.



Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok; predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či
rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď formou
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní).

Ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného
titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
Uzavretú rozhodcovskú doložku, koncipovanú v znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, okresný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ tým absolútne neplatnú.
Exekučný súd v rozhodnutí navyše správne aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy, dotýkajúcej
sa spotrebiteľského práva podporne aj znenie článkov Smernice, v nadväznosti na výklad danej
Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. Aj podľa odvolacieho súdu ide o
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože spôsobuje nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného dojednania je fakt, že táto podmienka
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka
nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní
uskutočnil výber, predpokladaný v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po tomto
výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom,
musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva
každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť,
že v predtlači Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v rozhodcovskej doložke je vopred určený
konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej
zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej - absolútne
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v
tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde
rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu
medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe
vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany
rozhodcov.

Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a
to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už sám o
sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou argumentáciou oprávneného
o tom, že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať § 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho
konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej doložky, keď okresný
súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej
doložky, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.