Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/87/2018 z 23. 4. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. apríla 2018, sp. zn. 2Co/87/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7617217129.1
Krajský súd Košice | 2Co/87/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7617217129.1 | 2018-04-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-388
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c1c9f7b-08e3-4966-8dc0-b03a6afd1a44
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617217129.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/87/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217129
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617217129.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej D. H., V.. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, Q., o zaplatenie
3.008,22 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi zo dňa 19.1.2018 č.k. 11Csp/365/2017-40

r o z h o d o l :

M e n í   výrok platobného rozkazu v napadnutej časti o trovách konania tak, že žalovaná nemá právo
na náhradu trov konania a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej nepriznáva.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi (ďalej „súd prvej inštancie“) platobným rozkazom uvedeným v
záhlaví rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.008,22 €  úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.464,35 € od 17.12.2016 až do zaplatenia alebo podať v tej istej lehote
odpor s vecným odôvodnením na súde. Platobným rozkazom súčasne rozhodol o trovách konania tak,
že žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy
vo výške 492,02 €. Platobný rozkaz vo veci bol vydaný sudcom. Žalovaná bola poučená, že proti výroku
o trovách konania platobnému rozkazu vydaného sudcom má právo podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia.

2. Žalovaná proti výroku o trovách konania platobného rozkazu podala včas odvolanie namietajúc jeho
správnosť z dôvodov, že zabezpečuje starostlivosť o štyri maloleté deti a príjem rodiny nepresahuje
výšku životného minima. Doložila potvrdenie o poberanom rodičovskom príspevku na najmladšie dieťa
narodené v septembri 2017 vo výške 213,20 €.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na porušenie povinnosti žalovanej zo zmluvy o splátkovom
úvere na riadnu a včasnú úhradu dohodnutých splátok, čo viedlo k predčasnej splatnosti dlhu a
uplatneniu nároku na súde. Uviedol, že ním žiadané a súdom priznané trovy konania sú účelne
vynaložené výdavky na uplatňovanie práva, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách
právneho zastúpenia a namietal prípustnosť rozhodovania o odvolaní žalovanej. Vychádzal z názoru, že
odvolanie proti výroku o trovách konania má devolutívny účinok, ale proti výške priznaných trov konania
nie je prípustný žiaden opravný prostriedok, čo vyplýva z § 357 Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“), nie je preto zrejmé, o čom by odvolací súd mal konať. Vzhľadom na zásadu procesného úspechu
pri rozhodovaní o trovách, ak žalobcovi bolo v plnom rozsahu vyhovené, má ako procesne úspešná
strana sporu nárok na plnú náhradu trov konania.



4. V otázke prípustnosti preskúmania výroku o trovách konania platobného rozkazu  v odvolacom konaní,
súd vychádzal z teleologického výkladu právnych noriem podľa ich zmyslu a účelu v súlade s Čl. 3 CSP,
a sledujúc tiež zákonný princíp zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) vyplývajúci z  Čl.
4 CSP.

5. Podľa Čl. 3 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi
záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi
chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné.
Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu.

6. Podľa Čl. 4 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. V zmysle vyššie citovaných princípov ochrana oprávnených záujmov strán sporu sa musí realizovať
aj za situácie, keď chýba výslovná právna úprava v prejednávanej právnej veci, a to takým spôsobom
výkladu právnej úpravy, ktorého výsledkom je zákonné a  spravodlivé rozhodnutie. Výrok o trovách
konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie (§ 265 ods. 1 posledná veta
CSP). Podľa § 357 písm. m/ CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania. Ustanovenie § 262 ods. 2 CSP stanovuje samostatnú kompetenciu vyššiemu
súdnemu úradníkovi pre rozhodovanie o výške náhrady trov, voči rozhodnutiu ktorého je prípustná len
sťažnosť, avšak súčasne je v §  265 ods. 1 veta prvá CSP zákonom obligatórne upravená povinnosť
súdu prvej inštancie rozhodnúť v platobnom rozkaze aj trovách konania.
Platobným rozkazom súd ukladá žalovanej strane povinnosť zaplatiť pohľadávku a trovy konania, čo
predpokladá a vyžaduje vyčíslenie priznaných trov konania, keď nie je možné uložiť povinnosť v určenej
lehote zaplatiť trovy konania bez špecifikácie tj vyčíslenia tohto nároku. Na účely konania o opravných
prostriedkov, je výrok platobného rozkazu o náhrade trov konania uznesením spájajúcim v sebe tak
rozhodnutie o náhrade ako aj výške trov, proti ktorému uzneseniu je v celom rozsahu (čo do povinnosti
náhrady i jej výšky) prípustné odvolanie v zmysle § 357 písm. m/ CSP.

8. Konštatujúc prípustnosť opravného prostriedku proti výroku o trovách konania platobného rozkazu,
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379
a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovanej, táto namieta nesprávne právne posúdenie veci (odvolací
dôvod § 365 ods.1 písm. h/ CSP) a dovoláva sa použitia ustanovenia §  257 CSP. Rozhodnutie o trovách
konania platobného rozkazu odráža zásadu úspešnosti sporového konania vyjadrenú v § 255 CSP  čo
znamená, že strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej
strane sporu. Žalobcovi, ktorému súd vyhovel v plnom rozsahu, bola v súlade s touto zásadou priznaná
náhrada trov konania. Súd však pri rozhodnutí neskúmal, či existujú okolnosti odôvodňujúce uplatnenie
výnimky zo zásady procesného úspechu v spore, ktorých existenciu označila žalovaná v odpore tj pri
prvom úkone, ktorý jej v skrátenom rozkaznom konaní patril.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ako vyplýva z uvedenej citácie § 257 CSP, jeho aplikácia je prípustná len vo
výnimočných prípadoch, ak súčasne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktorých okolností,
tej strane sporu, ktorá by na princípe úspešnosti v spore mala nárok na nárok na náhradu trov konania,
táto náhrada priznaná nebude. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť neprimerané
dôsledky aplikácie § 255 CSP, v ktorých by sa so zreteľom na osobité okolnosti prípadu javilo výlučné
použitie princípu úspešnosti v spore ako nespravodlivé. Za splnenia podmienok uvedených v zákone,



môže dôjsť súd pri rozhodovaní o trovách k inému záveru, než  ktorý by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov. Jednou zo skupín prípadov, u ktorých aplikácia §257 CSP prichádza do úvahy, sú
prípady charakterizované sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, ak povinná strana
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, za ktoré nezodpovedá, resp. náhrada trov je spojená
s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné
pomery oboch strán prihliadajúc i na ich postoj v konaní a ďalšie okolnosti sporu v záujme odstránenia
neprimeranej tvrdosti zákona plynúcej zo zásady procesnej úspešnosti.

11. V uvedenom spore súd vzhliadol existenciu okolností odôvodňujúcich uplatnenie §  257 CSP.
Záväzok žalovanej, na úhradu ktorého bola zaviazaná formou platobného rozkazu, vyplýva zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 4. 5. 2015. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančnej čiastky 2.500 € s
úrokom 15,9% ročne so splatnosťou na 10 rokov, pričom celková čiastka na úhradu ktorej bola žalovaná
povinná dosahovala dvojnásobok poskytnutej čiastky (4.955,04 €). Účelom poskytnutia úveru bola aj
úhrada iných záväzkov žalovanej na jej platobnom účte vo výške 690 eur vzniknutých z prečerpania
účtu. Z tlačív pripojených zmluve nevyplýva, aby veriteľ vykonal zisťovanie týkajúce sa osobných a
majetkových pomerov žalovanej. Veriteľ aj po zistení, že žalovaná je už dlžníčkou v inom záväzkovom
vzťahu tj má problém dodržiavať platobnú disciplínu, poskytol jej vysoký úver s  vyššou úrokovou
sadzbou (u spotrebiteľských úverov nad 5 rokov sa úrokové sadzby v čase uzavretia zmluvy pohybovali
priemerne na úrovni 12%) a  bez toho, aby zisťoval jej majetkové pomery. Žalovaná je tak zaťažená
záväzkom na splnenie ktorého nedisponuje a ani v čase uzavretia zmluvy nedisponovala dostatkom
finančných prostriedkov. Vzhľadom na osobné pomery žalovanej, si tejto skutočnosti mohol a mal byť
veriteľ vedomý už v čase vzniku zmluvného vzťahu. Tento záver možno vyvodiť z toho, že príjmy na
účte žalovanej prevyšovali jej výdaje a už v čase uzavretia zmluvy mala vyživovaciu povinnosť voči trom
maloletým deťom. Je tak spravodlivé očakávať, že veriteľ resp. jeho nástupca, ktorému je známa povaha
pohľadávky, ktorú dobrovoľne nadobudol, bude znášať náklady spojené s vymáhaním dlhu, u ktorého
už v čase jeho vzniku bolo dôvodné usudzovať, že nebude riadne a včas splnený.
Žalovaná má v starostlivosti štyri maloleté deti J. H., V.. XX.X.XXXX, E. H., V.. XX.X.XXXX, J. H., V..
X.X.XXXX a T. D. H., nar. X.X.XXXX. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej
Novej Vsi žalovaná poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 €, výška prídavku na jedno dieťa
predstavuje po zaokrúhlení 24 €. Z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa žalovaná nemá ani reálnu
možnosť uplatnenia na trhu práce.
S prihliadnutím na spôsob a okolnosti za ktorých bola veriteľom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere a berúc na zreteľ osobnú situáciu na strane žalovanej, uplatnenie zásady procesnej úspešnosti v
spore pri rozhodovaní o trovách konania by predstavovalo neprimeraný zásah do majetkových pomerov
žalovanej, čo odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.  Žalobca naopak disponuje majetkovým kapitálom, ktorý
mu umožňuje vo veľkom rozsahu odkupovať pohľadávky iných veriteľov, a nepriznanie náhrady trov
konania neprevyšujúcich 500 eur, neznamená v pomere k osobnej situácii žalovanej neadekvátny zásah
do jeho majetkových práv.

12. Zohľadňujúc vyššie uvedené  odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o trovách konania platobného rozkazu v súlade s ust. § 388 CSP. Žalovaná ako neúspešná strana
sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobcovi, ktorého žalobe bolo v plnom
rozsahu vyhovené, teda dosiahol v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech, nebola náhrada trov
konania priznaná po zistení, že sú splnené podmienky vyžadované § 257 CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto nemá právo na náhrada trov
konania a žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné
rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

14. Rozhodnutie bolo prijaté  senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom  hlasov 3  : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto  uzneseniu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).