{"guid": "203f8282-29d5-4a3d-89ee-6bffd34feb7c:32744366-1aa7-42d6-bf21-b23d233a3263", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315210151.1", "spisova_znacka": "8Co/450/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/450/2016 z 26. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. októbra 2017, sp. zn. 8Co/450/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1315210151.1", "identifikacne_cislo": "1315210151", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2017-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32744366-1aa7-42d6-bf21-b23d233a3263", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315210151.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1315210151.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1315210151.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/450/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315210151.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: U.. W. X., V. O.. X. U. X,
V., proti žalovanému: Verejnoprávna inštitúcia, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad
Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, o náhradu nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.júna 2016, č. k.
45C/348/2015 - 129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  z r u š u j e  a vec mu                    v r a c
i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 19 000 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady  nemajetkovej ujmy,  spôsobenej jej pri výkone
verejnej moci, titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu stavebného úradu
proti Verejnoprávnej inštitúcii, Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové
mesto, oddelenie územného konania                         a stavebného poriadku, s poukazom na to, že rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp/37/2012 zo dňa 19.06.2013 bol zmenený rozsudok
Krajského súdu v Bratislave  č. k. 4S/210/2009-153 zo dňa 24.06.2011 tak, že rozhodnutie Obvodného
úradu Bratislava č. A/2009/2113/HVR zo dňa 05.08.2009 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové
Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania                         a
stavebného poriadku, pod. č. ÚKaSP-2008-9/1954-STE zo dňa 22.04.2009 zrušil a vec vrátil  na ďalšie
konanie. Po právnej stránke vec posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z.                           o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a  poukazom na § 117 ods.1 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Poukázal na to, že
nositeľom zodpovednosti za škodu, za náhradu nemajetkovej ujmy,  spôsobenú pri výkone verejnej
moci, nezákonným rozhodnutím orgánu štátu podľa zákona                č. 514/2003 Z.z. je Slovenská
republika, v ktorej mene vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to
odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Ústredný orgán štátnej správy
nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Za škodu nezodpovedá
ústredný orgán, príslušný ústredný orgán iba vystupuje a koná v mene  štátu. Štát je teda samostatným
subjektom  občiansko-právnych vzťahov podľa § 21 Občianskeho zákonníka, je právnickou osobou,
ktorý môže nadobúdať práva a povinnosti, je teda subjektom odlišným od štátnych orgánov, organizácií,
od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy. Uviedol, že podľa § 21 ods. 4
O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi
alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Slovenská republika je spôsobilá
byť účastníkom konania, avšak spôsobilá samostatne konať pred súdom je len v spojení so štátnym
orgánom, ktorého sa vec týka, pretože len jeho prostredníctvom môže ako právnická osoba robiť právne
úkony. Ďalej vychádzal z § 117 ods.1 Stavebného zákona,  podľa ktorého  stavebným úradom je



obec                   a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Konštatoval,
že                       z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp.zn. 6 Sžp/37/2012 vyplýva,
že Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného
konania a stavebného poriadku, ako stavebný úrad podľa § 66 a § 85 ods. 2 Stavebného zákona povolil
stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, F. XX, V. na pozemku
par. č. XXXX /. R. P.. Č.. XXXX /. v k. ú. V. - X., G..Č.. XXXX pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o.;
predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý
rozhodol s konečnou platnosťou o povolení stavebných úprav rodinného domu spojené so zmenou
jeho užívania na reštauráciu podľa ustanovení Stavebného zákona. Zdôraznil, že rozhodnutie Mestskej
časti Bratislava - Nové Mesto, Miestneho úradu Bratislava -Nové Mesto, oddelenie územného konania
a stavebného poriadku, pod.č.ÚKaSP-2008-9/1954-STE zo dňa 22.04.2009 ako stavebného úradu v
stavebnom konaní je  preneseným výkonom štátnej správy, za škodu ním spôsobenú zodpovedá štát. V
danom prípade rozhodovanie stavebného úradu v stavebnom konaní nie je výkonom samosprávy obce
v samostatnej pôsobnosti.  Dospel tak k záveru, že pokiaľ  žalobkyňa odvodzuje zodpovednosť za škodu
za nemajetkovú ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., mala ako žalovaného označiť štát, Slovenskú
republiku, príslušný ústredný orgán štátnej správy, keďže žalovaný Verejnoprávna inštitúcia, Mestská
časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové mesto, oddelenie územného konania a
Stavebného poriadku, v konaní o náhradu škody nenesie zodpovednosť za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nemôže byť nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu
vzniknutú z nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody voči subjektu, ktorý nie
je v konaní  pasívne vecne legitimovaný, a preto pre nedostatok vecnej legitimácie žalobu zamietol
a nezaoberal sa vecnou stránkou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.                       O
náhrade  trov konania  rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa, aby
odvolací súd rozhodol zákonným rozsudkom vo veci samej  dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci                       a konanie má iné vady, ktoré mali
za následok nesprávne právne posúdenie veci. Namietala, že boli porušené jej práva podľa  článku 6
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv                   a základných slobôd a článku 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, keď sa súd prvej inštancie  nezaoberal vecou samou. Uviedla, že neodvodzovala
zodpovednosť za škodu - nemajetkovú ujmu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , ktorý spomenula len
na pojednávaní dňa 19. 04. 2016 v súvislosti so zmenou výšky požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy. Žalobu podala na základe § 80 písm. b/ O.s.p. Ako žalovaného zodpovedného za nemajetkovú
ujmu  označila  orgán verejnej moci, ktorý koná v mene štátu, ktorý štát ako zodpovedný za škodu
prideľuje verejné/štátne prostriedky konkrétnemu orgánu verejnej moci na úhradu tejto škody, resp.
nemajetkovej ujmy, ktorú spôsobil orgán poverený konať v mene štátu svojím nezákonným postupom
a rozhodnutím. Uviedla, že žaloba bola podaná voči konkrétnemu orgánu verejnej moci poverenému
konať  v mene štátu, ktorý mal vopred pridelené štátom (zodpovedným za škodu) prostriedky aj na
úhradu škody, v tomto prípade nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že v prípade označenia žalovaného
len všeobecne ako štát, Slovenská republika, tento by bol v prípade takéhoto označenia žalovaného
nevykonateľným.                             Z uvedených dôvodov žiadala vydať rozsudok, ktorým bude uložená
žalovanému, konajúcemu z poverenia štátu, povinnosť uhradiť jej z prostriedkov pridelených mu štátom
nemajetkovú ujmu 19 000 eur.

3.  Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol podané odvolanie odmietnuť vzhľadom
na to, že žalobkyňa si uplatnila odvolacie dôvody podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§
205 ods. 2 písm. b/, písm. f/), ktorý ku dňu podania odvolania už nebol účinný. Alternatívne navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď žalobkyňou uplatňované
odvolacie dôvody ani podľa § 365                 ods. 1 písm. d/, písm. h/ CSP nemôžu obstáť.

4.  Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový  poriadok (ďalej
len \"CSP\") účinného od 01.07.2016;  preskúmal  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel                   k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné.

5.  Sporové konanie sa začína na základe žaloby,  ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca
na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 127 ods. 1



CSP, resp. § 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať aj osobitné náležitosti                    (§ 132 a nasl. CSP, resp. § 79
ods. 1 O.s.p.). Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporu, a preto súd v prvom
rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba  nemá predpísané
náležitosti, teda je neúplná alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú
uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať žalobcu  na jej
doplnenie alebo opravu ( § 129 CSP, resp. § 43 O.s.p.).

6.  V zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. účinnom do 30.06.2016 žalobca bol povinný v žalobe  riadne označiť aj
účastníkov konania tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo možné zameniť
s niekým iným, a aby s ním mohol súd konať. Ak žaloba  neobsahovala  označenie účastníka konania,
teda všetky údaje potrebné k jeho označeniu alebo ak bola žaloba  v označení účastníkov konania
neurčitá a nezrozumiteľná, t.j. ak obsahovala  také označenie účastníka konania, ktoré neumožňovalo
jeho presnú identifikáciu, alebo ak bol  zjavný vnútorný logický rozpor medzi jeho označením v žalobe
a inými údajmi uvádzanými v žalobe, bol  súd povinný pokúsiť sa také vady odstrániť postupom podľa
ust.                 § 43 O.s.p.; za vadu tak bolo potrebné považovať aj prípady, keď označenie žalovaného
nekorešpondovalo s popisom rozhodujúcich skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých mala vyplývať
dôvodnosť  nároku žalobcu vymedzeného v žalobnom petite.

7.  V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 19
000 eur ako náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť  nezákonným postupom                         a
nezákonným rozhodnutím stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto Miestny úrad
Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, zo dňa 22. apríla 2009,
ktorým boli povolené stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, F.
XX, V., pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o., ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Sžp/37/2012 zo dňa  19. 06. 2013. V tejto  súvislosti sa žalobkyňa dovoláva zneužitia
právomoci orgánu verejnej moci pri výkone kompetencií v rozsahu verejnej správy - územného konania
a Stavebného poriadku a poukazuje  na to, že obec ako stavebný úrad nemala začať stavebné konanie,
resp. mala žiadosť o zmenu účelu využitia stavby zamietnuť a po zrušení  rozhodnutia najvyšším súdom
mala ďalej pokračovať v konaní.

8.  V podanej  žalobe žalobkyňa označila  ako žalovaného:  Verejnoprávna inštitúcia, Mestská časť
Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a
Stavebného poriadku. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď uznesením zo dňa 10.07.2015 vyzval
žalobkyňu na odstránenie vady žaloby aj v časti označenia všetkých účastníkov konania, keď označenie
žalovaného subjektu bolo nezrozumiteľné a neurčité. Súd prvej inštancie však už ďalej nevenoval
náležitú pozornosť tejto vade a pochybil, keď  po tom, ako žalobkyňa na výzvu neodstránila vadu v
označení žalovaného,  pokračoval v konaní  s takto chybne označeným subjektom na strane žalovaného
a vo veci samej rozhodol. Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného, na ktorej založil súd
prvej inštancie  svoje zamietajúce rozhodnutie, však nie je možné dovodiť pri súčasnom; tak závažnom;
nedostatku v označení žalovaného.

9.  V danom prípade tak zo strany konajúceho súdu došlo k inej vade v jeho postupe majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa si tak dôvodne uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.  (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Nakoľko žalobkyňou označený žalovaný; vo vzťahu
ku ktorému súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozhodol;  nemá procesnú subjektivitu (§ 61 CSP),
bol odvolací súd  povinný ex offo na túto vadu prihliadnuť podľa § 380 ods. 2 CSP, nakoľko sa týka
procesných podmienok konania.

10.  Súd prvej inštancie žalobkyňou uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy správne posúdil
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
stavebného úradu a jeho nesprávnym úradným postupom,                        a vzhľadom na to, že v
danom prípade mala byť žalobkyni spôsobená ňou tvrdená ujma mestskou časťou (obcou) pri výkone
pôsobnosti staveného úradu, ktorá  je preneseným výkonom štátnej správy, správny je aj jeho záver, že
pasívne vecne legitimovaným subjektom je v danom prípade štát. Žalobkyňa preto nedôvodne namieta,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11.  Žalobkyňa v podanom odvolaní argumentovala tým, že ňou označený žalovaný je orgánom verejnej
moci, ktorý koná v mene štátu, ktorý je zodpovedný za vznik škody, a preto žalobu podala proti



konkrétnemu orgánu verejnej moci poverenému konať v mene štátu. Žalobkyňa ani v podanom odvolaní
neodstránila vadu  označenia žalovaného v podanej žalobe ako Verejnoprávna inštitúcia, Mestská
časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a
stavebného poriadku; a navyše                     v odvolacom konaní vznikol aj (vecný) logický rozpor/nesúlad
medzi takýmto označením žalovaného so skutkovým odôvodnením žaloby doplneným žalobkyňou v
odvolaní, z ktorého vyplýva, že žalovaného označila ako orgán verejnej moci  konajúci z poverenia štátu
(por. napr. nález Ústavného súdu SR z 12. januára 2017, sp.zn. II. ÚS 675/2016, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 7 Cdo 500/2014). Aj v odvolacom konaní tak zostalo označenie žalovaného žalobkyňou
nezrozumiteľné a naďalej vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, kto má vystupovať ako žalovaný.

12.  V danom prípade tak bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť vady podanej žaloby
postupom podľa § 129 CSP a vyzvať žalobkyňu, aby uviedla, či žaluje konkrétny orgán verejnej moci,
alebo či žaluje štát, v zastúpení orgánom verejnej moci. V prípade, ak žalobkyňa žaluje orgán verejnej
moci, je potrebné, aby uviedla jeho správne označenie  názvom a adresou sídla (§ 133 ods. 2, § 135
ods. 2  CSP).

13.  V prípade, ak žalobkyňa uvedie, že žaluje štát, v žalobe sa tento označuje uvedením  názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby konajúcej za štát (§ 135 ods. 1 CSP). V tomto prípade však
bude potrebné; pri ustálení konkrétneho orgánu, ktorý má konať za štát v zmysle § 4 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z.; vychádzať z konštantnej rozhodovacej činnosti, ktorá                   v súvislosti so
správnym označením štátu ako strany sporu dospela k záveru, že v prípade, ak žalobca síce štátny
orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí,
alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp.  nie je právnym subjektom, nejde o vadu žaloby
ani o nedostatok podmienky konania, keď                          z ustanovenia § 21 ods. 4 vety prvej O.s.p.
vyplývalo, že súd je povinný, a to bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe, zabezpečiť, aby za štát
pred súdom konal štátny orgán                     v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi;
súd bol preto povinný   konať s tým orgánom štátu,  do rozsahu pôsobnosti ktorého spadal uplatňovaný
nárok proti štátu a na označenie ďalších subjektov konajúcich v mene štátu, nemal prihliadať (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 149/2011). S poukazom na § 73 CSP je potrebné tieto závery; z
ktorých vyplýva pre súd povinnosť z úradnej moci  konať v zastúpení štátu len                   s tým štátnym
orgánom, ktorý je príslušný v jeho mene vystupovať podľa § 4 ods. 1 zákona          č. 514/2003 Z.z.;
aplikovať aj na ďalší postup v prejednávanej veci.

14.  Vzhľadom na uvedené nedostatky, odvolací súd napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil podľa § 389  písm. a/ CSP  a vec mu vrátil  na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
391 ods. 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§  391 ods.
2 CSP); po odstránení nedostatku žaloby v označení žalovaného na základe usmernenia popísaného
pod bodmi 12 a 13, túto opätovne vecne prejedná  a v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj  o náhrade
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom  hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom



rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol          o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu               o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)        (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch           s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov  o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45C/348/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}], "citovane_v": []}